FMV hry 90. rokov – slepá ulička plná sexu a násilia? Adam Hambálek 17. januára 2017 Rubriky, Špeciál, Zapadnuté prachom História videohier je síce ešte stále pomerna krátka, ale už je plná úchvatných príbehov a legendárnych hier, ktoré definovali žánre. Dajú sa v nej však nájsť aj menej úspešné okamihy, ktoré sú už dnes možno až na smiech. Jedným z takýchto fenoménov sú určite aj takzvané FMV hry, ktoré doslova zaplavili herný trh v polovici 90. rokov minulého storočia. Vývojári totiž vtedy nadobudli dojem, že oveľa viac, než hrateľnosť, je dôležitá fotorealistická grafika. Lenže v tej dobre bol počítačový hardware na tak slabej úrovni, že požadovanú filmovú kvalitu nemohli mať počítačové hry ani vo sne. A tak tvorcom nezostávalo nič iné, než celú hru natočiť na videokameru a využiť živých hercov. Nápad by to možno nebol zlý, ale problém bol v katastrofálnych hereckých výkonoch a v celkovom amatérskom spracovaní, ktoré zbytočne kazilo dojem z často výborného príbehu. Keď sa však pozerám na tieto hry s odstupom času, a z pohľadu niekoho, kto v tej dobe dokonca ešte ani nežil, zisťujem, že to spracovanie malo svoje kúzlo a niektoré hry boli dokonca skvelé… Skratka FMV znamená “full motion video” a je to výraz v terminológii PC hier pre dopredu nahrané video alebo animáciu. Keďže v dnešnej dobe sa už používajú výhradne renderované videá, termín je to už pomerne neznámy. FMV sa už ani príliš nepoužívajú, naposledy boli zrejme najviac využité v posledných dieloch série Command & Conquer, kde sa však tiež objavili zrejme iba kvôli tradícii. Dnes veľká časť vývojárov zastáva názor, že je lepšie animované sekvencie prezentovať hráčovi v in-game engine, pretože to pôsobí oveľa prirodzenejšie a menej rušivo. Avšak v 90. rokoch, v takzvaných “zlatých časoch FMV” sa filmovými sekvenciami dokonca vydavatelia chválili na obaloch hier. A boli dokonca hry, ktoré boli kompletne celé postavené FMV sekvenciách… Celé to začalo dokonca už začiatkom 80. rokov. Teda v dobe, kedy počítačová grafika ako ju poznáme dnes vlastne ani neexistovala a hráči len preháňali zopár kostrbatých pixelov v hrách ako Defender (1983) alebo Spy Hunter (1983). Tak do tej doby, doslova ako blesk z čistého neba udrela hra Dragon’s Lair (1983), ktorá video prehrávala z takzvaného laser-disku. Hráčom umožňovala čiastočne ovládať kreslenú rozprávku, v skutočnosti však bola interaktivita mizerná, čo sa vlastne stalo neskôr pravidlom. Dôležité však bolo to, že Dragon’s Lair sa dočkal veľkého úspechu. Takmer okamžite nasledovala vesmírna hra Space Ace a vydavatelia si uvedomili, aký potenciál FMV skrýva. Autori Dragon’s Lair dokonca uvažovali za pomoci spoločnosti Hasbro uviesť na trh domácu konzolu, ktorá mala byť namiesto klasických cartridgov poháňaná VHS kazetami. Ako by to celé vlastne vyzeralo, však nevedno, lebo niekomu to prišlo ako príliš divoký nápad a celý projekt bol zrušený. Na niekoľko rokov sa potom na FMV zabudlo a to hlavne vďaka nedostatočnej kapacite vtedajších médií. Ale na začiatku 90. rokov s príchodom CD mechaník, keď sa na lesklý disk, zvaný CD, vošlo až 700 Mb dát, si vývojári spomenuli na úspech hier Dragon’s Lair a Space Ace. Po dlhých rokoch, strávených iba s disketami odrazu vývojári aj hráči dostali do ruky formát so stonásobne väčšou kapacitou. A prečo by teda aj hry nemohli byť stonásobne lepšie? Veľká časť vývojárov sa vtedy v tomto smere doslova pobláznila a aj hráči začali kvalitu hier merať ich veľkosťou. Netrvalo dlho a objavila sa Phantasmagoria na neuveriteľných siedmych CD. Ešte pred ňou však vyšli hry ako Night Trap, 7th Guest, alebo Voyer. Všetky tieto hry boli postavené práve na filmovom pozlátku a čím viacej práce autori venovali natáčaniu filmových sekvencií, tím menej času a peňazí im zostávalo na samotnú hrateľnosť. Avšak ani kvalita videa nebola nijak zvlášť úžasná, keďže vtedajšie počítače nedokázali v reálnom čase prehrávať MPEG-1 video a rozlíšenie 640×480 s mizernými 15 fps, použité v hre 7th Guest patrilo k tým najvyšším. A ako by to nestačilo, už v tej dobe boli viacerým na smiech aj herecké výkony alebo používané kostýmy. A práve preto je pomerne prekvapujúce, že vo viacerých hrách sa objavilo zopár známych a kvalitných hercov. Napríklad Christopen Walken, ktorý sa objavil v Riperrovi, alebo Malcom Mc Dowell známy z hry Wing Commander III: Heart of the Tiger. Účasť takýchto hercov však dosť zvyšovala rozpočet. Náklady sa podľa dostupných údajov často prehupli cez milión dolárov, čo v čase, kedy počítačové hry neboli tak ziskové ako teraz, bola vskutku obrovská suma. Rekordérom je údajne hra Ground Zero Texas, ktorá stála Segu vyše troch miliónov dolárov. To už bol rozpočet, ktorý vtedy stačil na béčkový hollywoodsky film. Špirála stále väčších nákladov však bola v tej dobe neudržateľná, pretože trh videohier nebol tak rozvinutý ako dnes a práve toto bol prvý problém, ktorý mal onedlho fenomén FMV hier poslať do horúcich pekiel… FMV žáner svoj vrchol zažil hlavne v prvej polovici 90. rokov, kedy vyšlo okolo 50 titulov. A práve v tejto dobe vyšli hry, ktoré sú také dobré, že sú hrateľné a zaujímavé aj dnes. A preto ich môžeme odporučiť bez toho, že by ste sa prepadli do totálnej nudy. Spomenúť môžeme aj dve hry od Sierry z roku 1995: Gabriel Knight II. a Phantasmagoriu. Gabriel Knight II, ktorá ma oficiálny názov The Beast Within: A Gabriel Knight Mystery (1995) je inak jediným dielom trilógie, ktorý je založený výhradne na FMV sekvenciách. Prvý diel je totiž postavený na VGA grafike, tretí je už kompletne v 3D, pričom vo všetkých prípadoch ide o klasické point’n’click adventúry. Druhý diel je však postavený na kombinácii nafilmovaných zdigitalizovaných scén a napriek tomu, že v hre nie je možné voľne pohybovať nafilmovanými scénami, tak je považovaný za najlepší diel série. A to hlavne kvôli vynikajúcemu príbehu. Phantasmagoriu (1995) si dokonca ešte aj dnes viacerí pamätajú ako hlavného zástupcu žánru a hru považujú za legendu. V dnešnej, často až príliš korektnej dobe by totiž určite nevyšla, aspoň nie v tejto podobe. Je to totiž práve Phantasmagoria, ktorá doteraz šokuje príbehom plným krvavých scén, vulgarít a násilia. Scenár mal až vyše 400 strán, na produkcii sa podieľalo cez 200 ľudí a len natáčanie videosekvencií trvalo údajne takmer pol roka. Áno, náklady boli preto obrovské a hra bola vo svojej dobe komerčný prepadák, ale čas ukázal, že všetka tá práca a snaha tvorcov nebola márna a v dnešnej dobe sa hra považuje za kultovú. Unikátny koncept má určite hra Voyeur (1993), kde hráč v úlohe súkromného očka ovláda kamery a snaží sa vypátrať nejaké pikantné fakty na kandidáta na prezidenta USA. A hráč môže v tejto hre vidieť fakt všeličo, vrátane nahých žien a dokonca aj simulovania pohlavného styku. Mnohí fanúšikovia žánru však považujú za najlepšiu FMV hru Pandora Directive (1996). Ako jedna z mála obsahovala kvalitnejšie herecké výkony ako obvykle, a aj v dnešnej dobe sa dá oceniť skvele napísaný príbeh, podmanivá atmosféra a najmä hrateľnosť. Pandora Directive bola jednoducho prepracovaná do posledného detailu a hlavne práve preto už asi nenájde v tomto žánri žiadneho premožiteľa. Naopak, za najhoršiu hru celého žánru sa považuje Mad Dog McCree (1993). Westernový námet by možno ešte ako-tak ušiel, ale celá hra sa dala dohrať za polhodinu a prezentovala sa katastrofálnymi hereckými výkonmi. Navyše mala neohrabané ovládanie: myš slúžila ako zbraň a kurzor ako zameriavač. Najkontroverznejšou hrou je zrejme Latex: The Game (1996), ktorá dokonca zachádza až za hranice bežnej erotiky a v dnešnej dobe je vydanie podobného titulu úplne nemysliteľné. Tvorcom by sa to jednoducho vôbec nevyplatilo a podobný produkt by si iba zarábal na kontroverzie. Hra X-Files (1998) je zase zaujímavá tým, že ide o posledný veľký projekt FMV hier, tesne pred rýchlym úpadkom tohto žánru. Príbeh hry síce výborne zapadol do vtedy veľmi populárneho TV seriálu Akty X, hoci hráč paradoxne neovládal ani Muldera, ani Scullyovú, no s oboma v rámci zápletky prichádzal do styku. Celkovo to bol solídne zvládnutý projekt pre mainstreamový trh, ale pád žánru už nemohol zastaviť. Hovorí sa, že po bitke je každý generálom, ale s odstupom času môžeme napísať, že tento pokus o multimediálnu revolúciu nemal šancu výraznejšie preraziť. Bol to dopredu prehraný boj a to aj preto, že FMV hry boli príliš drahé na vývoj, vtedajší hardware na ne nebol vôbec pripravený a všetky sa navzájom podobali ako vajce vajcu. FMV hry boli silne limitované vo všetkých smeroch, nemohli sa nikam vyvíjať, boli zakonzervované sami do seba a preto logicky museli rýchlo upadnúť do stereotypu. Hlavný problém je však v tom, že im chýbalo to, čo doteraz robí hru hrou – postrádali hrateľnosť. A je iba dobre, že s príchodom moderných grafických kariet okolo roku 2000 vývojári pochopili, že práve hrateľnosť musí byť na prvom mieste. Od tej doby sa výnimočne zjavilo iba zopár hier, ktoré vychádzali z princípov FMV hier. Ako napríklad Tesla Effect: A Tex Murphy Adventure, ktorý vznikol vďaka Kickstarteru a patrí do tej istej série ako Pandora Directive, alebo dobre hodnotené Her Story (2015), no vždy išlo o lacnejšie záležitosti. Čo tak sa zamyslieť a popremýšľať, ako by v dnešnej dobe vyzerala podobná interaktívna hra s obrovským rozpočtom, špičkovým scenárom a kvalitnými hercami? Možno by to aj stálo za hriech, nemyslíte? Komentuj!
