Na pokračovanie veľmi populárnej série Need for Speed čakal snáď každý fanúšik arkádových pretekov. Výrobca promoval najnovší diel ako duchovného nástupcu snáď najpopulárnejšieho dielu Need for Speed s podtitulkom Underground.

Recenzovaná verzia: Xbox One

Séria je tu s nami už neuveriteľných 21 rokov a po Underground 2 kadejako morfovala. Vývojári sa stále akoby nevedeli zaradiť, a tak dlhodobo, pod kadenciou čo rok – to diel, zásobovali trh novým a novým pokračovaním tejto populárnej série. Tento krát si však vydavateľ počkal a pokračovanie vydal až po dvoch rokoch. A ako to dopadlo?

Need for Speed – Aký je nový Need for Speed?

Hru ako takú som testoval už počas desaťhodinového trialu, ktorý ešte pred oficiálnym vydaním ponúkal vernostný program EA Access. Pamätám si, že som bol neskutočne nahypovaný, na hru som sa skutočne tešil, a to nielen ako hráč, ale hlavne ako fanúšik konkrétnych dielov série. Je zaujímavé sledovať, ako sa v obľúbenosti jednotlivých dielov líšia názory verejnosti.

Zatiaľčo niektorí stále tvrdia dominanciu dielov Underground, iným sa pozdávali pokusy o realistickejšie preteky v podobe dielu Need for Speed: Shift. Tak či onak, osobne najviac ocenujem Need for Speed: Carbon. Ak sa ma spýtate prečo, neviem povedať.

Aký je teda nový Need for Speed? Odpovedal by som jednoducho: v každom smere zaujímavý. Skutočne sa dá povedať, že samotný vývojár zapracoval do tohtoročného dielu mnoho moderných prvkov. Jedným dychom však dodávam, že diel verne kopíruje odkaz populárnej série Underground. Z hry doslova sála atmosféra starého undergroundu.

Hra sa odohráva v noci, v daždivom počasí, ulice osvetľuje len pouličné osvetlenie a reflektory automobilov. Premávka je doslova “nočná”. Síce sa vám môže pomerne často stať, že vrazíte do auta v protismere, nemôžem napísať, že by bola premávka hustá. Vozidiel je skutočne pomenej, a tak vás poväčšine času nebudú otravovať.

Need for Speed – Príbehová línia, singleplayer

V dnešnej dobe, keď vymiera singleplayer ako na bežiacom páse, je skutočne ťažké hodnotiť hru výhradne podľa kampane, príbehovej línie a podobne. Väčšina hráčov jednoducho stratila záujem o singleplayerové hranie, väčšina vývoja smeruje do multiplayeru. Jednoducho sa technológie posunuli natoľko, že sa multiplayer zložka stala samozrejmosťou. Momentálne je situácia však taká, že samotní vývojári veľmi často úplne odignorujú singleplayer a vrhnú sa radšej do prepracovanejšieho multiplayeru.

Need for Speed však ponúka určitú formu singleplayeru. Ako sme už z predchádzajúcich titulov zvyknutí, nie je to plnohodnotný singleplayer. Jednoducho budete mať stále na mape živých hráčov, stále môžete kedykoľvek spustit multiplayer z tej istej mapy, na ktorej si plníte svoje singleplayer povinnosti (príbehovú líniu). Obrovská nevýhoda tohto systému spočíva v tom, že sa samotná hra, okrem pobytu v garáži, nedá nijak pauzovať. Hra beží neustále, a ak potrebujete počas hrania vybaviť telefonát, otvoriť dvere, alebo len niekde na 2 minútky odbehnúť, bez dohrania preteku a zaparkovania auta v garáži to jednoducho nepôjde.

Samotná kampaň, alebo ak chcete príbehová línia, je podľa môjho názoru spracovaná dobre. Nebudem sa jej venovať konkrétne, nechcem spoilerovať, no rád by som dodal, že si na svoje príde najmä mladšie publikum, a publikum, ktoré sa aktívne zaujíma o show okolo tuningu, unikátne vozidlá a jazdný štýl Kena Blocka. Čo však musím vyspoilovať je funkcia telefónu v samotnej hre. Väčšinu komunikácie s aktérmi príbehovej kampane absolvujete cez mobil. No a tu je problém. Mobil vám bude takmer neustále vyzváňať. Tým myslím skutočne neustále, čo môže viesť ku brutálnej frustrácii. Tá sa dostavila aj u mňa a niekoľkokrát mi jednoducho rupli nervy a hru som vypol. Ľudia z príbehovej kampane majú očividne neobmedzený paušál, pretože 80% telefonátov je doslova o ničom.

Need for Speed – Jazdný model, tuning

Dostávame sa k tomu dôležitejšiemu, a tým je jazdný model a tuning. Poďme pekne po poriadku.

Jazdný model

Jazdný model je vo všetkých aspektoch arkádový. Riadenie je arkádové, brzdy sú arkádové, fyzika je arkádová, správanie vozidla je, prekvapivo, arkádové. V tomto však nevidím žiaden problém. Hra sa nikdy neprezentovala ako herný simulátor. Ale aj arkáda sa dá spraviť dobre a menej dobre.

Čo sa týka samotného ovládania, tu bude potrebný, hlavne pre hráčov simulátorov, dlhý tréning. Doba akceptácie taktiež nie je najkratšia, ovládanie je pomerne ťažkopádne, nekonzistentné a veľmi záleží od konkrétneho automobilu. Hra teda stále citlivo reaguje na hnaciu nápravu. Driftovať prednokolkou je utopistické, i keď sa to dá, nebude vás to určite baviť. Lepšie sú na tom štvor- a zadno-kolky.

Ďalším nezvykom sú takmer ideálne brzdy. Hra akosi nerieši či máte auto o hmotnosti jednej či dvoch ton, brzdy fungujú rovnako ideálne. Akési dobrzďovanie pred zákrutou vôbec nie je potrebné, stačí pohladiť brzdový pedál a auto začne nereálne rýchlo spomaľovať. Na niektorých autách sa dá dokonca jazdiť úplne bez brzdenia.

Áno, hra ponúka určitú formu nastavenia jazdného modelu. Jedná sa však o minimálne zmeny, ktoré do jazdného modelu nijak ráznejšie nezasahujú. Skôr mám pocit, že sa zmení ovládanie, respektíve jeho citlivosť.

Zhrnutie v jednej vete: Ak hľadáte v Need for Speed jazdný simulátor, nenájdete ho tam.

Tuning

Hlavnou devízou série Need for Speed Underground bol po dlhé roky tuning. Tento trend však v posledných dieloch značne poľavil a k dispozícii bol buď žiadny, alebo len minimálny tuning. Tohtoročný Need for Speed však disponuje úctyhodným tuningom. Upraviť možno úplne všetko, na takmer každom dostupnom aute. Tu sa vývojári skutočne pochlapili a dodali produkt tak, ako ho chceli samotní hráči! A tak to má byť.

Need for Speed – Multiplayer, záver

Ako som už spomenul, multiplayer je priamo integrovaný do singleplayeru. Je možné teda kedykoľvek vyzvať súpera k preteku 1v1. Samozrejme je tu možnosť akejsi skupinovej (crew) jazdy. Hráči teda môžu vytvoriť zo svojich kontaktov skupinu a pretekať proti inej skupine.

Môžu tak vzniknúť zaujímavé situácie, ktoré určite stoja za to. Počas testovania som nenarazil na konkrétne problémy v multiplayeri, a tak ho hodnotím ako stabilný. Osobne sa mi však nezdá byť nejak extra zábavný. Vývojár sa mohol viac zamerať na atypické úlohy, napríklad po vzore Forzy Horizon 2. Každopádne, samotný výsledok a pôžitok z multiplayeru vždy závisí od partie, s ktorou hráte.

Grafika nemusí stačiť každému. I keď som bol osobne s grafikou spokojný, rozumiem námietkam komunity. Všetko je to o samotnej náročnosti konkrétneho hráča. Extrémne otravný je aj systém mobilného telefónu, ktorý stále zvoní. Aj počas preteku, hocikedy, v garáži, všade, stále. Po chvíli budete mať ten zvuk v hlave celý deň.

Napriek tomu, že je jazdný model plne arkádový, oceňujem snahu určitej modifikácie v garáži. Samotné ovládanie je prehľadné a jednoduché. Treba si však zvyknúť a verím, že sa nájde kopec hráčov, ktorí sa cez túto fázu prvých pár hodín nedostanú.

Pochváliť musím tuning, soundtrack, video cutscény, zaujímavý, i keď malý, výber automobilov, celkovú atmosféru a v neposlednom rade funkčný multiplayer.

Komentuj!