KLAUS – Malý debut s veľkým srdcom

Klaus je… vlastne ani on sám nevie kto. Prebudí sa s bolesťou hlavy, na neznámom mieste, navyše v suteréne. Tu začína vaša spoločná cesta, a keď hovorím spoločná, myslím tým naozaj spoločná. Na prvý pohľad nenápadná skákačka s logickými prvkami od malého štúdia La Cosa Entertainment si však pozornosť zaslúži, najmä ak máte v obľube tento žáner.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Jednu vec treba povedať ihneď v úvode, KLAUS patrí medzi najlepšie skákačky dostupné pre PlayStation 4. Titul je zatiaľ dostupný iba pre spomínanú konzolu, no počas druhého kvartálu by sa ho mali dočkať aj hráči na PC a XBOX One. A treba poznamenať, že je sa na čo tešiť.

Ako už bolo spomenuté, v úvode hry sa zoznámite s hlavným hrdinom, avšak ten si nič nepamätá. Amnézia je jednoducho potvora… Nevie kto vlastne je, čo znamená nápis Klaus na jeho ruke, či je Klaus jeho meno, prípadne ako sa dostal na dané miesto. Skrátka veľký prúser ihneď v úvode. Spoločne sa vyberiete na dobrodružstvo, počas ktorého odhalíte veci, ktoré hlavný hrdina možno ani nechcel vedieť. A nebude to prechádza ružovým sadom, občas si potrénujete vašu trpezlivosť i šedú kôru mozgovú.

Niežeby bol KLAUS Dark Souls medzi skákačkami, avšak niektoré pasáže dokážu potrápiť, či už vás, alebo Klausa. Nemožno hovoriť v zmysle, že by ste niektoré úseky museli preskákať na sekundu či milimeter presne, no občas si pomyslíte: „To dám!“. No a nedáte. Príde pokus číslo dva – opäť tá istá situácia, potom pokus číslo tri, štyri, až si uvedomíte, že jediné čo potrebujete, je prestať sa náhliť. A zrazu to zafunguje. Vo vás sa nahromadí pocit spokojnosti a smelo si pokračujete ďalej kým sa situácia nezopakuje.

Ovládanie hlavného hrdinu je jednoduché a typické pre skákačky zo starej školy, takže netreba očakávať žiadne šialené kúsky. Klaus vie skákať (dokonca dokáže aj dvojitý skok), hackovať terminály a utekať. Nič viac, nič menej, no bohato to postačuje. Neskôr sa ku Klausovi pripojí K1, ktorý vzhľadom pripomína Klausa skríženého s Hulkom. K1 je o poznanie ťažkopádnejší, no za to silnejší. Dokáže rozbíjať niektoré prekážky, vyhodiť Klausa na nedostupné miesta, no a namiesto dvojskoku plachtí za pomoci svojej košele. Spolu tvoria dobre sa dopĺňajúcu dvojicu, pričom medzi postavičkami sa plynulo prepínate stlačením jedného tlačidla. Ovládanie sa tvorcom podarilo, obe postavičky poslúchali počas priechodu hrou príkazy bez odvrávania, pohotovo, skrátka všetko v tomto ohľade funguje tak, ako sa patrí.

Autori navyše šikovne využili touchpad na DualShocku 4, slúži na označovanie otočných a posuvných plošiniek, ktorými následne môžete manipulovať.

Pýtate sa, čím je titul KLAUS jedinečný? Určite je to v spôsobe rozprávania príbehu, ktorý odhaľujete vďaka spomienkovým sekvenciám, ku ktorým sa dostávate zbieraním jednotlivých čriepkov. Do toho sa s Vami hlavný hrdina rozpráva prostredníctvom nápisov na obrazovke, kde vidíte jeho myšlienky. V jednej úrovni, respektíve poschodí sa nachádza niekoľko kapitol, pričom v každej nájdete jednu spomienku. Po získaní všetkých šiestich častí odhalíte niečo z Klausovej minulosti. Nebudete sa pozerať na žiadne video, spomienky si pekne zahráte. Ak preferujete príbeh naservírovaný ako na podnose, KLAUS vás v tomto smere neuspokojí. Samozrejme, nejde o žiadne prelomové dielo, príbeh vám nespôsobí šok, no v závere do seba všetko pekne zapadá a dáva zmysel, čo je hlavné. Nelogických vyústení príbehu sme tu mali už dostatok, našťastie sa tomuto trendu KLAUS vyhol.

Grafická stránka je jednoduchá, máme tu predsa len klasické 2D prevedenie, no i napriek tomu titul vyzerá veľmi dobre. Použitý bol engine Unity, ktorý sa v poslednej dobre prezentuje naozaj peknými spracovaniami, ako napríklad Firewatch, či Layers of Fear. V priamom porovnaní so spomínanými hrami KLAUS po grafickej stránke nezvíťazí, no to ani nemusí, keďže si ide vlastnou cestou. Autorom nechýbajú dobre nápady, za všetko spomeniem iba svet nazvaný „Glitch world“. Je presne taký, ako napovedá jeho názov. Síce plný glitchov, no najmä skvelých nápadov.

Keď už sme pri tých nápadoch, vrátime sa k spoločnému dobrodružstvu spomenutému v úvode. Spoločné je najmä z dôvodu, že Klaus si veľmi dobre uvedomuje fakt, že Vy, t.j. hráč Klausa ovládate. V určitý moment to Klausa prestane baviť a vzoprie sa vašim príkazom. V momente sa mení ovládanie na reverzné – ak dáte Klausovi príkaz ísť vpravo, urobí presný opak a pôjde vľavo. Nejde o nič prevratné, no o príjemné spestrenie a určitú výzvu bez pochýb.

Zvuková stránka nie je ničím výnimočná, občas si vypočujete melódiu hrajúcu na pozadí, no tým to aj končí – žiaden motív nevyniká. Ide iba o jednoduchý podkres, nič viac, nič menej.

Herná dĺžka sa pohybuje približne okolo šiestich hodín. V prípade, ak neskôr budete chcieť pokoriť časové výzvy v jednotlivých úrovniach a vyzbierať kúsky Klausovej pamäte (ak náhodou nevyzbierate všetky pri prechode hrou), môžete si k dobru prirátať dve až tri hodiny. Bohužiaľ, týmto to všetko končí a nevidím dôvod, prečo sa k hre následne v dohľadnej dobe vrátiť. Stačilo pritom iba viac výziev, prípadne editor úrovní, no možno už nezostal rozpočet, prípadne kapacity – tím autorov má menej ako desať členov.

Nebudeme záver dnešnej recenzie naťahovať, nie je dôvod. Titul KLAUS je jednoducho vydarenou hrou, ktorá vyniká najmä v príbehu. Ak máte radi skákačky, prípadne „iba“ dobré hry a nevadí vám občas riešiť logický problém, ste na správnej adrese. Pre hráčov, ktorých najviac zaujíma grafika a výbuchy tento debut od La Cosa Entertainment nie je. Z môjho pohľadu ide o vydarený počin, ktorým chybu určite neurobíte.

Komentuj!