TOP 10 najväčších herných škandálov v dejinách Gago Matejovič 2. novembra 2015 Rubriky, Špeciál Posledné mesiace sa so škandálmi v hernom priemysle akoby roztrhlo vrece. Či už ide o klamanie zákazníkom, ovplyvňovanie profesionálnych zápasov alebo fiasko s Batmanom, nedá sa zbaviť pocitu, že za „starých čias“ sa podobné škandály hernému svetu vyhýbali. Ale je tomu naozaj tak? V našom magazíne sme sa už v minulosti venovali absurdným zákazom hier alebo vraždám spájaným s videohrami. Dnes sa pozrieme na 10 ďalších škandálov, ktoré vo svojej dobe poriadne otriasli herným priemyslom. 10. Konflikt medzi Sony a Nintendom Písal sa rok 1991 a v hernom priemysle sa schyľovalo k partnerstvu snov. Herný gigant Nintendo a výrobca elektroniky Sony sa rozhodli spojiť svoje sily a vyrobiť hernú konzolu, ktorá dobyje svet. Obe strany si už mädlili ruky a tešili sa na rozprávkové zisky, keď si zrazu prezident Nintenda Hiroshi Yamauchi sadol nad zmluvu, poriadne si ju prečítal a zamrzol mu úsmev na tvári. Vďaka právnickej kľučke by totiž Sony vlastnilo licencie na každú hru vyrobenú pre túto konzolu, a tak Nintendo od zmluvy okamžite odstúpilo. Sony sa však príliš nechcelo zahodiť roky vývoja a zrejme už všetci viete, ako to dopadlo. V roku 1994 uzrela svetlo sveta konzola PlayStation a Nintendu ostali len oči pre plač, kým si Sony ukrajovalo stále väčší podiel na trhu. A aby toho nebolo málo, vývojári zo Square (dnes Square Enix), ktorí dovtedy vydávali hry exkluzívne pre Nintendo, sa rozhodli obrátiť kabát a prešli k Sony. Nintendo sa z tejto tragédie podarilo definitívne vyhrabať až vydaním konzoly Wii, z ktorej sa predalo neuveriteľných 100 miliónov kusov. 9. Teroristický útok na letisko v Call of Duty Séria Call of Duty je pomerne bohatá na kontroverzie. Za svoju existenciu sa jej už podarilo naštvať rodičov, ochrancov zvierat, LGBT aktivistov a hneď niekoľko štátov sveta. Asi nič však nevyvolalo väčší rozruch, ako level „No Russian“ z Modern Warfare 2. Hráč sa v ňom zhostí úlohy agenta CIA Josepha Allena, ktorému sa podarilo infiltrovať do ruskej nacionalistickej teroristickej skupiny. Aby u teroristov nevzbudil podozrenie, musí sa s nimi zúčastniť masakru desiatok civilistov na fiktívnom ruskom letisku. Vo Veľkej Británii sa politici predbiehali v tom, kto proti hre ostrejšie vystúpi. Médiá si samozrejme škandál nenechali ujsť a tvorcovia boli bežne prirovnávaní ku Goebbelsovi alebo Hitlerovi. V USA hra vyšla v čase, kedy sa Američania ešte stále spamätávali z teroristického útoku na základňu Fort Hood. V nemeckej verzii musel byť level pozmenený tak, aby v ňom hráč nemohol zraniť ani jedného civilistu. V Rusku bola situácia o niečo pokojnejšia. Po „porade“ s ruskými orgánmi sa totiž v Activision rozhodli z ruskej verzie hry odstrániť tento level ešte pred vydaním. 8. Nahota a mŕtvoly zvierat na promo akcii God of War Nie vždy sú škandály nevyhnutne spojené s obsahom hry alebo zákulisnými intrigami. Aj keď séria God of War vždy vzbudzovala rozruch z viacerých dôvodov, najväčšie pobúrenie vyvolala promo akcia pre novinárov v Aténach z roku 2007. Väčšine novinárov sa síce pozdávali nahé hostesky, ktoré ich kŕmili hroznami, horšie to však bolo s čerstvou mŕtvolou kozy s odrezanou hlavou. Hostia boli vyzývaní, aby si cez rozrezané brucho siahli do stále teplého vnútra kozy a vytiahli si z neho dopredu pripravené klobásy a jaternice. Fotky z tejto akcie Sony vydalo vo svojom oficiálnom PlayStation magazíne a reakcie na seba nenechali dlho čakať. Najhlasnejšie samozrejme protestovali ochrancovia zvierat, pre ktorých sa Sony stalo úhlavným nepriateľom. Sony síce stiahlo z predaja všetky výtlačky spomínaného magazínu, medzitým sa však fotky bezhlavej kozy, z ktorej hrdla vyteká čerstvá krv, rozšírili do médií po celom svete. Cez svojho hovorcu sa ospravedlnili a odkázali, že kozu kúpili už dávno mŕtvu od miestneho mäsiara. Akosi však zabudli vysvetliť, ako sa im podarilo udržať jej krv teplú a v tekutom stave. 7. Podozrivé recenzie na hru Driv3r O praktikách, kedy herní giganti platia novinárom sa pozitívne recenzie, sa medzi hráčmi šepká už doslova desaťročia. Asi žiadna hra však nemala podozrivejšie hodnotenia, ako Driv3r z roku 2004. Zrejme všetci hráči sa zhodnú, že Driv3r od Atari bol jedným slovom nepodarok. Od (aj na tú dobu) zastaralej grafiky, cez nemotorné ovládanie, až po hromady nepríjemných bugov – Driv3r bol jednoducho fiaskom a veľmi nepodareným pokusom o kópiu GTA. Zhodli sa na tom aj všetky herné magazíny, ktoré hru v recenziách rozniesli v zuboch. Teda, všetky až na dva. Konkrétne magazíny PSM2 a Xbox World, oba patriace pod vydavateľstvo Future Publishing, ktoré hre dali hodnotenie 9/10. Hráči okamžite zacítili, že niečo nie je v poriadku, a svoje podozrenia začali diskutovať na online fóre vydavateľstva. Administrátori najprv na podozrenia reagovali vymazávaním všetkých negatívnych príspevkov. Šéfredaktori oboch magazínov sa neskôr bránili, že aj keď od Atari možno dostali nejaké tričko alebo pintu piva, nikdy si nenechali zaplatiť za pozitívnu recenziu a ich hodnotenie bolo úprimné. Na ich obranu sa začali na fórum zbiehať užívatelia, ktorým sa Driv3r pozdával a hodnotenia redakcií schvaľovali. Problém však nastal, keď sa podozrievavým hráčom podarilo vypátrať, že IP adresy, z ktorých chodili pozitívne príspevky, patrili redakciám spomínaných magazínov. Vydavateľstvo Future Publishing na toto odhalenie zareagovalo vymazaním celého fóra a viac sa k tejto téme nevyjadrili. 6. Hackerský útok na PlayStation Network Keď začiatkom roku 2011 uverejnil známy hacker George “geohot” Hotz na svojej stránke prvé návody na jailbreak PlayStation 3, reakcia Sony na seba nenechala dlho čakať. Ich právny tím pripravil žalobu, ktorá by geohota pripravila aj o ponožky na nohách, ak nie o slobodu. Zatiaľčo táto žaloba je relatívne pochopiteľná, Sony sa rozhodlo situáciu dohnať do absurdity a od sociálnych sietí ako YouTube alebo Facebook začali právnou cestou vyžadovať aj IP adresy všetkých užívateľov, ktorí si v minulosti prezreli geohotov profil alebo akékoľvek jeho video. To sa pochopiteľne nepáčilo skupine Anonymous, ktorá pokladá slobodu internetu za základ svojej ideológie. Sony si tak ďalší mesiac prešlo poriadnym peklom. Prvotné výpadky služby PlayStation Network síce Sony ignorovalo, po troch dňoch však muselo priznať, že má problém a musí pristúpiť k nútenému odstaveniu celej služby. Zatiaľčo prvé sľuby hovorili o neškodnej týždňovej odstávke, to najhoršie malo ešte len prísť. Výpadok sa pretiahol na 24 dní a Sony muselo neochotne priznať, že počas neho došlo k odcudzeniu údajov o 77 miliónoch užívateľov, vrátane ich hesiel a údajov z ich kreditných kariet. Navyše sa preukázalo, že Sony o tomto úniku vedelo niekoľko dní predtým, ako ho oficiálne priznali a varovali svojich zákazníkov. Microsoft sa medzitým z diaľky uškŕňal a najbližšie mesiace spokojne sledoval nárast podielu Xboxu na trhu. 5. Vyhodenie redaktora Jeffa Gerstmanna V roku 2007 plánovali v Eidos Interactive vydať hru Kane & Lynch: Dead Men a sľubovali si od nej veľa. Za týmto účelom investovali do reklamy nemalé sumy peňazí, pričom podstatná časť išla hernému magazínu GameSpot. Ten už týždne pred vydaním hry zmenil celú grafiku stránky tak, aby sa niesla v téme Kane & Lynch, a na promo pre hru vyčlenil väčšinu svojich článkov. Úloha recenzenta pripravovanej hry pripadla ich populárnemu redaktorovi Jeffovi Gerstmannovi. Zrejme si však dopredu neujasnili podmienky, a tak dal Jeff hre Kane & Lynch slabé hodnotenie 6/10. O pár dní už bol bez práce. GameSpot sa odmietal vyjadriť k dôvodom jeho vyhodenia a Jeffovi to zase zakazovala klauzula v jeho zmluve. Podozrenia sa potvrdili v roku 2012, kedy súd nariadil anulovanie danej klauzuly. Gerstmann následne otvorene priznal, že Eidos Interactive sa GameSpotu vyhrážali stiahnutím všetkých svojich reklám, pokiaľ Jeffa za jeho nízke hodnotenie nevyhodia. Aj keď GameSpot doteraz nepriznal nátlak od Eidos Interactive, reputácia magazínu bola už navždy poškodená. Jeff Gerstmann si založil vlastný populárny magazín Giant Bomb. 4. Zneužívanie hráčov na dolovanie bitcoinov E-Sports Entertainment Association (ESEA) je progamingová organizácia, ktorá je okrem iného známa svojím programom, ktorý má zabrániť hráčom v podvádzaní. O to väčší bol škandál z marca roku 2013, kedy sa preukázalo, že samotný program bol podvodom. Užívateľovi s pseudonymom “ENJOY ESEA SHEEP” sa niečo nezdalo na príliš vysokej GPU záťaži po spustení anti-cheat programu od ESEA. Po krátkom skúmaní zistil, že program je nastavený tak, aby potajme využíval grafickú kartu hráčov na dolovanie bitcoinov. To, čo nasledovalo, sa nedá nazvať inak, ako zlým vtipom. Spoluzakladateľ ESEA Eric “Ipkane” Thunberg na obvinenia najprv zareagoval tým, že išlo iba o predčasný prvoaprílový žartík. Vydolované vraj boli bitcoiny iba v hodnote 280 dolárov a celý zárobok pôjde na prize pool pripravovaných turnajov. O niekoľko hodín vydal nové vyhlásenie. Vraj nešlo o žart, ale skúšku možnej budúcej funkcie programu, ktorú omylom spustili naostro. Následne sa zistilo, že nešlo o sumu 280 dolárov, ale takmer 8 tisíc dolárov. ESEA teda vydala ďalšie oficiálne vyhlásenie, v poradí tretie, v ktorom z celého incidentu obvinili jedného nepoctivého zamestnanca a prisľúbili, že všetky získané peniaze investujú na výskum rakoviny. Súdom však takéto vysvetlenie nestačilo a ESEA bola doteraz donútená dotknutým užívateľom vyplatiť vyše 1 milión dolárov. A to sa ešte neskončili všetky súdne procesy. 3. Hot Coffee mod pre GTA San Andreas Grand Theft Auto: San Andreas patrí bez debaty medzi najkultovejšie hry v histórii. Ako každá hra série GTA, aj San Andreas pochopiteľne vyvolalo veľký rozruch kvôli zobrazovaniu zločinu, násilia alebo drog. Jednému hernému tabu sa však vyhlo – sexu. Hlavná postava síce mohla mať hneď niekoľko mileniek, samotný akt však do hry nikdy zaradený nebol. Alebo bol? Všetko sa začalo zverejnením fanúšikovského PC modu s názvom Hot Coffee, v ktorom hráči mohli sledovať akciu medzi CJ-om a jeho frajerkami v priamom prenose. A nielen sledovať, ale aj zapájať sa – stláčaním tých správnych tlačítok v tom správnom čase. Mod okamžite vyvolal pohoršenie, vydavateľ Rockstar Games sa však bránil, že kontroverzný obsah bol do hry pridaný moddermi. Keď však podarilo objaviť kód pre spomínané minihry aj na konzolových verziách, v Rockstar museli vyjsť s pravdou von. Sexuálne dobrodružstvá hlavného hrdinu boli do hry zaradené samotnými vývojármi, ale zo strachu pred reakciou cenzorov boli na poslednú chvíľu odstránené. Resp. skryté, v hre sa totiž aj naďalej nachádzali a modderom stačila iba mierna úprava na ich sprístupnenie. Mierny škandál zrazu narástol do obrovských rozmerov a vo verejných vystúpeniach proti San Andreas sa predbiehali všetky médiá a politici. Vrátane známej “odborníčky na všetko” a možnej budúcej prezidentky USA, Hillary Clinton. Austrálski cenzori, verní svojej povesti, hru zakázali úplne. 2. Gamergate Gamergate je bezpochyby najväčším herným škandálom desaťročia a ak ste o ňom doteraz nepočuli, zrejme ste posledný rok žili na opustenom ostrove. Vo februári roku 2014 vydala vývojárka Zoe Quinn indie hru Depression Quest. V niektorých herných magazínoch zožala hra skvelé ohlasy, medzi hráčmi to však bolo podstatne horšie. Na adresu Zoe sa na internete začali množiť negatívne komentáre a všetko vyvrcholilo obšírnym blogom jej bývalého priateľa, ktorý odhaľoval jej početné nevery, ako aj tvrdenie, že pozitívne recenzie na jej hru boli dôsledkom jej sexuálnych služieb pre redaktora vplyvného magazínu Kotaku. Medzi hráčmi to vyvolalo pobúrenie a pre Zoe sa začalo takmer dvojročné obdobie online šikany. Na jej obranu vytiahlo do boja niekoľko feministických organizácií, ktoré obviňovali prevažne mužskú komunitu hráčov z nenávisti voči ženám. To, čo pôvodne začalo ako obskúrna indie hra, ktorú takmer nikto nepoznal, v priebehu pár mesiacov vyeskalovalo na aféru globálnych rozmerov. Ku škandálu sa vyjadrovali, na oboch stranách barikády, snáď všetci známi politici, herci a aktivisti. Najmä feministické a LGBT organizácie začali obviňovať herný priemysel a hráčsku komunitu z diskriminácie voči ženám, homosexuálom, transsexuálom… Vývojári nestáli o negatívnu publicitu v súvislosti s touto aférou, a tak sa začali predbiehať vo vyjadreniach o svojej progresívnosti, tolerancii a diverzite. V Bioware napríklad zareagovali urýchleným pridaním transsexuálnej postavy do Dragon Age: Inquisition. Electronic Arts sa nenechali zahanbiť a verejne vyhlásili, že urobia všetko pre zníženie počtu bielych mužov vo svojich radoch. Následky tejto kauzy naďalej ovplyvňujú herný priemysel a my môžeme iba hádať, čo prinesú do budúcnosti. 1. Kolaps herného priemyslu spôsobený hrou E.T. Aj dnes sa pravidelne každý rok skončí niekoľko hier poriadnym prepadákom. Žiadna hra však, nech by bola akokoľvek zlá, nedokáže položiť na lopatky celý herný priemysel. Resp. žiadna hra okrem E.T. the Extra-Terrestrial od Atari z roku 1982. Začiatkom 80. rokov ešte stál herný priemysel na veľmi krehkých základoch. Proti sebe súperilo hneď niekoľko herných systémov a spolu s nimi kvantum nekvalitných hier za predražené ceny. Dôvera zákazníkov v túto novú formu zábavy bola na bode mrazu. Spásou však mala byť hra E.T. podľa populárnej filmovej predlohy. Avšak… V hre E.T. bolo v skratke vašou úlohou chodiť sem a tam a… A to je vlastne všetko. Drvivou väčšinou rebríčkov je dnes táto hra považovaná za najhoršiu hru v dejinách. Zákazníci stratili akúkoľvek dôveru vo videohry a obchody ich odmietali predávať. Za iba 2 roky od vydania stratil herný priemysel neuveriteľných 97% tržieb a viacero firiem muselo vyhlásiť bankrot. Nechýbalo veľa a celý koncept videohier by odišiel na smetisko dejín. Záchrancom nášho obľúbeného typu zábavy sa stalo až v roku 1985 Nintendo so svojou konzolou NES. Vďaka nej sa herný priemysel opäť postavil na nohy a stal sa tak masívnou záležitosťou, ako je tomu dnes. A čo sa stalo s nepredanými kópiami hry E.T.? Keďže ich nikto nechcel a skladovanie si vyžaduje isté náklady, Atari jednoducho vykopalo veľkú jamu v Novom Mexiku a navždy do nej zahrabalo vyše pol milióna kusov… Komentuj!
