Paradigm – Surealisticko post-apokalyptická adventúra

Kickstarterový projekt od takmer neznámeho tvorcu, ktorý sa vydaril. Takto by sa dal jednou vetou opísať titul Paradigm. Svojich prvých fanúšikov si získal ešte v roku 2014, kedy od nich práve v rámci kickstarterovej kampane získal vyzbieral 36 tisíc dolárov, čím výrazne prekonal svoj 14 tisícový cieľ. Má táto atypická hra šancu zabodovať u väčšiny, alebo je vhodná len pre menšiu skupinu hráčov?

Recenzovaná verzia: PC

Paradigm nepatrí práve medzi AAA tvorbu a krátky zoznam autorov vás v tomto len utvrdí. Hru vytvoril australský programátor Jacob Janerka, zatiaľ čo o zvukovú stránku sa postaral Jonas Kjellberg. Ak vám tieto mená niečo hovoria, rozhodne patríte medzi menšinu.

Stredobodom celého diania je fiktívna krajinka Krusz, inšpirovaná východnou Európou z obdobia 70. a 80. rokov. Hlavným protagonistom, ktorého možno označiť za jedného z najškaredších vo videohernej histórii, je Paradigm. Zmutované zázračné dieťa, majster prokrastinácie a miestny DJ žijúci v opustenej jadrovej elektrárni. Kedže má so spravovaním elektrárne asi toľko skúseností ako jeho černobyľskí kolegovia, hrozí jej výbuch a náš hrdina sa bude musieť vydať na honbu za inštalačnou disketou. Viem, znie to absurdne a bizarne. Počas jeho cesty však stretne plejádu ešte nezvyčajnejších postáv. Narkomana, ktorý fičí na mesačnom prachu, wrestlerského mopslíka, počítač, ktorý balí ostatné spotrebiče, alebo asi najoriginálnejšieho antagonistu – leňochoda, ktorý dávi sladkosti.

Paradigm môžete smelo zaradiť medzi klasické point-and-click adventúry. Mechanika používania predmetov či kombinovania v inventári nebude pre fanúšikov žánru ničím prekvapivým. Funkcia drag and drop je tu využívaná všade a vyriešite ňou väčšinu hádaniek. Dialógy sú prekvapivo obšírne a tvoria podstatnú časť hry. Sú prešpikované čiernym a absurdným humorom, narážkami a odkazmi na rôzne subkultúry. K adventúram tohto typu patria neoddeliteľne aj hádanky.  Priaznivcov takmer-neriešiteľných problémov však musím sklamať: nepotrebujete tu veľmi hlboké znalosti, ani stráviť hodiny skúmaním detailov každého miesta. Tento fakt ovplyvňuje aj čas potrebný na zdolanie hry. Mne sa ju podarilo prejsť za 7 hodín, čo hodnotím ako slabý priemer a zároveň aj ako negatívum. Na druhej strane, hra poskytuje určitú znovuhrateľnosť, kedže sa v nej nachádza veľa skrytých tajomstiev a easter eggov, za ktoré budete odmenení achievementom.

Stačí vám pozornosť, trocha logiky a nebudete mať problém s jedinou hádankou. Obtiažnosť je nastavená prijateľne – nestane sa, že ich vyriešite ľavou-zadnou, no na druhej strane sa ani nezaseknete na dlhé hodiny. No v prípade, že by ste si už naozaj nevedeli dať rady, tak v pravom rohu obrazovky na vás bude čakať nádor (áno nádor), ktorý funguje ako pomocník – poskytne nápovedu na riešenie problematickej situácie. Pokiaľ by ani toto nestačilo, oficiálna stránka hry ponúka nukleárne riešenie v podobe kompletného návodu.

Paradigm ako retrofuturistická kreslená point-and-click adventúra pripomína nielen grafickým spracovaním skôr 80. a 90. roky, než rok 2026, kedy sa odohráva. Veľké CRT obrazovky, 8-bitové počítače či diskety a magnetové pásky – skrátka všetko, čo vyhŕkne slzu nejednému nostalgikovi. Ako som už spomínal, hra je inšpirovaná komunistickým východom. Nemôžu tu teda chýbať pre túto oblasť typické budovy – či už paneláky alebo elektráreň, ktorej podivný zelený odpad sa vylieva do rieky. To všetko samozrejme pod symbolom kosáku a kladiva.

Animácie nevybočujú z toho, čo vidíte asi v každej modernej adventúre a patria do šedého priemeru. Vďaka tomu však hra ide úplne plynulo aj na slabších strojoch, čo môže byť pre niekoho pozitívnou správou. Autori nám síce naservírovali príjemné retro spracovanie v štýle LucasArts adventúr, no bez ich rôznorodosti. Dokopy sa v Paradigm nachádza zhruba 10 prostredí, čo je zúfalo málo. Je pravda, že každé z nich je svojím spôsobom originálne, ale i tak to pociťujem ako isté negatívum.

Retrofuturistický vzhľad vyžaduje náležitý soundtrack. Ten je výrazne ovplyvnený elektronickou hudbou z obdobia 70. a 80. rokov. Dal by sa prirovnať ku Kraftwerku, či Pink Floydu a z filmov určite pripomenie Blade Runnera. Lenže hudba nie je všetko. Na to, že sa jedná o menšiu hru, dabing postáv vyšiel na jednotku. Za zmienku stojí najmä ruský prízvuk hlavnej postavy či nahovorenie leňochoda. Zvukové efekty na druhej strane neohúria, no ani nemajú prečo sklamať. Čo sa predsa dá pokaziť na zvuku padajúcej sušienky z automatu, všakže?

Autor hry odviedol svoju prácu na jednotku, to sa musí uznať, o tom svedčia o tom aj pozitívne ohlasy hráčov na Steame. Škoda toho, že adventúry (až na pár výnimiek) už nie sú v dnešnej dobe tak populárne, ako kedysi. O pokračovaní nepadlo ani slovo a je dosť možné, že kvôli malým predajom ani nepadne. Pokiaľ však máte radi tento žáner a absurdný humor a retrofuturizmus vám nespôsobujú vyrážky, tak potom je táto hra práve pre vás.

Komentuj!