Inside – Cesta dovnútra…

Je tomu už šesť rokov, čo nás svojou prítomnosťou poctila vynikajúca puzzle skákačka Limbo od malého dánskeho štúdia Playdead. Titul sa okamžite po vydaní stal hitom ako u hráčov, tak i u kritikov. Nakoniec, hodnotenia okolo 90 %  a predaje presahujúce milión predaných kusov hovoria za všetko. Dlhšie sa čakalo, s čím Playdead prídu nabudúce. Práce na Inside začali síce takmer ihneď po vydaní Limba, avšak verejnosť sa o “duchovnom nástupcovi” dozvedela až v roku 2014 na výstave E3. Dlhšiu dobu bolo okolo projektu ticho, no na tohtoročnej E3 počas keynote Microsoftu bola hra opäť prezentovaná “vo veľkom” a rovno aj s informáciou, že vydanie je doslova za rohom (circa 2 týždne). Hra najskôr vyšla na Xbox One, o niekoľko dní sa dostala aj na PC, no a my sa dnes spoločne poďme na tento tajuplný výlet pozrieť.

Recenzovaná verzia: PC

Titul Inside je od začiatku až po svoj koniec tajomným dobrodružstvom, nebudem preto do detailov rozoberať príbehové pozadie, tento výlet by ste skutočne mali zažiť na vlastnej koži, v prípade Inside je skutočne dôležitý vlastný zážitok. Ak ste fanúšikmi Limba a k hre ste sa ešte nedostali, určite tak urobte. To čo bolo skvelé na Limbo je skvelé aj v prípade Inside, no Playdead kľúčové prvky vylepšili a “hrany” svojho predošlého titulu pekne obrúsili. Poďme na to ale pekne poporiadku…

Ako som už spomínal, hra Inside je veľmi tajuplná. Žiadne prepracované menu či dlhé intro, ktoré vám pekne vysvetlí čo sa deje, čaká vás iba jednoduchý nápis Playdead’s Inside, k tomu loading a následne už sledujete hlavného hrdinu – malého chlapca, ako kĺže dolu po skale. Ihneď potom sa hlavného hrdinu zhostíte a začína dobrodružstvo smerujúce dovnútra. Presne vám nepoviem, dovnútra čoho, pretože presná odpoveď viac – menej neexistuje. Je to však cesta dovnútra hráčovej mysle, keďže ani v tretej štvrtine hry si nebudete môcť presne povedať, čoho svedkom sa práve stávate. Neustále vám bude v hlave vŕtať zvláštny pocit neistoty a zvedavosti. Neistota preto, lebo skutočne nebudete vedieť čo sa vlastne deje, prečo ten malý chlapec pobehujúci po obrazovke niekam mieri. No a zvedavosť práve z toho dôvodu, že budete chcieť vedieť čo vás ďalej, prípadne na konci celého tohto dobrodružstva čaká. Po dohraní bude mať pravdepodobne mnoho z vás mať chuť si o hre s niekym pohovoriť, toľko myšlienok a interpretácií sa vám bude naháňať v hlave.

Počas svojej cesty navštívite niekoľko lokalít, ktoré sa od seba odlišujú, no autori všetko pekne prepojili, takže môžete celú hru prejsť bez jediného načítavania a ani si nebudete klopať na čelo, že aký hlúpy prechod z jedného prostredia do druhého ste práve videli. Úvodný les strieda farma, no cesta z jedného prostredia je úplne prirodzená a zaujímavá. Napriek tomu, že je titul ladený do ponurých farieb, mnohokrát sa stanete svedkami “magických” momentov, ktoré vo vás vzbudia ten “správny” pocit. I keď sa málokedy stretnete s výraznou farbou, nebude vám to chýbať. Štylizáciu majú Playdead v malíčku, dokázali to už minule v Limbo. Tentokrát sa posunuli o krok ďalej, pridali určitú priestorovosť, dokonca aj tých farieb je predsa len viac. V hre sa zvolený štýl náramne hodí, ale skutočne to oceníte až sa do hry pustíte.

Limbo som spomínal už niekoľko krát, no prirovnanie k tomuto titulu je skutočne namieste. Ak si myslíte, že Inside je veselou puzzle skákačkou, nie je tomu tak. Veselý môže byť jedine hráč, keď si uvedomí, ako výborne a bez problémov sa titul hrá. Avšak rovnako ako Limbo, i Inside je hra plná násilných momentov, najmä ak sa jedná o smrť hlavného hrdinu. Ak zvládnete hru prejsť bez úmrtia na prvký pokus, klobúk dolu. Umierať budete, to je isté. Nezáleží na tom, či to bude často alebo sa odpravíte na večnosť iba zopárkrát, ak zažijete nejakú smrť, nebudete ju chcieť prežiť znova. Zavše spomeniem iba psov. Ak vás chytia, určite sa s Vami nebudú chcieť hrať. Síce, možno áno, ale nie takou formou, ako sa väčšinou psy a deti hrávajú. Pár záhryzov do krku, následne “jemné” prasknutie a je po všetkom. A vďaka výbornej zvukovej stránke sa na to bude pozerať ešte o niečo horšie. Je to síce nepríjemné, ale v tomto smere musím autorov pochváliť, odviedli kus výbornej práce. Hra nemá absolútne žiaden problém vyvolať v hráčovi pocity, nech už sú akékoľvek. Atmosféra sa podarila na jednotku, slúchadlá sú v tomto prípade povinnosťou, audio a vizuál tvoria jeden komplexný celok, oboje si musíte vychutnať naplno.

Spomínal som vizuál či štylizáciu a mnoho z vás si pravdepodobne povie, ako môžem napísať na hru, ktorá vyzerá “takto”, že môže z tohto hľadiska niečím zaujať. I keď hra po grafickej stránke nie je etalónom kvality, Inside to ani nepotrebuje. Nejde o to, aby bol hráč ohúrený detailnosťou, prípadne neuveriteľným množstvom časticových efektov a pod., vizuál má za úlohu vyvolávať pocity a vzbudzovať v hráčovi predstavivosť, ktorá je mnohokrát silnejšou zbraňou než nejaký moderný grafický engine. Takmer všetko je minimalistické, no pritom je to “veľké”. Znie to asi hlúpo, prípadne nelogicky, ale je to tak.

Už bolo spomenuté, že Inside nie je “obyčajná” skákačka, obsahuje totiž aj logické hádanky. V hre sa vyskytujú pomerne často a fungujú bezchybne. Nehrozí však, že by vás extrémne potrápili, každú jednu dokážete behom chvíľky pochopiť. Stačí zapojiť šedú kôru mozgovú, pozrieť sa na celú situáciu a riešenie sa dostaví. Osobne som ocenil, ako dokázali tvorcovia vyvážiť náročnosť a zábavnosť hádaniek, neviem si predstaviť, že by ste objavili miesto, kde sa zaseknete na dlhšie a vytočí vás do nepríčetna. Hádanky tu sú, no ak túžite po niečom “hardcore”, musíte to hľadať niekde inde…

Jediným výrazným negatívom, ktorý môže ovplyvniť hodnotenia hráčov je dĺžka hry. Ak sa budete veľmi ponáhľať, za tri hodinky ste na konci, ak zvolíte pomalé tempo, dostanete sa na štyri. Mne hra na prvý priechod zabrala tri a pól hodiny, neponáhľal som sa, dalo by sa povedať, že som hral “normálnym” tempom. Hernú dĺžku môže natiahnuť zozbieranie všetkých štrnástich achievementov (za odmenu dostanete alternatívny koniec). Keď už som pri tom konci, pre mňa osobne je “negatívom” skôr záver hry ako spomínaná dĺžka. Nie, že by bol zlý, no pre mňa bol neuspokojivý. Samozrejme, nechá vám priestor na zamýšľanie, avšak asi som čakal niečo iné.

Skôr než to uzavriem, ešte pár slov k hrateľnosti a ovládaniu. Jednoduché, účelné a funkčné, tak by to šlo v skratke popísať. Herné mechanizmy fungujú tak, ako majú, za celú dobu som sa nestretol so žiadnym glitchom či bugom. Čo malo fungovať aj fungovalo. Možno je to hlúpe hovoriť, ale v poslednej dobe sa veľmi často stretávam s hrami, ktoré nefungujú podľa plánu a som rád, že Inside je v tomto smere bezproblémový titul. Ovládanie si osvojíte behom pár minút, ostatne hlavný hrdina toho moc nedokáže. Vie skákať, ťahať / tlačiť rôzne veci, plávať, šplhať, hojdať sa na lane / reťazi; jednoducho základné pohybové schopnosti. Viac však nie je potrebné, menej je niekedy viac a v prípade Inside to skutočne platí.

Dánske štúdio Playdead so svojim druhým počinom potvrdzujú, že skutočne vedia ako robiť kvalitné videohry. Naznačilo to už Limbo, no novinka nazvaná Inside je v tomto smere ešte ďalej a dalo by sa povedať, že dotiahla mechanizmy Limba k “dokonalosti”. Podmanivá audiovizuálna stránka, logické hádanky, množstvo emócií, myšlienok, otázok bez jasných odpovedí, to všetko Inside ponúka. Ak máte radi puzzle skákačky neváhajte ani chvíľu a ponorte sa do “čarovného” sveta tejto hry. Ponúkne vám výborný zážitok, o ktorom budete ešte dlho premýšľať. Inside nehrá na prvú signálnu, núti vás k zamysleniu a v tom je vlastne celé kúzlo. Možno dôjdete na koniec za menej ako štyri hodiny, no rozmýšľať o tom, čo ste práve zažili budete ešte niekoľko dní. A to rozhodne nie je málo…

Komentuj!