Dark Souls III: The Fire Fades Edition – Posledný plameň dohorel

V najlepšom sa má vraj skončiť. Toto staré pravidlo stále platí, ale málokedy sa dodržuje. Séria Dark Souls získala kultový status už prakticky pri svojom zrode v roku 2011, kedy sa objavil prvý diel na konzolách Playstation 3 a Xbox 360. Prvý diel Dark Souls vzbudil taký obrovský ohlas, že už onedlho nasledovala mohutná petícia hráčov za konverziu na PC. Vydavateľ hry, Namco Bandai Games teda poveril vývojárov z From Software, aby svoj výtvor portovali aj na túto platformu a v roku 2012 tak táto hra vyšla pod novým názvom Dark Souls: Prepare for Die Edition. Príbeh sa tak vtedy mohol naplno začať, ale teraz, v roku 2017 sa v Dark Souls III končí…

Recenzovaná verzia: PC

Edícia Dark Souls: Prepare for Die Edition už v sebe obsahovala prídavok Artorias of the Abbys, ktorý bol pôvodne určený iba ako sťahovatelný obsah pre konzoly. From Software tak týmto začali tradíciu vydávania edícií so všetkými prídavkami, ktoré sa predtým k základným hrám objavovali len postupne. Rovnako to bolo u hry Dark Souls II, ktorá vyšla na jar 2014 už pre všetky platformy a ktorej vydanie postupne nasledovali ešte v tom istom roku ďalšie tri DLC. Všetky pridané tri DLC sa potom na jar 2015 objavili v edícii s podtitulom Scholar of the First Sin. Títo verzia sa však už trochu líšila od pôvodnej hry. Obsahovala pár novo pridaných NPC postáv, predmetov, minibossov, úpravy on-line režimu a vchody do rozšírení sa nachádzali na iných miestach. Taktiež do nej bola pridaná aj nová postava Scholara ako brata kráľa Vendricka  a došlo aj na rôzne grafické  a zvukové vylepšenia pôvodnej hry. Preto som bol zvedavý, či aj nová GOTY edícia Dark Souls III bude obsahovať nejaké nové prvky, či vylepšenia. Ale poďme sa na Dark Souls III pozrieť pekne poporiadku.

Čím sa Dark Souls III asi najviac líši od svojich predchodcov, je linearita. V prechádzajúcich dieloch nebol problém vojsť do lokácie, kde ste nemali čo robiť a boli ste nemilosrdne rozsekaný na franforce. Akýsi centrálny hub, teda bezpečné centrum, kde sa nachádza zopár obchodníkov a hlavne strážkyňa ohňa boli síce aj v oboch predchádzajúcich dieloch, tu sa však vďaka systému teleportov cez ohniská dostávate do jednotlivých dôležitých lokalít postupne. Práve preto sa tretí diel vyznačuje najväčšou kompaktnosťou a jednotným štýlom. Aj tu na vás čakajú rôznorodé prostredia, ako močiare, krypty, hrady, či menšie dediny, ale všetko má veľmi podobnú architektúru. V tomto zostáva druhý diel neprekonaný, pretože je nielen najrozsiahlejší, ale poskytuje aj najväčšiu variabilitu. Celému Dark Souls III dominuje akási neogotická architektúra. Takmer všetky bossfighty sa odohrávajú v gotických katedrálach, ktorých je v tomto dieli skutočne neúrekom. Neviem, či je štýlová jednota plusom oproti rôznorodosti dvojky, ale mne viacej vyhovovala väčšia variabilita prostredí v Dark Souls II. Toto samozrejme neplatí pre obe DLC, ktoré sa odohrávajú v odlišných prostrediach, pôvodná hra si však viac-menej prísne drží túto štýlovú jednotu.

Inak však po tejto stránke nemám čo vytýkať. Gotické katedrály a obrovské mestá pôsobia vskutku veľkolepo a dizajn prostredia je navrhnutý takmer dokonale. Nemôže sa stať, že by ste na dlhší čas zablúdili a v podstate platí, že čo je v hre vidieť, tam sa dá aj vždy priamo dostať. Nie sú tu žiadne kulisy len tak pre efekt. Dokonca aj zvláštny chrám, ktorý je počas celej hry občas vidieť kdesi v diaľke na skalách, je dostupný, avšak vstup do neho je nepovinný a preto dostať sa do neho vyžaduje trochu viac premýšľania.

Druhý diel bol prijatý skalnými fanúšikmi trochu rozporuplne a tak sa From Software rozhodli vypočuť túto kritiku a sľubovali návrat k princípom a štýlu prvého dielu. Ja osobne však Dark Souls II vôbec nepovažujem za horší a tak som nebol príliš nadšený z veľkého množstva odkazov na prvý diel. Univerzum Dark Souls sa v trojke uzavrelo a až teraz sa ukázalo, že druhý diel bol vlastne iba príbehová odbočka, odohrávajúca sa v inej krajine. Trojka sa naopak odohráva na známych miestach z jednotky, aj keď v neskoršej budúcnosti a tie sú tak buď opravené, prestavané alebo spustnuté. Najciteľnejšie je pri kultovej lokácii Anor Londo. Keď som sa v prvom dieli dostal do tohto úchvatného mesta bohov, spadla mi čeľusť. Bola to iste najveľkolepejšie prostredie celej hry a zvyšné lokality ako Undead Burg, či spustnuté, zaplavené Nové Londo mu nemohli konkurovať. Teraz však táto slávna lokalita pôsobí pomerne všedne a len také gotické mesto Irythil ju zo svojou vianočnou atmosférou výrazne zatieňuje. A toto je typické pre celú hru. Všetko je omnoho veľkolepejšie, bossovia, protivníci, aj priestory. Nevravím, že je to na škodu veci, ale menej býva často viacej.

Súboje s bossmi v základnej hre patria k najľahším v rámci celej série. Ako som už napísal, samotní bossovia vyzerajú veľkolepo, sú majestátnejší než predtým, rýchlejší a boje sú veľmi agresívne. No čoskoro som zistil, že vlastne iba klamú telom. Na jednej strane som rád, že som sa nemusel trápiť s prepálenou náročnosťou, ktorou sa vyznačovali boje v trojici DLC ku Dark Souls II, ale niektorí bossovia mohli skutočne predstavovať aj o niečo väčšiu výzvu. To však platí len pre pôvodnú hru a súboje v oboch rozšíreniach sú omnoho náročnejšie.

Obe DLC sa naozaj vydarili a pritom sa od seba výrazne odlišujú. V prvom, s názvom Ashes of Ariandel, zavítate do nádherného, zasneženého sveta, ktorý len čaká na to, aby ste ho očistili plameňom. Herné prostredie je v podstate veľmi malé, ale dizajnovo tak premyslene poprepájané rôznymi skratkami  a odbočkami, že to tak na prvý pohľad nevyzerá. A rovnako ako aj pôvodná hra, aj Ashes of Ariandel je plný odkazov na prvý diel. Už len jeho názov a fakt, že sa odohráva v maľovanom svete, odkazuje na skrytú lokalitu Painted World of Ariandel v prvom Dark Souls. Niektoré scenérie mi ju pripomínali naozaj výrazne, aj keď veľa vecí bolo inak. Celkovo je zimné prostredie príjemným osviežením oproti pochmúrnemu  a hnedastému nádychu, ktoré dominuje pôvodnej hre. Bohužiaľ, samotní nepriatelia nepôsobia príliš originálne, s výnimkou záverečného súboja, ktorý sa svojou pointou a spracovaním radí k tomu lepšiemu v celej sérii.

Druhé DLC, s názvom The Ringed City je však možno najlepším prídavkom vôbec. Nemožno sa tomu ani čudovať, pretože bolo od začiatku vyvíjané so zámerom veľkolepo ukončiť celú ságu. Prostredie je v ňom určite najbizarnejšie. Kým predtým všetkým lokalitám dominoval pocit pomalého a postupného pádu živej civilizácie, v Ringed City to neplatí. Všade budete nachádzať tony popola, zakrývajúce ruiny stavieb, a tie budovy, čo ešte stoja, sa povážlivo nakláňajú do nebezpečnej priepasti. Početní nepriatelia zákerne vyskakujú aj zo zeme a nostalgický pocit úpadku je vystriedaný čírym zúfalstvom. Celý svet sa už rúti k neodvratnému, definitívnemu zániku a spolu zo zúfalstvom stúpa aj  náročnosť bojov na najvyššiu možnú mieru. Do finálneho mesta Ringed City však  mieri okrem hlavného hrdinu aj záhadný rytier Gael. Ako to vo veľkolepom finále dopadne, je pritom čiastočne aj na vás.

Dark Souls III: The Fire Fades GOTY určite nesklame fanúšikov značky. GOTY edícia síce neprináša žiadny väčší bonusový obsah, ale celé univerzum konečne dostalo aj vďaka poslednému DLC  hlavu a pätu. Hlavné princípy hrateľnosti zostali zachované a vizuálne spracovanie aj ozvučenie je vrcholom celej série. Bohužiaľ, prvé hranie som si neužil až tak, ako som pôvodne čakal a “wow” efekt sa u mňa nedostavil. From Sofware si však zjavne aj sami uvedomovali, že všetkého veľa škodí a že ideálne je skončiť v najlepšom. A za to som rád. Ak by sa z tohto skvostu stala ďalšia dojná krava, asi by ma to zamrzelo.

Komentuj!