Detroit: Become Human – Androidia revolta

Francúzske štúdio Quantic Dream je tu s nami cez dvadsať rokov, no na svojom konte nemá príliš mnoho hier. Ich prvotinu Omikron: The Nomad Soul pravdepodobne pozná iba málokto z vás, no nečudujem sa. Je pravdou, že už tento titul obsahoval prvky, ktoré si ich hry zachovávajú dodnes, no omnoho zaujímavejšia etapa v živote partie okolo zakladateľa štúdia, Davida Cagea, nastala až s ich druhým počinom. Tým bola interaktívna akčno-adventúrna dráma Fahrenheit, ktorou si Quantic Dream omotali hráčov okolo prstu.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

O päť rokov neskôr, a teda v 2010 prišiel Heavy Rain, doterajší kvalitatívny vrchol čo sa produkcie od spomínaných Francúzov týka. Pravdepodobne nenájdete oblasť, ktorá by na hre nebola chválená, o čom svedčia mnohé ocenenia, či zaradenie hry do zoznamu knihy 1001 videohier, ktoré si musíte zahrať pred svojou smrťou. Ako tomu už býva, z výslnia sa dá smerovať iba nadol, čo sa stalo v prípade ďalšej hry od Quantic Dream, a to Beyond: Two Souls. Nie, nejedná sa o zlý titul, no, bohužiaľ, kvalitatívne na svojho predchodcu jednoducho nedosiahol. Čakalo sa, s čím David Cage a jeho tím prídu potom a či dokážu opäť priniesť do žánru interaktívnych hier posun vpred. Odpoveďou na tieto otázky je Detroit: Become Human.

Vitajte v budúcnosti plnej androidov

Príbeh hry zavedie hráčov do nie až tak vzdialenej budúcnosti, konkrétne do roku 2038. Situácia je spoločnosti je napätá, keďže ľudom sa čím ďalej, tým menej páči skutočnosť, že ich androidi okrádajú o prácu. Na druhej strane tu však máme ľudí, ktorí si život bez androidov nevedia predstaviť, nakoľko môžu zastávať rôzne funkcie, ako opatrovateľ, pestúnka, či sexuálny partner. Jednoducho vedia urobiť čo je potrebné.

Detroit: Become Human sa sústreďuje na cestu troch postáv, androidov. Sú nimi Kara, Connor a Markus. Kara je android AX400 určený na pomáhanie a starostlivosť o domácnosť. Jej príbeh začína v domácnosti jej majiteľa Todda, ktorý je osamelým otcom dcérky menom Alice. Ako už ste mohli vidieť z videí, Todd nie je práve príkladným otcom a skôr, než sa stihnete rozpozerať, bude potrebné riešiť ochranu nielen malej Alice, ale aj samej seba. Druhým protagonistom je Connor, policajný android RK800, ktorý patrí medzi najvyspelejšie modely. Jeho primárnym určením je hon na deviantov, a teda androidov, ktorý sa dopustili trestného činu. Poslednou hrateľnou postavou je Markus, model s označením RK200. Jeho majiteľom je Carl Manfred, ktorý od Markusa potrebuje opateru, keďže po nehode zostal pripútaný na invalidný vozík. Markusove zaradenie je teda v prvom rade opatrovateľ. Príbeh Markusa taktiež veľmi rýchlo naberá na obrátkach a onedlho sa z opatrovateľa stáva vodca deviantov.

Predošlé počiny od Quantic Dream boli interaktívne akčné adventúry s prvkami drámy a inak tomu nie je ani v tomto prípade. Ak by ste potrebovali jeden jediný dôvod, prečo si Detroit: Become Human zahrať, je to práve príbeh. Scenár pre hru totiž pozostáva z viac ako 2000 strán, čo je naozaj úctyhodný údaj. Na druhej strane je známe, že scenáre od Davida Cagea majú takýto rozsah bežne.  Omnoho dôležitejšou správou je, že sa vaše cesty počas priechodu hrou naozaj môžu odlišovať. Zodvihnete v jednej scénke s Connorom pištoľ a hneď tu máte zmenu oproti vývoju, ktorý by nastal, ak by ste ju nechali tak. Poviete pravdu? Alebo radšej zaklamete? Všetky tieto rozhodnutia majú dopad na ďalší priebeh. Je pravdou, že som vám o príbehu nepovedal priame detaily, no bola by škoda pripraviť vás o prekvapenia, ktoré si autori pripravili. Môžem však potvrdiť, že je príbeh veľmi zaujímavý, kvalitný a ponúka množstvo “silných” momentov, ako napríklad scénu na šrotovisku. Tá ma tak skvelú atmosféru, že by sa naozaj dala krájať. Aby ste mali prehľad o dĺžke hry, priechod vám zaberie zhruba 11-12 hodín, no samozrejme, opakované hranie hernú dobu navyšuje. Dosť však o príbehu, posuňme sa ďalej.

Všetky cesty vedú k jednému cieľu?

V prípade adventúr býva pravidlom, že sa autori oháňajú skutočnosťou, ako vaše voľby ovplyvňujú ďalší vývoj udalostí. Všetci však vieme, aká je skutočnosť, najmä pri hrách napríklad od Telltale Games. Hoci rozhodnete, že túto postavu zachránite a druhá to má tým pádom bohužiaľ zrátané, no o niekoľko momentov sa na onen svet nakoniec poberie aj zdanlivo preživší člen partie. Hra však pokračuje k vytýčenému cieľu viac-menej bez zmien. V prípade Detroit: Become Human sa však autori pokúsili posunúť hranice žánru. Ich cieľom bolo, aby každé rozhodnutie malo dopad a naozaj ovplyvnilo to, čo sa v nasledujúcich chvíľach, minútach, či dokonca hodinách udeje. Samozrejme, stále sa bavíme o hre, ktorá mala vopred pripravené možnosti priebehu, no vaše voľby dokážu hru meniť. Nie vždy sa vám musí podariť dopracovať ku koncu, ktorý autori za ten ozajstný koniec považujú. V prípade, ak budete robiť nesprávne rozhodnutia, môžete všetky postavy pripraviť o život a dospieť k inému záveru, než by ste si predstavovali.

Ide o revolúciu v rámci žánru interaktívnych hier? To je myslím odvážne tvrdenie, no o menšej evolúcii sa pokojne baviť môžeme. Určite je zaujímavý nápad rozvetviť príbeh toľkými možnosťami a nachystať pozoruhodne rozsiahlu pavučinu ďalších možných vývojov situácie. Tým pádom sa môžete tešiť na vysokú znovuhrateľnosť. To je ďalší problém, ktorý adventúrny žáner trápi, no Detroit: Become Human sa s tým snaží celkom dobre zápasiť. Pri mojom prvom priechode som ani zďaleka neodhalil všetky možnosti, ktoré hra pred hráčov servíruje. Keď už som spomínal hry od Telltale, ani raz som sa k nim nevrátil z dôvodu opätovného hrania. K Detroitu som sa však vrátil opäť a rád, keďže ma zaujímalo, aké ďalšie prekvapenia hráčom autori pripravili. Jednotlivé dejové línie sú naozaj odlišné a nemenia iba to, čo sa deje na obrazovke, ale dokonca môžu zmeniť i motiváciu postáv. A to je pri interaktívnej hre naozaj slušný výkon. Druhým dychom však musím dodať, že nesmiete očakávať úplne inú hru, ak sa náhodou niekde rozhodnete inak, než pri predošlom pokuse.

A čo technická stránka?

Už technologické demo Kara, ktoré sme mohli vidieť v roku 2012 naznačilo, čo Detroit: Become Human ponúkne, i keď autori vtedy tvrdili, že nejde o žiaden prototyp a ani nič podobné. To však bolo určené pre PlayStation 3, a tak je finálny produkt po všetkých stránkach omnoho vyspelejší. Grafická stránka hry oproti tech demu pokročila znateľne, máme tu väčšie množstvo detailov, prirodzenejšie animácie a aj samotná Kara vyzerá podstatne lepšie. Majitelia štandardnej PlayStation 4 si hru zahrajú v 1080p, no a výkonnejšia PlayStation 4 Pro zase prináša 4K rozlíšenie a vylepšené volumetrické nasvietenie scén. Ja som hru testoval na PlayStation 4 Pro a musím povedať, že hra beží dobre, nezaznamenal som žiadne výrazné nedostatky a za celú dobu nedošlo ani k jedinému pádu hry. Po technickej stránke by tak malo byť všetko v poriadku ako na slabšej, tak i výkonnejšej verzii PlayStation 4.

Okrem grafickej stránky si zaslúži pochvalu i mimika jednotlivých postáv. Autori využili motion-capture technológiu, 3D skenovanie obličajov a vytvorili stovky fotografií, takže sa tomu nemožno čudovať. Herecké výkony sú taktiež na dobrej úrovni a poteší i prítomnosť známejších hercov, ktorým kraľuje Lance Henriksen, známy aj ako android Bishop zo série Votrelec.

Zvuková stránka je špičková a ani tu nenechali v Quantic Dream nič na náhodu. O hudobný sprievod sa postarali rovno traja skladatelia, nakoľko mal každý jeden z nich na starosť hudbu pre konkrétnu postavu. Čo sa týka dabingu a samotných zvukov, tu je všetko v poriadku, no nič iné od hry s 30 miliónovým rozpočtom čakať nemožno.

Správny čas na vzburu androidov?

Čoraz viac sa v našom okolí skloňuje umelá inteligencia, a preto je téma, ktorou sa Detroit: Become Human zaoberá, mimoriadne aktuálna. Mám za to, že Quantic Dream prišli so svojim titulom v ten správny čas, i keď, samozrejme, o androidoch sme sa mohli baviť už napríklad v roku 1979, keď vyšiel prvý Votrelec. Omnoho dôležitejšia skutočnosť je však tá, že po miernom zakopnutí sa dokázalo francúzske vývojárske štúdio otriasť a vybičovať k lepšiemu výkonu, než tomu bolo naposledy s Beyond: Two Souls. Výsledkom je naozaj vydarený počin, ktorý síce z globálneho hľadiska v mojich očiach nedokázal prekonať Heavy Rain, no v niektorých aspektoch ho dokonca prekonáva. Pre vás však možno bude Detroit: Become Human tou najlepšou hrou, ktorú kedy Quantic Dream vytvorili, všetko záleží od preferencií.

Stojí teda Detroit: Become Human za to? Rozhodne áno. Nezáleží na tom, či máte tento žáner radi, prípadne predošlú tvorbu od Quantic Dream, podstatný je fakt, že má spoločnosť Sony v portfóliu ďalšiu exkluzivitu, ktorú im môžu hráči na ostatných platformách závidieť. V úplnom závere už napíšem iba to, že ak máte možnosť zahrať si tento titul, určite neváhajte a učinte tak. Máte sa totiž na čo tešiť…

Komentuj!