N.E.R.O.: Nothing Ever Remains Obscure – Pôsobivý walking simulator?

Titul N.E.R.O.: Nothing Ever Remains Obscure pôvodne vyšiel ešte počas minulého roku na platformy PC a Xbox One, no konzolu PS4 tento počin obišiel. Autori zo štúdia Storm in a Teacup sa za pomoci vydavateľa Soedesco rozhodli po roku priniesť hru aj na konzolu od SONY, takže sa na ňu pozrieme v dnešnej minirecenzii.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Áno, čítate správne, pôjde o minirecenziu. Nechcem chodiť zbytočne okolo horúcej kaše a vypisovať litánie, predsa len toho táto hra neponúka príliš veľa. Teda aspoň pre mňa nie, no niekomu to môže stačiť. Je to rozporuplný počin a ja sa vám pokúsim v nasledovných riadkoch opísať prečo.

Hlavným ťahákom, ktorý by mal potenciálneho záujemcu pritiahnuť k tejto hre je príbeh. Poväčšinou za pomoci žiariacich nápisov levitujúcich vo vašom okolí sa dozvedáte čo to o príbehu jednej rodiny, ktorá však nemá príliš dobré vzťahy, keďže došlo k nejakému konfliktu. Kto za všetkým stál a o čo vlastne ide si však musíte zistiť Vy, prezrádzať tieto detaily by znamenalo “zničenie” asi jediného dôvodu, prečo si túto hru zahrať.

Možno by sa ešte ako – tak dalo uvažovať, že sa hru oplatí kúpiť kvôli logickým hádankám. Síce ide o vizuálnu novelu, no s prvkami puzzle. Je však veľká škoda, že logické hádanky naozaj nedokážu hráča potrápiť, zvládnete ich ľavou zadnou bez ohľadu na to, či je logické myslenie vašou silnou stránkou, alebo aj nie. Ak to bol zámer autorov, aby sa hráč zbytočne nerozptyľoval a neodpútavala sa jeho pozornosť od príbehu niekam inam, tak to v tom prípade nevyvážili správne. A možno som iba náročný a chcel som od puzzle prvkov, aby boli ťažšie…

Hrateľnosť, prípadne ovládanie je skutočne primitívne, stačí vám pohyb, a dve tlačidlá. Jedno slúži ako šprint, druhé je tzv. akčné tlačidlo, vďaka ktorému môžete spustiť nejaký ten mechanizmus, poprípade stlačiť tlačidlo. Nič viac v tom nie je, autori skutočne všetko prispôsobili tomu, aby táto hra bola vizuálnou novelou a Vy ste ňou ako keby “preplávali”.

Grafika je bohužiaľ ďalším kameňom úrazu. Z celkového hľadiska, keď sa pozriete na určitú scenériu, tak je ešte všetko ok, no pri priblížení sa k určitému objektu, ako napríklad obrie húsenice, alebo text, ktorý vám sprostredkováva príbehové pozadie dochádza k nemilému odhaleniu. Textúry sú v nízkom rozlíšení, pôsobia rozmazane a nedôstojne k tomu, že je rok 2016. Rozumiem, že túto hru tvorilo nezávislé štúdio, ktoré neoplývalo veľkým rozpočtom, avšak i napriek tomu si myslím, že sa dalo urobiť viac. Videl a hral som mnoho titulov od nezávislých štúdií a grafika v daných hrách pôsobila omnoho pohľadnejšie. Tu je všetko ukryté do tmy, z ktorej “vyliezajú” farebné a svietiace objekty, čo dajme tomu šetrí výkon, nakoľko nie je potrebné zobrazovať toľko vecí. Tým pádom malo byť všetko tip – top, no ako som už povedal – nie je. Aspoň ten framerate nerobil problémy a udržoval si stabilné hodnoty. Stačí sa prezrieť telo húsenice na nasledovnom obrázku a budete mať jasno.

Čo však na N.E.R.O. celkom funguje je atmosféra. Nie je na jednotku, avšak určitý pocit “temnej rozprávky” hra dokáže navodiť. Pomáha k tomu aj už spomínané temné grafické stvárnenie, ktoré som síce kritizoval za jeho kvalitu, no v tomto ohľade je štylizácia, prípadne ladenie do temných odtieňov k prospechu. Celý príbeh je rozdelený na jednotlivé kapitoly, no rátajte s tým, že do troch hodín máte vybavené. K hre sa môžete vrátiť, aby ste zozbierali všetky kúsky fotografií, ktoré sú rozmiestnené po okolí. To samozrejme hernú dobu o niečo natiahne, ale je otázne, či vás táto činnosť primäje k tomu, aby ste si celé dobrodružstvo zopakovali.

N.E.R.O.: Nothing Ever Remains Obscure je určite rozporuplná hra a dokážem pochopiť, ak niekto hre udelí vysoké hodnotenie a hra ho očarí. Bohužiaľ, u mňa sa tak nestalo. Na jednu stranu je tu príbeh a magická rozprávková atmosféra ladená do temna, avšak kvalita grafického spracovania a primitívna hrateľnosť zrážajú aspoň v mojich očiach hodnotenie dolu. Od titulu nechcem nikoho odhovárať, pretože mnou zmienené klady budú niekomu stačiť, taktiež mu môže vyhovovať aj jednoduchý gameplay, no ja do tej skupiny nepatrím. Ak vás hra zaujme, môžete jej dať v zľave šancu. Ak sa stotožňujete so mnou, strávte tie tri hodinky nejako inak. Voľba je na vás…

Komentuj!