Assassin’s Creed Odyssey: Legacy of the First Blade – Rodinná odysea

Séria Assassin’s Creed si dáva tento rok predpokladanú pauzu, no v Ubisofte rozhodne nezaháľajú a pravidelne zásobujú posledný prírastok do tejto ságy novým obsahom. Momentálne je už kompletne dostupné aj prvé príbehové rozšírenie s názvom Legacy of the First Blade a spolu sa pozrime na to, či sa prostredníctvom neho oplatí vrátiť do starovekého Grécka.

Recenzovaná verzia: PC

Hoci som fanúšikom série Assassin’s Creed, v posledných rokoch už trochu prešľapovala na mieste a istá zmena bola nevyhnutná. Tá prišla v podobe Assasins Creed: Origins a nasledujúci Odyssey už iba dokonal prechod k RPG žánru. Origins ma navyše vcelku potešil i svojim DLC obsahom a obzvlášť The Curse Of The Pharaohs dokázal v mojich očiach v niektorých ohľadoch prekonať i pôvodnú hru. Preto som bol zvedavý, či sa bude situácia opakovať a po viac než roku sa znova dočkáme prídavkov s istou pridanou hodnotou. Prvý z nich mi to však rozhodne neuľahčil.

Premisa je pritom rozhodne zaujímavá. V centre diania je postava peržana menom Darius, ktorý svojou kapucňou a skrytou čepeľou cielene evokuje akéhosi proto-asasína. Darius,vrah perzského kráľa Xerxa I. sa ukrýva so svojim potomkom v Grécku pred prastarým Rádom Predkov a vy tejto dvojici skrížite cesty práve vo chvíľach, keď je ich vzájomný konflikt v plnom prúde. Zápletka vás prevedie troma na seba nadväzujúcimi kapitolami, pričom každá z nich je situovaná do inej oblasti a disponuje i vlastnými dejovými motívmi. Papierovo je skrátka všetko v poriadku a rodinná odysea prvého nositeľa skrytej čepele, a jeho syna, respektíve dcéry, do ktorej sa pripletie váš hrdina, je dostatočne silným lákadlom.

Ak odhliadnem od nezmyselného rozkúskovania na tri samostatné časti, osobne ma najviac sklamal fakt, že celý príbeh je zasadený do už vytvorených lokácií, ktoré ste mohli brázdiť už minulý rok – konkrétne do Severného Macedónska, Acháje a Messinie. Treba brať, samozrejme, na zreteľ, že pôvodná hra je vcelku masívna a je pokojne možné, že pri potulkách Gréckom ste do daných miest ani poriadne nezavítali. Z tohto pohľadu nejde o zásadný nedostatok, no vzhľadom ku prítomnosti perzských charakterov a vývoja príbehu by sa dalo čakať, že sa bude aspoň jedna časť odohrávať priamo v ich domovine. Predchádzajúci diel pritom priniesol prostredníctvom dvojice DLC úplne nové oblasti a to dokonca za i nižšiu cenu.

Je pravdou, že dokončenie všetkých troch epizód spolu so všetkými vedľajšími aktivitami vám zaberie i cez desať hodín, no z hľadiska pomeru ceny a dĺžky vyšiel Ubisoft vlani rozhodne lepšie. A to rovno dvakrát. Aj vtedy síce vsádzal výhradne na osvedčenú kartu a poväčšine sa vyhýbal výraznejším inováciám, no tam som cítil predsa len o niečo väčšiu snahu. Legacy of the First Blade je skrátka ešte o niečo väčšou stávkou na istotu, ktorá pôsobí, akoby tvorcovia chceli za každú cenu vyťažiť už existujúce assety. To však nie je v prípade DLC väčšinou nič nové, takže zrejme plačem na nesprávnom hrobe.

Pokiaľ však odhliadnem od vyššie popísaného, nedá sa upierať, že ten základ skrátka stále funguje. Viaceré, a nielen vedľajšie, úlohy by si asi zaslúžili o niečo väčšiu starostlivosť, no pokiaľ vás bavil pôvodný titul, ani najnovšia kapitola by vás nemala po hernej stránke vyložene sklamať. Po vzore originálnej hry je sú dokonca prítomní i noví kultisti a odhaľovanie ich identít, spolu s ich následnou likvidáciou dokáže byť stále patrične uspokojivé. Hrateľnosť oživuje i trojica nových schopností, ktoré si môžete odomknúť v strome zručností (i keď tá z prvej epizódy, kde telo protivníka po tichej likvidácii úplne zmizne, už pôsobí ako cheat) a jedno nové vylepšenie lode v podobe plameňometu, s predobrazom v skutočnej histórii.

Ani samotný príbeh nie je na zahodenie a každá z trojice epizód dokáže ponúknuť niekoľko silných momentov. To platí i napriek tomu, že dianie je ako také pomerne priamočiare a vyložene dokáže prekvapiť asi len záver druhej časti. A to hneď na dvoch frontoch, pričom jeden inkriminovaný zvrat dokázal vzbudiť medzi fanúšikmi poriadne kontroverzie. Osobne pritom oceňujem odvahu tvorcov prísť s niečím podobným, nakoľko to naznačuje, že mali jasnú predstavu o čom chcú rozprávať a z ich strany nejde o zbytočnú výplňovú kapitolu. No druhou stranou mince je, že k tomu nepristúpili práve najšťastnejšie a v hre, ktorá sa pýši sloganom „napíšte si svoju vlastnú odyseu“, dokonale znegovali možnosť hráčskej voľby.

Tento problém sa, bohužiaľ, netýka iba spomínaného, silne kontroverzného, momentu, ale rozšírenia ako celok. Aj pôvodná hra často pracovala s ilúziou voľby, no činila tak podstatne šikovnejšie a občas v tomto smere i príjemne prekvapila. Tu je však vo väčšine prípadov jedno, čo si vyberiete – osud či smerovanie takmer každej postavy je vopred daný a nijak to nemôžete ovplyvniť. A ak sa už zdá, že áno, autori to veľmi rýchlo zahrajú do autu. Zrejme sa zhodneme, že takto by to asi nemalo vyzerať.

Sľubný začiatok, rozporuplný stred a relatívne uspokojivý záver. Tak by sa dal v skratke popísať Legacy of the First Blade. Epizóda s názvom Hunted vás navnadí na pokračovanie, Shadow Heritage vás zrejme zanechá rozčarovaných a Bloodline poteší mimo iné záverečnou scénou. Sami si položte otázku či vám to stačí. Z môjho pohľadu tu bol potenciál na viac, ako nakoniec vývojári dokázali ponúknuť a epizodický koncept výsledku skôr škodí ako pomáha. No inak nemôžem zastierať, že som sa väčšinu času obstojne bavil. Nabudúce by som však ocenil o niečo väčšiu snahu a o niečo väčší dôraz na hráčske voľby.

Komentuj!