Predator: Hunting Grounds – Yautja vs. Fireteam

Yautja, alebo inak známy aj ako Predátor, po prvý raz predviedol svoje schopnosti v roku 1987, kedy trápil komando vojakov na čele s Arnoldom Schwarzeneggerom v rovnomennom filme. Vieme, kto z tohto súboju vyšiel víťazne a asi sa zhodneme, že prvý film s týmto lovcom v hlavnej úlohe dodnes predstavuje kvalitatívny vrchol dobrodružstiev lovcov pochádzajúcich z planéty Yautja Prime. Odvtedy sa mimozemská rasa lovcov objavila nielen vo filmoch, hrách, ale aj v komiksoch, pričom svoje sily pomeral nie veľmi pohľadný zabijak aj s votrelcami. Minulý týždeň sa Yautja opäť vydal na lov, tento raz v asymetrickom multiplayerovom titule Predator: Hunting Grounds. Je to však vydarený lov?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Hoci mnoho ľudí po oznámení hry asi čakalo, že spoločnosť Sony prinesie na trh nový titul s Predátorom, ktorý bude mať AAA produkčné hodnoty a poriadny rozpočet, no treba si uvedomiť, že Sony v tomto prípade figuruje ako vydavateľ, ktorý sa postaral tak o marketing a pravdepodobne aj čo-to prispel na vývoj. Nejde však priamo o hru, ktorú by si Sony dalo vytvoriť, nakoľko na to má iné štúdia, a nie Illfonic. Hoci má Illfonic aktuálne okolo 80 zamestnancov, nenájdete ich však v jednej pobočke, ale rozdelených do troch pracovísk. To však nie je až podstatné, no netreba však každú hru, kde Sony pôsobí ako ako vydavateľ, brať tak, že ide priamo o ich projekt.

Tak, či onak, asi každý jeden hráč chce, aby bol výsledok kvalitný a zábavný, prinajhoršom aspoň jedno z toho. Asi ste už na internete videli množstvo názorov a zahraničných verdiktov, ktoré tvrdia, že Predator: Hunting Grounds je čistá katastrofa a mali by ste sa hre vyhnúť veľkým oblúkom. Nie je to však až tak jednoznačné. Ja som sa spolu s kolegami, ktorých názory si tiež môžete nižšie prečítať, stretol na bojisku v džungli každý jeden deň od vydania a hoci máme k hre výhrady, vždy sme sa zabavili. Poďme sa na celú vec pozrieť pekne od začiatku.

Bez príbehu

Predator: Hunting Grounds je čisto multiplayerový titul, ktorý stavia na na princípe asymetrického hrania. To znamená, že má jedna strana zdanlivo prevahu, nakoľko stoja až 4 vojaci proti osamelému Predátorovi. Ten však nie je žiaden slaboch. Do karát mu hrá jeho výdrž, sila a výbava, ktorá z neho robí oveľa nebezpečnejšieho protivníka. Samozrejme, tento koncept nie je žiadnou novinkou, stačí si spomenúť napríklad na asi najznámejšieho zástupcu Dead by Daylight, či Friday the 13th, ktorý je, mimochodom, dielom toho istého tímu, ako aj Predator: Hunting Grounds.

V dnešnej dobe, kedy väčšina multiplayerových titulov ide cestou Battle Royale, som rád, že prišiel na trh aj počin, ktorý stavia na klasickejších základoch. Hoci je popularita Battle Royale nesporná, mňa osobne táto obdoba multiplayeru až tak veľmi nezaujala – nepotrebujem totiž, aby po mape behali desiatky hráčov a ani aby mapa mala rozlohu o veľkosti Číny. Stačí štandardná rozloha, zaujímavé prostredie, variabilné úlohy a dobrý tím. Otázkou je, teda až na poslednú položku, čo z toho Predator: Hunting Grounds spĺňa.

Autor: Broslowski
Testovaná verzia: PlayStation 4

Za Predátora sa cítite ako poloboh! Výstroj Predátora je totiž smrtiaci, takže ničiť budete skutočne už od začiatku. Nemožno sa však bezhlavo vrhnúť medzi štvoricu vojakov. Treba takticky čakať, sledovať korisť a útok naplánovať na správny čas. Obratnosť Predátora je špičková, a tak je pohyb po mape plynulý a zaujímavý, i keď občas predsa len dochádza k menším zásekom.
Na druhej strane, kooperácia vojakov je absolútne nevyhnutná pre dosiahnutie úspechu. Predátor je vybavený a aj bez odomknutých perkov a zbraní dostatočne silný na to, aby roztrhal partiu vojakov na kúsky kedykoľvek sa rozdelia. A presne v tomto je gameplay skvelý. Pretože vaša partia je len tak silná, ako silný je jej najslabší článok. Akonáhle vás Predátor oddelí, je len malá šanca na úspech. Pri nedodržaní striktných povelov vodcu partie väčšinou nasleduje cinematické oddelenie chrbtice s lebkou od zvyšku tela pre celú partičku. Pekne jeden po druhom.
Predator: Hunting Grounds však v dnešnom videohernom svete nijak extra nevynikne. Dokonca by som si dovolil tvrdiť, že v globále ide o priemernú hru. Čo ju však drží nad vodou, je možný potenciál, ktorý licencia ponúka. Hra je totiž plne licencovaná, čo poteší každého fanúšika filmového Predátora. Osobne si myslím, že pri dodatočnom doplnení herných režimom a lepšej prezentácii, môže byť Predator: Hunting Grounds úspešným kúskom. Momentálne dostupný herný režim, kedy na mapu zostúpi tím štyroch mariňákov, ktorí musia splniť nejakú úlohu a zároveň prežiť, omrzí pomerne skoro. K dispozícii sú totiž iba 3 mapy, čo je vcelku málo. Vizuálne prispôsobenie zbraní je triviálne a nezaujímavé, navyše vám ani neprináša žiadnu výhodu počas hrania.
Predator: Hunting Grounds je však povinnosťou pre každého fanúšika filmovej série. Autenticita prezentovaného obsahu je na veľmi vysokej úrovni, a tak si každú jednu hru za Predátora užijete v plných dúškoch. Hru posúva do vôd priemeru aj technické spracovanie na základnej PlayStation 4, na ktorej nemožno považovať framerate za nejaký veľký úspech. Rovnako nasrdia vozidlá roztrúsené po mapách, pretože tvoria iba kulisu a v praxi sú nepoužiteľné. Ak by šlo o free-to-play titul, bolo by to ospravedlniteľné. V tomto prípade a s cenovkou pohybujúcou sa o 30 € do 40 €, závislosti od fyzickej, či digitálnej podoby, však musím vytknúť zlý technický stav hry, ktorý v niektorých momentoch balansuje na hranici hrateľnosti. Na druhej strane, oceňujem alternatívne možnosti ukončenia hry, zaujímavý gameplay a doplnenie máp o AI nepriateľov, ktorí dodávajú hraniu ako-taký šmrnc. No a ešte posledná vec, hudba/zvuky a atmosféra sú skvelé, to sa autorom podarilo. Potenciál tu teda je, no treba na hre zapracovať a priniesť opravy a nový obsah.

Jadro

Základom každého zápasu je plnenie úloh a prežiť, prípadne zabiť nepriateľa na opačnej strane barikády. Predátor to má jednoduché, nakoľko jeho jedinou úlohou je pozabíjať takzvaný Fireteam – skupinku vojakov, ktorá je do džungle vyslaná splniť nejakú misiu a ak sa zabijakovi podarí, zobrať si z nich trofej v podobe chrbtice aj s lebkou. Fireteam má toho na práci viac, keďže vždy musí splniť 3 úlohy a následne si na určenom mieste zavolať odvoz.

Dobré je, že sa jednotlivé úlohy striedajú, a tak raz musíte niečo zničiť, inokedy zozbierať informácie, prípadne zistiť, kde dochádza k znečisteniu vody a následne tomu zamedziť. Samozrejme, úloh nie je nekonečno, takže sa časom začnú opakovať. I bez toho však ide v zásade o to isté. Doraz na miesto XY, tam sa postav k aktívnemu bodu a vykonaj, čo sa po tebe vyžaduje. Okrem Predátora, ktorý v džungli číha na svoju korisť, však vojakom znepríjemňujú misiu aj NPC vojaci. Ich počet sa odvíja od toho, či spustíte poplach, alebo nie. Tak, či tak, nepriateľov je dostatok, pretože počtom je kompenzovaná umelá inteligencia, ktorá je veľmi slabá a tak sa neraz stane, že vám vojaci nabiehajú do rany. Nenechajte sa však pomýliť, nejde o ľahko zdolateľnú prekážku, pretože práve vďaka počtu vedia byť slušným problémom.

Hra tak spočíva v tom, že kto z koho. Je to síce paradox, ale aktuálne radšej hrám za vojaka, než za legendárne monštrum. Baví ma totiž kooperácia s kamarátmi. Hlásime si, kto ide čo vykonať, kto sa má postarať o krytie chrbta kolegovi, prípadne kde sa nachádza Predátor, ak ho niekto spozoruje. Samozrejme, aj lov v koži zabijaka Yautja má svoje čaro, no baví ma hlavne výzva, ktorú má pred sebou Fireteam. So samotným hraním teda nie je problém, pretože koncept 4 vs. 1 si už autori odskúšali, prípadne si ho mohli obzrieť v Dead by Daylight, ktorý je považovaný za to najlepšie v danom žánri. Teraz však prichádzajú na rad výhrady, no skôr, než sa k ním dostanem, ponúkam vám názor druhého kolegu.

Autor: René
Testovaná verzia: PlayStation 4

Nezaraďujem sa k fanúšikom značky Predator, aj keď viem o čo ide. Som však hráč, ktorý si rád zahrá čokoľvek. A tým naozaj myslím čokoľvek. Predator: Hunting Grounds je aspoň pre mňa príjemný zážitok, ku ktorému však dopomohli ľudia v partii. Bez tých by bol totiž titul nudný a bez akéhokoľvek adrenalínu. Základom je držať sa v prípade vojakov pohromade a chrániť jeden druhého.
Levelovanie, upgrade postáv a zbraní patrí taktiež do hry, no táto zložka mi aktuálne príde nevyvážená. Do dosiahnutia vyšších levelov sa musíte zaobísť s tým, čo máte k dispozícii, pričom v tomto prípade je to brokovnica. ktorá má však dostrel prirovnateľný k samopalu. V prípade hrania za Predátora ste pánom sebe samému a taktiku si môžete zvoliť akúkoľvek. Vojakov môžete sledovať po celý čas plnenia ich úloh a zaútočiť až v poslednej minúte, kedy si už môžu myslieť, že majú vyhraté. Tu však skutočne rozhodujú aj posledné sekundy, kedy vám rovno spred takzvaných Wristblades môžu uniknúť do helikoptéry.
Úloha Predátora je teda jednoduchá. Zabiť všetko živé a získať svoju trofej v podobe vytrhnutej chrbtice vojakov z Fireteamu. Vybavenie a sila Predátora je skutočne na vysokej úrovni a za pár minút dokáže “upratať” všetko živé. Na opačnej strane vojaci majú za úlohu splniť misiu a prežiť, no v prípade dobrej spolupráce môže dôjsť aj k zabitiu Predátora.
Predator: Hunting Ground je fajn, no prichádza s grafikou ktorá neohúri, aspoň v prípade hrania na PlayStation 4 Slim. Môj prvý dojem bol, že mám pred sebou nejaký vylepšený prvý Far Cry. Navyše, aj umelá inteligencia je ako na horskej dráhe, NPC totiž niekedy stoja a pozerajú na nepriateľov a nereagujú, v inom prípade reagujú až príliš rýchlo a niekedy ich príde takmer celá armáda. Navyše, následne prichádzajú z každej strany.
Obsah by taktiež mohol byť o bohatší. Tri mapy, ktoré sú k dispozícii môžu po čase omrzieť a osobne by som možno privítal aj bohatší výber zbraní. Hra zatiaľ neobsahuje žiadne mikrotransakcie, čo je, samozrejme, super a za čo zaslúži palec nahor.
Predator: Hunting Grounds je teda kúskom, v ktorom nejde primárne o grafiku, ako skôr o herný zážitok, aj keď niekomu to bude prekážať. Ak však máte k dispozícii dobrú partiu kamarátov, o zábavu máte postarané.

Všade samá džungľa

Problém nastáva v obsahu. K dispozícii sú totiž iba tri mapy. To by nebolo pri štarte až takým problémom, keby boli k dispozícii rozličné prostredia. Rozumiem, že autori sa inšpirovali prvým filmom, no skôr by som ocenil, keby boli miesto troch máp v džungli rôznorodejšie bojiská. Bol by až taký problém skúsiť nejakú zasneženú Aljašku? Prípadne mestskú “džunglu”, kam sa Predátor vypravil v roku 1990, kde mu po krku išiel Mike R. Harrigan s tvárou Dannyho Glovera? Viem si taktiež predstaviť i brazílsky slum, prípadne ruiny na púšti, kde by mal Predátor pre zmenu určitú nevýhodu. Čo autorom bráni v tom, aby Predátor striehol na svoju korisť v okolí pyramíd v Gíze? Možností je skrátka mnoho.

Teraz tu máme tri mapy v džungli, pričom dve si možno rovno zameniť. Tretia sa aspoň mierne odlišuje, nakoľko je tu jazero a farebné ladenie podané do teplých tónov, miesto chladnejších farieb zvyšku. No i tak je to slabota. Problémom však je, že vôbec nie je isté, či ešte nejaké ďalšie mapy pribudnú. Autori síce počúvajú odozvu od hráčov, prípadné problémy hlásené na sociálnych sieťach sú posúvané ďalej, no nikde som nenašiel ani jednu zmienku o plánovanom obsahu. Áno, titul nestojí plnú sumu, no s 3 mapami veľa vody nenamúti. Bolo by vhodné, aby sme sa dozvedeli, aké sú s Predator: Hunting Grounds plány, pretože inak sa komunita veľmi rýchlo presunie o dom ďalej. Mapy však, bohužiaľ, nie sú jediným neduhom, ktorý titul trápi.

Autor: Martin Bago
Testovaná verzia: PlayStation 4

Predator: Hunting Grounds je unikátnym a pomerne netradičným herným počinom. Vo svete plnom Battle Royale hier a herných režimov od každého významného tvorcu FPS, Predator: Hunting Grounds prichádza s iným konceptom. Štvorica hráčov – vojakov, bojuje proti jedinému Predátorovi, ktorý je významne silnejší na všetkých frontoch – je rýchlejší, silnejší, má infračervené videnie a vie byť neviditeľný. Cieľom paradoxne nemusí byť zlikvidovať ho, ale splniť niekoľko menších úloh a vo finále Predátorovi ujsť.
Hra však prichádza s enginom, ktorý na dnešnú dobu pôsobí zastaralo. Ďalšiu ranu zaujímavému konceptu dáva grafické spracovanie, ktoré na základnej PlayStation 4 spadá pod slabší priemer. Napriek týmto nedostatkom je však hra chytľavá, a to je podstatné. Nerozbalí na vás všetky svoje tromfy rovno, účinnejšie zbrane a perky si totiž musíte vystrieľať skúsenosťami. A (zatiaľ) sa, chvalabohu, nedajú ani kúpiť. Skúsenosti dostávate nielen za zabitie Predátora, ale aj množstva botov/NPC, ktoré vám bránia rýchlo postupovať naprieč úlohami.
Kooperácia tu dostáva iný zmysel, vývojári ju obrátili naruby. Cieľom vojakov totiž nie je zabiť, ale prežiť. Historicky overený hudobný “lajtmotív” dopĺňajú strašidelné pazvuky Predátora, a tak tep vyráža smerom nahor aj vtedy, keď sa na obrazovke nič nedeje. Hlásenie od spoluhráčov o polohe nepriateľa je vyvážené zlatom, rovnako ako ich spolupráca. Mínusom, ktorý sa snáď časom zmení, je nedostatok máp. Ak budú tvorcovia v čase pracovať na novom obsahu, verím, že Predator: Hunting Grounds ostane často navštevovanou akciou v knižniciach hráčov. Obzvlášť, ak nájdu stabilnú partiu, s ktorou sa lovenie Predátora stane adrenalínovom návykom.

Technický stav ukážkový nie je

Ďalšou stránkou, ktorú nemožno adorovať, je tá technická. Ja som testoval novinku od Illfonic na PlayStation 4 Pro a na výkonnejšej variante zatiaľ stále aktuálnej PlayStation nevyzerá zle. To však neznamená, že vyzerá skvelo. Osobne som, samozrejme, nepočítal s tým, že Predator: Hunting Grounds bude počin, ktorý svojou grafikou vyrazí dych. Nie je to totiž žiaden God of War, ani Horizon Zero Dawn a tak podobne. Vopred mi bolo jasné, že sa budeme pohybovať v medziach kvalít, ktoré ponúkajú hry ako Dead by Daylight a Friday the 13th. Ani jedna sa nemôže pýšiť vynikajúcou grafikou a najmä v prípade Dead by Daylight sa na to takmer nikto nesťažuje. Z akého dôvodu sa potom valí na adresu Predator: Hunting Grounds tak veľká kritika? Vo svojom žánri ide o štandard, ktorý plní svoj účel. Nie je dôvod na oslavné ódy, no ani na hádzanie tak veľkej špiny. A prirovnania k hrám z éry PlayStation 2 a PlayStation 3 sú scestné a poriadne prestrelené.

Na čo sa však kritika vzťahuje oprávnene, to je technický stav finálnej verzie. Framerate je nestabilný a i keď sa výkonnejšia PlayStation 4 Pro sa s týmto neduhom pasuje slušne, ideálne to, bohužiaľ, nie je. Ako je na tom PC verzia mi nie je známe, no tam to predsa len záleží od zostavy, ktorú ten, či ten hráč vlastní. Niekedy je taktiež badať vtipný pohyb postáv a animácie by si vo všeobecnosti zaslúžili ešte doladiť.

Veľký palec nahor si však zaslúži zvuková stránka. Skvelý titulný motív z filmu, autentické zvuky vydávané Predátorom, šum v džungli, tu nie je žiaden problém. Niektoré zbrane síce predsa len znejú trochu “plechovo”, no platí to skôr o tých, ktoré používate maximálne na začiatku. Práve zvuková stránka zdvíha zážitok a atmosféru na bojisku o level vyššie.

Bez mikrotransakcií, no debny nechýbajú

Autorov musím pochváliť aj za to, že tu nie sú žiadne mikrotransakcie. Teda aspoň zatiaľ, ak náhodou nepribudnú časom, no budúcnosť hry je, ako som už spomínal vyššie, otázna. No i napriek tomu sa v nej nachádzajú debničky, z ktorých vám padajú kozmetické doplnky. Tie sa týkajú ako zbraní, tak aj oblečenia, či brnenia pre Predátora. Toto všetko inak dostávate za odohrané zápasy, prípadne si ich viete v menu “zakúpiť” za in-game menu, ktorú taktiež získavate za odohrané boje. Tieto kozmetické doplnky sú však v praxi na nič, pretože to, či máte štandardný maskáč, prípadne variant ladený do červena, si užijete maximálne v menu, pri úvodnej animácii pre začiatkom súboja, prípadne ak vás Predátor dostane a zoberie si svoju trofej.

Za zmienku stojí aj to, že prispôsobovanie postáv a výbavy je aspoň na prvý pohľad, chaotické a zbytočne komplikované. Je pravdou, že možnosti sú bohaté, najmä teda po kozmetickej stránke, no toľko položiek, ukrytých medzi ďalšími položkami, si mohli autori odpustiť. Po prvotnom zmätku sa naučíte, ako tento chaos funguje, no intuitívnosť si, predsa len, predstavujem trochu inak. Čo sa týka samotných zbraní a ich vylepšení, tie odomykáte levelovaním. Dobrou správou je, že level, ktorým aktuálne oplývate, platí ako na vojaka, tak aj na Predátora. Ak sa má teda nejaká zbraň odomknúť po dosiahnutí levelu 27, odomkne sa pre obe postavy. Samostatne však levelujete jednotlivé zbrane, a ak potrebujete na väčší zásobník do brokovnice dosiahnuť level 8, musíte s danou zbraňou hrať a tým si ju levelovať. V tomto smere je hra pomerne komplexná a k lepším kúskom sa dostanete až neskôr. Vojaci majú výhodu, že vedia počas plnenia misie nájsť debnu, v ktorej je napríklad granátomet, no to je iba dočasné riešenie na jednu hru.

Hoden zatratenia?

Predator: Hunting Grounds nie je z môjho pohľadu kúskom, ktorý si zaslúži taký odpor, aký sa titulu dostáva. Viem, že veľa hráčov a fanúšikov by chcelo AAA príbehový titul s Predátorom v hlavnej úlohe. Ja medzi nich patrím taktiež, no ani tento variant nie je zlý. Základ je totiž sľubný a ukrýva v sebe potenciál. Ani Dead by Daylight neoplýval po vydaní množstvom obsahu, ten dorazil až časom. Je však otázne, či to čaká aj Predator: Hunting Grounds. Ak áno, budem len rád, pretože napriek chybám, prípadne niektorým nevyváženostiam, ide v hraní s dobrou partiou o zábavný počin.

Je potrebné, aby vývojári zo štúdia Illfonic počúvali odozvu priaznivcov, titul lepšie vybalansovali a priniesli nový obsah, pretože ten je teraz najväčšou slabinou. Paradoxne, hre asi najviac uškodilo, že v pozícii vydavateľa stojí spoločnosť Sony, pretože všetci automaticky očakávali, že dorazí titul s kvalitami klasických PlayStation 4 exkluzivít. Toto však nikto nesľuboval a Predator: Hunting Grounds sa v rámci asymetrických multiplayerových kúskov nemá za čo hanbiť. Spolu so zvyškom redakcie sme sa počas všetkých herných seáns dobre zabavili, a to je najdôležitejšie. Ak máte radi Dead by Daylight, prípadne ste sa bavili aj pri Friday the 13th, potom nie je dôvod, prečo by vás nemal baviť aj Predator: Hunting Grounds.

Komentuj!