Moonfall – Slovenská verzia Golden Axe?

Moonfall je v poradí druhou hrou od vývojárov pôsobiacich pod názvom Fishcow Studio. Toto slovenské štúdio bolo založené Martinom Bačom a Martinom Horváthom ešte v roku 2011. Ich prvým projektom bola adventúra Gomo, ktorá vyšla na konci roku 2013 a inšpirovala sa najmä českou hrou Machinarium. A inšpirácii sa vývojári nebránili ani pri svojom druhom počine, ktorý nazvali Moonfall.

Gomo bola ručne kreslená adventúra pripomínajúca svojim štýlom tituly od Amanita Design. Hrateľnosť bola podobná ako u Machinaria a nechýbala tak nutnosť klikať na rôzne interaktívne miesta, aby postava vykonala nejakú akciu a posunula sa ďalej. Obohacovali ju aj rôzne minihry. Fishcow Studio sa však tentoraz rozhodli posunúť niekam inam a rozhodli sa pre akčné RPG, odohrávajúce sa v temnom industriálno- gotickom svete. V tomto svete, nazvanom Terra Nihil, nikdy nenastal čas osvietenstva a tak s výnimkou rozvinutého priemyslu evokuje skôr reálny stredovek. Ten tu pripomína hlavne vojenská výbava (kovové brnenia, meče) ale aj celková pochmúrna realita tamojšej spoločnosti. Aspoň toto bolo uvádzané priamo v informáciách od samotných vývojárov.

V skutočnosti však autori pozadie tohto sveta nijak zvlášť nerozvinuli. Tamojšie lore je len akési pozlátko, aby bol svet zaujímavejší a prakticky tu nezohráva žiadnu významnú úlohu. O samotnom svete sa nedozviete nič ani z rôznych zápiskov a ani z odkazov, ktoré v iných hrách obvykle obsahujú podobné informácie. V Moonfalle budete skrátka hodení do už prebiehajúceho konfliktu medzi mocnou ľudskou ríšou a Divochmi a pokúsite sa ho priamo ovplyvniť. Viac sa tomu nedá povedať, jadrom hry mala byť zjavne samotná hrateľnosť.

Pre úspech v spomínanom konflikte musí hlavná postava využívať Mesiacom „poháňané“ schopnosti, aby porazila nielen hordy základných nepriateľov, ale i nebezpečných bossov. Tých budete likvidovať celkom lineárne, aj keď autori sľubovali akýsi hub, teda centrum, kde sa dá odpočinúť, nakúpiť, či odpredať výzbroj, výstroj alebo prijímať a plniť rôzne úlohy. V praxi sa však ide iba vpred a po splnení každej úlohy sa hlavná postava jednoduchým stlačeným jedného tlačidla teleportuje späť do základne, kde si vyberie odmenu a prijme ďalšiu úlohu. Postupne sa tak odkrývajú nové úrovne, ktoré sa vizuálne príliš nelíšia, až kým sa hrdina v druhej polovici neprenesie do industriálneho prostredia akejsi továrne. Prostredia sú sprvoti pomerne klasické (močariská, ruiny v lese) ale prenesením hlavnej základne do továrne nastáva radikálna zmena. Z čisto stredoveko-fantasy sa stáva skôr steampunková záležitosť a miesto lesíkov odrazu dominujú rôzne potrubia, výťahy a železné parné stroje.

Moonfall už na prvý pohľad pripomína modernú verziu klasickej rúbačky Golden Axe, akurát že sa narozdiel od nej odohráva v goticky ladenom pseudostredoveku. Navyše si zachováva aj základné herné princípy svojho predobrazu a to aj napriek tomu, že autori deklarovali snahu posunúť svoj výtvor smerom skôr k izometrickému RPG. Na začiatku hry si skutočne môžete vybrať z troch povolaní, z ktorých každé disponuje aktívnymi aj podpornými schopnosťami. Tie sa dajú ešte následne vylepšovať vo vývojovom strome, pričom bodíky sa tradične dajú investovať aj do klasických štatistík, ako sú sila, obratnosť a sila mysle.

V praxi však tento RPG systém veľmi nefunguje. Jednoducho postupujete vpred a postupne sa vám odomykajú nové schopnosti. Keďže nie je možné vracať sa do predchádzajúcich miest, v tých nových ste skrátka silnejší a automaticky čelíte silnejším nepriateľom. Postupne získavate aj silnejšie zbrane, či brnenia a rovnako postupne sa odomyká aj vývojový strom. Nemôžete urobiť žiadnu chybu, nemusíte sa zamýšľať nad tým, akú schopnosť odomknúť, akú zbraň si vybrať. Všetko funguje viac-menej automaticky a na konci budete mať určite to najsilnejšie, čo hra ponúka. Aj systém úloh a postáv nemohol byť jednoduchší. Hlavný veliteľ tábora vám vždy zadá jasnú a jednoduchú úlohu, po ktorej nasleduje ďalšia a ďalšia. Počas plnenia každej úlohy sa dá objaviť síce aj nejaká podúloha, ale to je tak všetko. Celá hra sa dá rozdeliť do troch odlišných typov lokácii, na konci ktorých vás vždy čaká nejaký boss. Moonfall mal údajne ponúknuť až pätnásť relatívne otvorených úrovní, vyše šesťdesiat typov nepriateľov a okolo osemdesiat mečov, sekier, dýk a častí zbroje. To sa číta dobre, a je to aj pravda, v praxi však všetci nepriatelia, zbrane aj úrovne trochu vizuálne splývajú.

Grafika je ručne kreslená a vizuálna kvalita je asi najsilnejšou zložkou hry. Tak tomu v podstate bolo aj u spomínaného Goma a v tomto aspekte sa najviac prejavil talent jeho tvorcov. Prostredia sú nakreslené veľmi pekne a je radosť sa na ne pozerať. Samotné postavy, či už spojencov alebo nepriateľov sú si však dosť podobné a dizajnovo nemajú čím zaujať. Postavy navyše nemajú ani štipku charakteru, alebo osobnosti. Možno s jedinou výnimkou a tou je rytierka s menom Lady Felan. Autori chceli využiť túto známu slovenskú youtuberku na propagáciu svojej hry, no osobne som očakával aktívnejšie zapojenie jej postavy do príbehu. Lenže to sa nestalo a Lady Felan iba pasívne postáva v základných táboroch a občas prednesie niečo nezaujímavé. Možno sa to v budúcnosti zmení, keďže hra pôsobí po stránke príbehu jemne osekaným dojmom. Na konci už vo mne prevládol pocit, že hrám len nie úplne dokončený produkt.

V Moonfalle by malo byť pôvodne k dispozícii i niekoľko multiplayerových módov a to ako kooperačných, tak i PvP arén, avšak v dobe môjho testovania ešte neboli funkčné. Tieto prvky by mali priniesť budúce bezplatné updaty. Je teda možné, že Moonfall môže byť v budúcnosti zábavnou záležitosťou nielen pre hráčov samotárov ale i pre tých, čo uprednostňujú kooperáciu. Ja som však vyskúšal výhradne singleplayerovú kampaň, ktorá toho až toľko neponúkla. Od veľmi povrchného lore, cez povrchne napísané postavy a texty, až k úplným logickým kopancom. Za zmienku stojí napríklad záverečná časť, kde máte robiť sprievod obrovskému tanku. Ten musíte dopraviť k mohutnej betónovej stene, aby ju tank následne rozrazil. V ceste mu však stoja menšie kríky, ktoré musíte posekať svojim mečom, inak sa mohutný tank nepohne ďalej. Viem, že v podobných hrách až tak nejde o logiku, ale takéto očividné detaily mohli autori predsa len trochu viac domyslieť.

Aj napriek početným výhradám však nemôžem prehliadnuť jeden dôležitý fakt. A to, že Moonfall sa hrá v jadre veľmi slušne. Po prežití úvodného trápenia s nepohodlným ovládaním ma hra chytila do svojich osídiel, boje boli svižné, dalo sa taktizovať a všetky kúzla a schopnosti mali svoje využitie. V žiadnej časti sa u mňa nedostavila frustrácia a žiadny z bossov ma neprinútil rozbiť klávesnicu. Autori skrátka veľmi dobre vyvážili hrateľnosť a tých vyše sedem hodín, čo som pri Moonfalle strávil, uplynulo ako voda. A práve preto by ste mohli dať Moonfallu šancu aj vy. Málo prepracovaný svet a postavy vás síce neohúria a možno vás nenadchnú ani nie príliš kvalitne písané texty alebo primitívny RPG systém, ktorý na papieri vyznieval omnoho komplexnejšie, než v skutočnosti je. Ale keď sa prenesiete cez tieto viditeľné neduhy, čaká vás relatívne príjemný zážitok v pekných, ručne kreslených prostrediach. No a v neposlednom rade ide o slovenskú hru, ktorých veľa nevychádza a navyše je opatrená i slovenskými titulkami.