Ni No Kuni II: Revenant Kingdom – Dôstojné pokračovanie?

Level-5 je japonské štúdio stojace za nejedným JRPG hitom. Osobne som ho začal výraznejšie vnímať až na konci éry staručkej konzoly PlayStation 2, kedy v roku 2005 uviedli na trh podľa môjho názoru ich najlepšiu hru Rogue Galaxy. Tá sa niesla v duchu predchádzajúcich hier od tohto štúdia a premyslené a zábavné RPG bolo doplnené o prvky budovateľského simulátora. A v podobnom duchu sa nesie aj ich najnovší počin Ni No Kuni II: Revenant Kingdom. Podarilo sa mu spojiť viacero rôznorodých žánrov do jednoliateho celku?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Ni No Kuni II: Revenant Kingdom je, ako napovedá i názov, druhým dielom série Ni No Kuni. Hneď na začiatok je však potrebné poznamenať, že nejde o priame pokračovanie jednotky, ktorá sa v roku 2011 objavila na konzoli PlayStation 3. Druhú časť si tak pokojne môžu zahrať a užiť aj noví hráči, tentokrát dokonca i na osobných počítačoch. Revenant Kingdom je každopádne trochu odlišným pokračovaním a skalní fanúšikovia prvého Ni no Kuni s podtitulom Wrath of the White Witch ho nemusia prijať s vyloženým nadšením. Ja osobne sa taktiež radím do skupiny hráčov, ktorí s Oliverom a Drippym strávili desiatky zábavných hodín. O to zmiešanejšie sú moje pocity z hrania druhého dielu, od ktorého som pritom nemal práve najmenšie očakávania.

Hneď prvým kameňom úrazu Revenant Kingdom je môjho pohľadu samotný dej. Ten pôsobí pomerne plocho a nedivil by som sa, keby mu mnohí hráči postupne prestali venovať výraznejšiu pozornosť. Jeho postupné dávkovanie cez jednotlivé kapitoly je pritom v poriadku a sympatické je i to, že každá z nich sa odohráva v novom prostredí. Level-5 sa hodí pochváliť už len za to, že venovali toľkú snahu spracovaniu rozmanitých ale najmä umelecky nádherne spracovaných lokalít. Lenže pekná kulisa bez niečo navyše je stále len kulisa.

V príbehu ako mladý kráľ Evan cestujete, po vzore každého JRPG, po svete so zámienkou zjednotenia jednotlivých oblastí do jednotného kráľovstva. Zjednodušene to vyzerá asi takto. Hlavný hrdina dôjde do krajiny a následne sa zo všetkých síl snaží vymaniť mesto z pazúrov hlavného zloducha, ktorý, ako inak, ovláda svojimi čarami. Hmm… to už sme niekde videli a neraz. Zamrzí i to, že až na menšie side questy sa postavy medzi sebou vôbec nerozprávajú a z toho dôvodu o nich viete iba minimum. Osobitnú kategóriu tvorí hlavný maskot hry Lofty s waleským prízvukom, ktorý sa vo väčšine prípadov prezentuje mimoriadne detinskými a otravnými hláškami.

Vždy keď začínam hrať nejaké RPG z japonskej produkcie, teším na jeho soundtrack. JRPG nezriedka disponujú kvalitným hudobným sprievodom, ktorý zakaždým dokáže priniesť nové a zaujímavé. Aj minulý rok priniesol z tohto pohľadu viacero silných titulov, no v prípade Ni No Kuni II: Revenant Kingdom mám pocit, že autori do hry vložili soundtrack len preto, aby bol. Neobsahuje totiž žiadnu výnimočnú skladbu, ktorú by ste mali nutkanie pustiť si vo voľnom čase. Každé mesto, každá akcia má síce vlastnú, no pomerne nevýraznú melódiu a to platí aj pre hudbu v súbojoch. Celkovo síce hudba neurazí, no nič svetoborné to skutočne nie je.

Celú recenziu zámerne staviam tak, aby som sa vyhýbal porovnávaniu s prvým dielom. Ako som totiž uviedol vyššie, podľa mňa totiž skutočne ide o dve odlišné hry s niekoľkými podobnými črtami. V jednej oblasti sa však tomu nedokážem vyhnúť a to je grafická štylizácia. V tejto oblasti vývojári naozaj zabodovali a opäť dokázali vytvoriť svojský svet. Fanúšikovia jednotky si budú zrejme veľmi dobre pamätať príbehové cutscény vyobrazené v nádhernom anime štýle, typickom pre Studio Ghibli. Tie, žiaľ, v dvojke nie sú a nahradil ich obyčajný render v engine hry. Takmer sedemročný rozdiel v grafike je, samozrejme, cítiť, lenže tieto kreslené animácie, ktoré sa dočkali v prvom dieli skvelého prijatia, i tak trochu chýbajú.

Čo sa týka obtiažnosti v hrách, každý vyhľadáva niečo iné. Kým niektorých motivujú náročnejšie záležitosti, iní hráči zase odsúvajú výzvu na druhú koľaj a hry vnímajú iba z pohľadu zábavy a odreagovania sa. Revenant Kingdom je do istej miery schizofrenickým JRPG, ktoré sa na jednej strane tvári ako skvelý úvod do JRPG žánru a na druhej strane obsahuje množstvo herných mechaník, v ktorých sa môžu tí menej skúsení zo začiatku strácať. Skutočným jadrom problému je však to, že keď si hru dostatočne odskúšate, zistíte, že jej obtiažnosť neponúka takmer žiadnu výzvu.

Nebudeme si klamať, hry z dielne Level-5 neboli nikdy príliš ťažké. To však neznamená, že by mali byť vyložene jednoduché. Ni No Kuni II: Revenant Kingdom je realtime JRPG v ktorom sa na hernej mape posúvate voľne, nepriateľov neustále vidíte a dokážete sa im vyhýbať. Ako správny hráč to asi nebudete chcieť robiť, no veľmi rýchlo zistíte, že samotné boje sú len o niečo dlhšie ako krátky prechod medzi nimi a hernou mapu. Drvivú väčšinu hry totiž zrejme budete prechádzať ľavou zadnou, čo vedie k určitej súbojovej monotónnosti a k zbytočnosti naháňať sa za lepšími zbraňami, či vyrábať si nové predmety.

Za celý príbeh som nemal ani raz vyložene dobrý pocit, keď som získal akúsi špeciálnu magickú zbraň, keďže jej účinok na nepriateľoch nebol v danom momente veľmi pozorovateľný. Čo sa týka samotných bossov, tí sú obrovskí a často zaberajú celú obrazovku. Lenže ani v týchto prípadoch nie je priestor na výraznejšie taktizovanie a premýšľanie. Celý čas totiž iba stlačate tlačidlo buď pre ľahký alebo ťažký útok a po nabití ukazovateľa zaútočíte špeciálnym útokom. Je pritom úplne jedno čo si vyberiete a pre extra útoky/kúzla to platí dvojnásobne. Nikdy nie ste v reálnom ohrození a ak aj áno, hra vám naservíruje dostatočný počet predmetov na uzdravovanie sa .

Paradoxne vedľajšie, v určitej miere nepovinné, činnosti patria do tej zábavnejšej oblasti. Často omieľané fetch questy mi nerobili žiaden problém a do istej miery ich beriem ako súčasť žánru. Plnenie týchto úloh má pre vás navyše i zmysel, keďže v konečnom dôsledku môžete týmto spôsobom získať nového obyvateľa pre vaše kráľovstvo Evermore. Tým sa dostávam k zrejme najzábavnejšiemu prvku titulu a to k jeho budovaniu, ktoré prebieha formou akejsi stratégie typu Sim City.

Niet pochýb, že každý správny kráľ potrebuje svoje kráľovstvo a tým vašim bude práve Evermore. Aby však mohlo adekvátne fungovať, budete si ho musieť neustále zveľaďovať a stavať budovy s rôznymi funkciami. Postupne sa vám budú sprístupňovať nové možnosti, takže budete môcť napríklad vytvárať nové brnenia, či zbrane pre hrdinov, alebo si za hernú menu môžete levelovať dané inštitúcie. To sa, pochopiteľne, odrazí na ich efektivite a dané brnenie tak v konkrétnej budove dokážete vyrobiť s využitím menšieho počtu materiálov. Hoci nie je nutné venovať sa tomuto budovateľskému prvku každú chvíľu, vďaka jeho zábavnosti som mu v konečnom dôsledku venoval najviac času.

Ďalším zaujímavým prvkom Ni No Kuni II: Revenant Kingdom je aj Skirmish mód, kde sa vžívate do pozície veliteľa vojsk. Chápem, ak niekomu sadne, mne však tieto súboje v RTS štýle prišli až príliš zjednodušené. Jednotky totiž útočia automaticky a vašou úlohou je iba sledovať počítadlo v rohu, aby sa neznížilo na nulu. Ako inak, aj tu si jednotky môžete vylepšovať plnením vedľajších úloh a budovaním vášho kráľovstva. Ak si to zhrneme, ide o dobrý nápad, ktorý však nie je dotiahnutý do konca. Príležitostné stláčanie príslušného tlačidla pre špeciálny útok vašich bojovníkov vážne nestačí.

Ni No Kuni II: Revenant Kingdom nie je zlým pokračovaním a má svoje kvality. Z konečného výsledku som však i tak trochu sklamaný. Na to aby hra mohla siahať na vyššie méty, jej chýba viac perfekcionizmu a hoci jej koncept môže znieť na papieri zaujímavo, realita je trochu komplikovanejšia. Aj preto by som vám osobne radil poobzerať sa skôr inde, pokiaľ chcete obetovať približne 40 hodín vášho života. Nielen na tejto generácii konzol či na PC totiž nájdete množstvo kvalitnejších japonských RPG hier a len PSN ponúka hneď niekoľko starších hitov od štúdia Level-5.