Grafické karty, ktoré zmenili svet hrania – 2. časť

Prvá časť nášho článku o grafických kartách, ktoré zmenili svet hrania, predstavila staršie kúsky, ktoré dnes mladšiemu publiku veľa nenapovedia. To však asi zmenia novšie karty, ktoré sa datujú len do nedávnej histórie.

Prvopočiatky Nvidie a jej ikonické modely ale aj Voodoo karty od firmy 3dfx istotne zmenili svet pred viac ako 20 rokmi nejedného počítačového nadšenca. Ale ani dnes nie je núdza o tie svetlejšie kúsky tohoto hardwaru, ktorý je rozhodne nosnou časťou každého správneho hráča.

Firma ATI vyrábala grafické karty už v polovici 80. rokov. V 90. rokoch však hlavné boje zvádzala firma 3dfx a koncom dekády sa o slovo hlásila Nvidia. Na dlhé roky potom prakticky prebrala trh do vlastných rúk. A to až do doby keď sa firma ATI respektíve AMD prebrala. Iste, pár kariet sa podarilo aj “červenému” tímu. HD 4870 a 4850 neboli rozhodne zlé kúsky, ale až HD 5970 prišla s náležitou pompou a ukázala Nvidii, že je nutné rátať i s konkurenciou.

ATI Radeon HD 5970 | 2009 | Takt: 725MHz | RAM: 2GB GDDR5 | 40nm výrobný proces | 4 308 mil. tranzistorov

Radeon HD 5970 s jadrom RV870 bola skutočne masívnou kartou, ktorá vlastne skrývala v balení jednej hneď dva. Cypress grafický procesor skrýval dva čipy, dvojité RAM zbernicové moduly a PCI-E mostík od dodávateľa z tretej strany. Po tejto karte však firma zavrhla model dvojitej karty, okrem iného spotreboval aj neuveriteľných 300 Wattov energie a bola určená primárne na hranie. Avšak po dlhom úradovaní Nvidie sa konečne prihlásila o slovo aj konkurencie z tímu ATI, ktorá síce nemala ani dovtedy úplne zlé karty, no vždy im čosi chýbalo k úspešnému finišu. Podľa môjho názoru v tej dobe mala ATI problémy s ovládačmi a nepomáhal jej ani fakt, v solídne podchytenom trhu s hrami, respektíve štúdiami Nvidiou. Veď to známe “Nvidia meant to be played” sa nachádzalo takmer na každej úvodnej obrazovke hier. Zlé jazyky tvrdia a vlastne to ani nikto nevyvrátil, že Nvidia zámerne platila štúdiám aby sabotovali pri optimalizácií ATI kariet a testovalo sa hlavne na Nvidiach. Aká je však pravda vedia už len samotný zakomponovaný ľudia.

Nvidia GTX Titan | 2013 | Takt: 837Mhz | RAM: 6GB GDDR5 | 28nm TSMC výrobný proces | 7080 mil. tranzistorov

Nvidia si nechcela nechať ujsť svoj trón pomedzi prsty a tak nespala na vavrínoch. GTX Titan v roku 2013 bol presne tou kartou, ktorá rozprášila všetky pochybnosti o tom kto je kráľom trhu grafických kariet. Absolútne nepochybne karta vládla všetkým benchmarkom. Napakovaná 2688 CUDA jadrami s možnosťou boostovania taktov jadier až o 43MHz a 6GB GDDR5 RAM jednoducho nedala šancu konkurencií. Neexistovala hra vo vtedajšej dobe, pri ktorej by sa tento kus hardwaru zapotil. A dodnes je vedená ako jedna z najlepšie sa predávajúcich grafických kariet. Prečo? Pretože bola tak skvelo navrhnutá a ponúkala taký výkon, až dve premostené karty v SLI prestávali odrazu dávať zmysel.

Nvidia Geforce GTX 1080Ti | 2017 | Takt: 1480Mhz | RAM: 11GB GDDR5X | 16nm TSMC výrobný proces | 12 mld. tranzistorov

Architektúra Pascal, ktorá nahradila Maxwell žala úspech a slávu. Model GTX 1080 Ti aj po troch rokoch od uvedenia znie príjemne v ušiach každého hráča. Táto karta už nepatrí do High-End sféry, ale priam medzi entuziastov. Vynikajúci výkon sprevádzaný vysokou cenou 800 eur však rozdrvil v benchmarkoch hocičo, čo ste mu postavili do cesty. Predošlý líder Nvidia kariet Titan X vyzeral oproti tejto beštii smiešne hlavne preto, že pôvodne štartoval s cenovkou o 33% vyššou. Aj mnohé ďalšie high-end karty, ktoré vyšli o nejaký čas neskôr, jednoducho neobstáli. Porazil ju až profesionálny čip GP100 v Quadro karte, ktorý však nebol určený na hranie a hlavne aj jeho cenovka bola vyššie. Avšak pomer cena/výkon (ak ste si potrpeli na to najlepšie) nebola vôbec na svoju dobu zlá a karta sa právom istý čas pýšila prívlastkom “najrýchlejšia na svete”. Oproti referenčnej GTX 1080 ponúkala až 35% nárast výkonu a tak si ukradla aj ďalší prívlastok “najlepší titán všetkých čias”. 3584 CUDA jadier, 1480MHz takt na čipe, ktorý stúpol až o 100MHz v booste a 11GB RAM s 352bitovou zbernicou bol jednoducho špička trhu. V oblasti IT hardwaru sa konečne dostávalo k slovu aj šetrenie energie a karta tak potrebovala “len” 250 Watov na prevádzku.

AMD Radeon RX580 | 2017 | Takt: 1257Mhz | RAM: 4/8GB GDDR5 | 14nm GlobalFondries výrobný proces | 5,7 mld. tranzistorov

Nvidia jednoducho nemala konkurenciu v kartách vyššej triedy. Je to smutný fakt a AMD to vedela. A tak prišla s inou stratégiou. Čo tak ponúknuť kartu pre spotrebiteľa v strednej triede s výborným výkonom avšak za lepšiu cenu ako konkurencia? Po fiasku s Vega architektúrou to bol slogan RX kariet, ktoré konečne uchytili trh za pačesy. RX580 stála na architektúre Polaris a šlo o rozšírenie obľúbenej RX480. Karta bez problému utiahla hranie v 1080p rozlíšení pri 60fps a to za veľmi prijateľnú cenu. Aj keď trhu vládla GTX 1060 a bola o málo výkonovo lepšia ako konkurencia v rovnakej triede, jej cenovka bola v rade desiatok eur nižšia. AMD s RX580 prišlo s tak výborne nastaveným pomerom cena/výkon, že si ju mnoho kryptoťažiarov zaobstaralo vo veľkom tiež. Karta dokázala v booste vytiahnuť takty až na 1340MHz a celkový výkon podčiarklo číslo 6,2 TFLOPS.

Nvidia GeForce RTX 2080 Ti | 2018 | Takt: 1545Mhz | RAM: 11GB GDDR6 | 12nm TSMC výrobný proces | 18,6 mld. tranzistorov

RayTracing je podľa mnohých technológiou budúcnosti. Polygóny by sa mali vytratiť a práve toto bol hlavným ťahákom Turing architektúry a RTX kariet. Reklamný slogan hovorí o 6-násobnom náraste výkonu oproti minulej generácií Pascal. Realita RayTracingu sa trochu minula s predpokladmi, to však neznamená, žeby RTX 2080 Ti bola zlou kartou. Práve naopak, definícia za “každú cenu” tu hrá prim. Za “pálku” 1200 eur ste si mohli kúpiť skutočne to najlepšie čo sa vlastniť dá. Táto karta je najdrahšou spotrebiteľskou na trhu, no prináša absolútnu špičku v oblasti grafických kariet. Túto kartu nezastaví žiadna hra a jej požiadavky na hardware. 4352 jadier v tandeme s 11GB GDDR6 RAM a priepustnosťou 616 GB/s je výkonovo bezkonkurenčná. Podčiarkuje to celkový výkon 14 Tflops

Zdroj: PC GAMER, autor: Jacob Ridley

Komentuj!