Shaq Fu: A Legend Reborn – Keď sa zmŕtvychvstanie nepodarí

Písal sa rok 1994 a na hernú scénu vtrhla hra Shaq Fu. Tvárou bol slávny basketbalista a raper Shaquille O’Neal, takže sa očakávalo, že titul bude sláviť úspech. Miesto toho však hráči dostali jednu z najhorších videohier v dejinách. Znie to zvláštne, no v niekoho hlave sa zrodil nápad urobiť pokračovanie/reboot. V dnešnej dobe je predsa len možné čokoľvek, dôkazom čoho je úspešná crowdfundingová kampaň pre Shaq Fu: A Legend Reborn. V niektorých prípadoch by však predsa len bolo lepšie, keby sme minulosť nechali odpočívať a zbytočne sa v nej neprehrabovali.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Ak by sa ma niekto pred pár rokmi opýtal, či verím v úspech Indiegogo crowdfundingu pre Shaq Fu: A Legend Reborn, asi by som sa z chuti zasmial. Znie to neuveriteľne, no hráči prispeli autorom hry čiastkou 458 884$ a zaručili tak vznik počinu, ktorý mal napraviť reputáciu pôvodnej hre. A Legend Reborn však nie je tou istou hrou, akou bola Shaq Fu v roku 1994. Pôvodný titul totiž patril medzi 2D bojovky, pričom novinka sa zaraďuje do žánru beat ’em up. A hoci dokázali Big Deez Productions vytvoriť lepšiu hru, než Delphine Software, i tak nie je dôvod, aby ste svoje peniaze utratili za Shaq Fu: A Legend Reborn. Ja sa vám pokúsim v nasledovných riadkoch prezradiť prečo.

Kde sa vzal, tu sa vzal, malý chlapec po rieke priplával…

Shaq Fu: A Legend Reborn má príbeh. Je plný klišé, nestojí viac-menej za nič, no ako dôvod, prečo mlátiť všetko, čo stojí v ceste, postačuje. Úvod nám ukáže, ako maličký Shaq pripláva v koženej aktovke po rieke do malej čínskej dedinky, kde ho nájde mladá žena pri praní prádla. Tá si chlapca adoptuje a vychová ako vlastného. O jeho minulosti však nemala žiadne informácie, jedinou stopou je tajomné materské znamienko na pravej strane krku. Život Shaqa však bol krutý, keďže medzi maličkými aziatmi vyčnieval z davu, za čo sa mu posmievali, utláčali ho a šikanovali. Tomu nastal koniec v deň, keď sa chlapca ujal starý muž menom Ye-Ye. Ako sa ukázalo, bol to starý majster bojových umení a Shaquilla naučil bojovú techniku Wu Xing. Tréning bol dlhý a vyčerpávajúci, no starý muž vedel, že Shaquill je vyvolený a jedného dňa bude musieť zachrániť svet. Keď sa Shaquill opýtal Ye-Yeho, kedy ten deň nastane, tá chvíľa behom pár sekúnd prišla. Svet totiž ovládli démoni, ktorých poznáme ako celebrity. A tak štartuje cesta za záchranou planéty a možno odhalením toho, kým Shaquill naozaj je.

Znie vám zápletka hlúpo? Tak potom je to správne, pretože taká i naozaj je. Rozumiem zámeru tvorcov urobiť titul, ktorý bude paródiou na aktuálne dianie a popkultúru, no na niečo podobné treba mať cit. Vtipy sú prvoplánové, nechýba ani záchodový humor, rôzne narážky, no všetko to vyznieva akosi do prázdna. Niekomu však môže tento druh humoru sedieť, takže to je už vecou vkusu. Aby som sa však vrátil k príbehovej kampani, a teda jedinému módu v hre, tak tu nájdete 6 úrovní (nie, nevidíte zle, naozaj ich je iba šesť), pričom každá jedna vám zaberie od 10 do 15 minút. Na najťažšej obtiažnosti to môže byť o niečo viac, no i tak je Shaq Fu: A Legend Reborn hrou na zhruba dve hodiny. Možno na tri, ak budete chcieť splniť všetko na 100%. A to je za 19.99€ celkom málo.

Uder, kopni, uder, kopni, uder, kopni, zober power-up, uder, kopni…

Ak by som chcel byť zlý, nadpis tejto časti by ako popis herných mechaník bohate postačoval. Shaq vie totiž behať, skákať, udierať, kopať, použiť silnejší úder, dashovať, a to je zhruba všetko. Ja som však takmer celú dobu používal iba “obyčajný” úder, keďže vám po 98% hracieho času bude stačiť. Aby som však veci uviedol na pravú mieru, nejde o to, že by som sa nechcel učiť rôzne efektné a efektívne kombá, no žiadne tu nie sú. Buď použijete taký úder, alebo onaký, na reťazenie sa tu nehrá.

Menším spestrením sú prípady, kedy zoberiete jeden z dvoch power-upov. K dispozícii je Diesel a Shaqtus. Prvý menovaný vás oblečie do mechanického kostýmu, takže môžete rozdávať omnoho rýchlejšie a silnejšie údery, no musíte dávať pozor na prehriatie. Shaqtus vás prezlečie do kostýmu kaktusu a umožní vám strieľať po nepriateľoch tŕne. Kto Shaquilla pozná, ten vie, že Diesel je odkazom na jeho debutový album a Shaqtus zase na reklamu pre NBA. Ako narážka síce fajn, no prínos pre hru je minimálny. Aspoň však občas dôjde na takéto spestrenie.

Keď už spomínam tie spestrenia, jeden bossfight v sebe zahŕňa tanečnú minihru. Bojujete, bojujete a zrazu sa hra prepne do tanečného súboja v štýle série Dance Dance Revolution. Na obrazovke sa teda začnú objavovať tlačidlá, ktoré musíte stlačiť v ten správny moment. Celkom fajn nápad, no na druhej strane, do bossfightu sa to nehodilo. Keby to autori použili povedzme ako “predohru” pred súbojom, pôsobilo by to omnoho lepšie. Ale aspoň majú maličký bodík k dobru.

Čo sa nepodarilo…

Viac-menej celá hra. Síce drží pokope, funguje, niekomu možno sadne svojim humorom a na tie dve hodiny vás dokáže ako-tak zabaviť, no nenájdete tu naozaj nič, čo by stálo za reč. Zvláštny je kolízny model, často sa o niečo zaseknete, animácie sú kostrbaté, súboje stále o tom istom a ani radšej nebude spomínať bossight s Diamond, kde hra jednoducho prestala fungovať. Aby sme sa nepochopili zle, nedošlo k žiadnemu pádu do dashboardu, postavičky sa dokonca “vlnili” ďalej, no nedalo sa absolútne nič robiť, jedine zvoliť reštart od checkpointu.

Nepoteší ani zle vyvážená obtiažnosť. Posledného bossa v hre som zlikvidoval behom chvíle, no súboj s už spomínanou Diamond som musel opakovať niekoľko razy. A to nerátam prípady, kedy sa hra rozbila. Ak sa vám totiž nesprístupní útok, ktorý potrebujete na prerazenie obrany nepriateľov (pričom si ho šetríte a nepoužívate na ostatných), je o “zábavu” postarané.

Aby som však iba nekritizoval, dabing, titulná skladba a najmä prestrihové animácie sú fajn. Nech však rozmýšľam akokoľvek, nič ďalšie ma bohužiaľ nenapadá.

Keď návrat legendy nedopadne podľa predstáv…

Verím tomu, že v hlavách autorov vyzeral koncept Shaq Fu: A Legend Reborn dobre a zábavne. Bohužiaľ, jedna vec je plán a druhý zase realita. Big Deez Productions tak za 19.99€ ponúkajú repetitívnú záležitosť, v ktorej mierite z bodu A do bodu B a po ceste zmlátite všetko, čo sa vám postaví do cesty. A to isté urobíte aj s bossmi, i keď pri niektorých budete potrebovať aspoň ako-takú taktiku. Je mi jasné, že to je podstatou žánru beat ’em up, no pokiaľ boj nie je zábavný, ide o jasný signál toho, že vývojári svoju úlohu nezvládli. Hra trvá iba dve hodinky, no napriek tomu som ju nedokázal dohrať na jeden záťah. Je to smutné, no je to tak. Aspoň jedna vec sa však Big Deez Productions podarila, a to splniť cieľ, ktorý si za úlohu kládol priniesť fanúšikom Shaquilla O’Neala lepšiu hru, než tú z roku 1994.

Komentuj!