Zapadnuté prachom: Spyro the Dragon

Prvá generácia PlayStation ponúkla okrem Crash Bandicoota hráčom aj ďalšiu ikonu zo žánru skákačiek. Samozrejme, mám na mysli fialového dráčika menom Spyro. S Crashom majú niekoľko spoločných prvkov (napríklad na vývoji oboch sérií sa podieľal Mark Cerny), no z pohľadu rubriky “zapadnuté prachom” je najpodstatnejšie to, že ani jeden z týchto niekdajších hráčskych miláčikov neustal odchod svojich pôvodných autorov. I keď na druhú stranu, Spyro dopadol o niečo lepšie ako jeho oranžový kolega.

Počiatok série o fialovom dráčikovi sa datuje do roku 1997, kedy započal vývoj prvého dielu (rok po vydaní prvého dielu Crash Bandicoota). Štúdio Insomniac Games bolo v tom čase pomerné mladé, keďže vzniklo v roku 1994 a dovtedy vydalo iba jedinú hru, a to veľmi kladne prijatú first-person doomovku Distruptor. Veľkú dieru do sveta však s tým podareným počinom neurobili, no zmena sa blížila veľmi rýchlo. V čase vývoja prvého Spyra však ani len netušili, akú budúcu legendu mali práve v rukách. Spoločnosť SONY však mala dobré tušenie, čo by Spyro mohol pre značku PlayStation znamenať, a preto si zaistila exkluzivitu pre svoju hernú konzolu.

Pre Insomniac Games sa všetko sa zmenilo počas jesene roku 1998. Ihneď po vydaní prvej časti nazvanej jednoducho Spyro the Dragon bolo jasné, že Crash Bandicoot má kvalitného súpera / kolegu a Insomniac Games boli rázom vystrelený na výslnie. Vynikajúce recenzie (priemer hodnotení sa podľa serveru GameRankings zastavil na circa 85%), nadšené ohlasy od hráčov a následne aj výborné predaje dali autorom jasne najavo, že sa trafili do čierneho.

Príbeh hry nebol ničím objavný, no to ani nemusel, veď jeho kolega Crash taktiež neočaril prepracovaným príbehom. Každému je asi jasné, že v hre sme sa hostili úlohy Spyra, ktorého úlohou bolo precestovať rôzne ríše Dračieho kráľovstva, kde musel nájsť a zachrániť drakov premenených na drahokami, získať späť ukradnutý poklad a poraziť hlavného zloducha menom Gnasty Gnorc, ktorý mal samozrejme vo všetkom prsty. Na to všetko Spyro nebol sám, keďže jeho pomocníkom bola vážka menom Sparx, ktorá zároveň slúžila ako ukazovateľ Spyrovho zdravia (Sparx menil farbu). Spyro zaujal herný svet kvalitným gameplayom, na svoju dobu výbornou grafikou, bohatým obsahom, znovuhrateľnosťou, rozsiahlejšími úrovňami v porovnaní s Crash Bandicootom a v neposlednom rade aj hudobným sprievodom, o ktorý sa postaral Stewart Copeland, člen legendárnej formácie The Police. No a čo mohlo nasledovať po vynikajúcej odozve na prvý diel? No samozrejme, že pokračovanie…

A druhý diel samozrejme prišiel, dokonca iba jeden rok po prvej časti. V Európe sa hra predávala pod názvom Spyro 2: Gateway to Glimmer, no v Amerike hra vyšla pod názvom Spyro 2: Ripto’s Rage!. Tentokrát sa Spyro musel postaviť Riptovi, na ktorého odkazoval názov hry používaný mimo Európu.

Autori hry sa rozhodli Spyra poslať na dovolenku do krajiny Dragon Shores (keďže Spyra unavovalo daždivé počasie v jeho domovine), no pri ceste portálom sa hlavný hrdina spoločne so Sparxom dostali do ríše Avalar, ktorú už spomínaný Ripto sužoval. A čo by to bolo za správneho hrdinu, keby odmietne situáciu riešiť a nepomôže od krutovlády? No nebol by to hrdina predsa. Druhý diel samozrejme priniesol niekoľko noviniek, Spyro sa naučil šplhať po rebríkoch, ponárať sa a zosilnene udierať svojimi rohmi. Nechýbali ani rôzne power-upy, ktoré dočasne priniesli Spyrovi nové schopnosti. Zlepšenia sa dočkala grafika, ktorá bola o niečo detailnejšia, uhladenejšia a z prvej PlayStation žmýkala takmer všetok výkon. Rozsiahlosť hry bola v porovnaní s predchodcom taktiež väčšia no a ovládanie bolo rovnako vylepšené. Jedinou chybičkou, ktorú sa Insomniac Games nepodarilo úplne odladiť bola kamera, ktorá občas neposlúchala, no tento problém trápil väčšinu hier z danej doby. Nakoľko druhý diel vo všetkom predčil svojho predchodcu nie je prekvapením, že hodnotenia boli ešte vyššie a v priemere sa zastavili nad 86 % (86,57 %) podľa štatistiky serveru GameRankings.

Po výborných ohlasoch od kritikov a spokojnosti zo strany fanúšikov bolo iba otázkou času, kedy Insomniac Games spravia zo značky Spyro trilógiu. Podobne ako Naughty Dog s Crash Bandicootom, i Insomniac Games so Spyrom dodržovali ročný interval vo vydávaní nových dielov, takže Spyro: Year of the Dragon dorazil na pulty obchodov už v roku 2000. V tomto smere ani nebolo veľmi na čo čakať, keďže v ten istý rok prišla do predaja PlayStation 2 a prvá generácia sa pomaly, ale isto chystala do dôchodku.

Ak si niekto myslel, že autori prinesú opäť to isté len v novom prostredí sa mýlil, Insomniac Games záver pôvodnej trilógie Spyra v porovnaní s predchodcami vylepšili a ponúkli kopec noviniek. Graficky sa síce titul od predchodcu veľmi neposunul, no autori dokázali engine ešte o niečo vylepšiť a využili aj posledné zvyšky výkonu, ktorý im prvá generácia PlayStation ponúkala. Každá úroveň mala premyslený dizajn, všetko bolo plné farieb, detailov, nechýbali skryté miesta, no radosť pozerať (a samozrejme aj hrať).

Tentokrát sme Spyra so Sparxom zastihli po návrate do Dragon Realms, kde bol práve rok Draka. Na počesť tento udalosti boli do ríše prinesené dračie vajcia, ktoré však počas osláv ukradla zajačica menom Bianca spolu s armádou pomocníkov nazývaných Rhynocs. Nešlo však o hlavného záporáka, Bianca bola iba poskokom čarodejnice zvanej Sorceress. Všetkých 150 vajec bolo následne poschovávaných medzi štyri ríše (tie sa ešte delili na menšie svety), takže Spyro aj so svojimi pomocníkmi na záchrannej misii precestovali cez tridsať rozličných svetov (presnejšie 37). Nuda a stereotyp teda nehrozili.

Po prvý krát ste v hre neovládali celú dobu iba Spyra, k slovu sa dostal aj Sparx a ďalšie postavičky, celkový počet hrateľných charakterov sa zastavil na čísle sedem. K novým hrateľným postavám pribudli aj nové minihry či prvky v hrateľnosti. Spyro už nechodil iba pešo (respektíve neplachtil), na niektorých miestach ste si mohli zajazdiť na skateboarde. Autori všetko (teda okrem už spomínanej kamery) vyladili do najmenších detailov – výborná grafika, hrateľnosť, hudba, nové prvky a ešte viac obsahu zabezpečili, že záver pôvodnej trilógie bol zároveň aj kvalitatívnym vrcholom v celej histórii značky Spyro. Priemer hodnotení hovorí za všetko, či už niečo cez 90 % na GameRankings, alebo 91 % na Metacritic svedčia o nesporných kvalitách tohto titulu. Fanúšikovia sa zase postarali o výbornú predajnosť, iba v USA sa predalo cez dva milióny kópií.

Insomniac Games sa so Spyrom rozlúčili v tom najlepšom možnom svetle a žezlo odovzdali iným autorom, keďže sa štúdio rozhodlo presunúť k inej, dnes už rovnako ikonickej značke, a to Ratchet & Clank. Spyro sa teda dostal do rúk novým tvorcom a zároveň skončila jeho exkluzivita pre konzolu SONY PlayStation. Ak nebudeme rátať dve hry pre GameBoy Color, tak sa Spyro vrátil na herné konzoly dva roky po tretej časti, a to v pokračovaní nazvanom Spyro: Enter the Dragonfly. Odchod pôvodných autorov sa podpísal na výslednej kvalite hry, čo dokazuje aj hodnotenie 56 % v prípade PlayStation 2 verzie a 48 % pre Nintendo GameCube verziu. Od tohto dielu (keďže prvé dve hry pre GameBoy Color boli ešte hodnotené celkom slušne) to išlo so Spyrom od deviatich k piatim, no medzi elitu sa už tento fialový hrdina vrátiť nedokázal. Ďalšie pokračovanie Spyro: A Hero’s Tail na tom kvalitatívne nebolo o nič lepšie ako jeho predchodca.

Na úpadku značky nič nezmenila ani nasledujúca trilógia The Legend of Spyro, ktorá slúžila ako reboot a mala znova nakopnúť sériu k lepšej budúcnosti. To sa však nepodarilo, The Legend of Spyro: A New Beginning, The Legend of Spyro: The Eternal Night a The Legend of Spyro: Dawn of the Dragon boli prinajlepšom mierne nadpriemerné hry, ktoré zradil najmä repetitívny gameplay, i keď hrateľnosť nebola najhoršia. Po tomto neúspechu sa Spyro odmlčal na tri roky, aby sa opäť vrátil, no tentokrát už nie pod značkou Spyro, ale v novinke nazvanej Skylanders.

Táto séria začala svoju existenciu v roku 2011 titulom Skylanders: Spyro’s Adventure a pokračuje dodnes, pričom je v príprave už šiesty diel, ktorý by mal vyjsť ešte tento rok. Síce je táto séria, alebo ak chcete značka kvalitná, no už to nie je ten Spyro, ktorého milovali milióny hráčov po celom svete. Návrat Spyra so Sparxom po jeho boku v klasickej skákačke asi v dohľadnej dobe neuvidíme, čo je však určite škoda. Legenda, akou Spyro the Dragon bez pochýb je by si šancu určite zaslúžila, najmä ak by skončila v rukách šikovných autorov.

Evolúcia Spyra od prvého dielu až po sériu Skylanders.

V prípade, ak skutočne dôjde k zmŕtvychstaniu Crash Bandicoota, o ktorom sa povráva už dlhšiu dobu, možno by sa k slovu dostal aj jeho fialový kolega. Či sa tak stane však ukáže až budúcnosť. Jedno je však isté, Spyro má aj po toľkých rokoch stále početnú základňu fanúšikov, ktorí by nové pokračovanie, prípadne remake pôvodných častí prijali všetkými desiatimi. Zatiaľ však nezostáva nič iné, ako oprášiť staré časti a pripomenúť si, aké kedysi vznikali vynikajúce skákačky.

Toľko k menšej spomienke na Spyra… Vidíme sa opäť niekedy nabudúce pri oprašovaní ďalších klasík v rubrike Zapadnuté prachom.

P.S. Vedeli ste, že pôvodne mal mať Spyro zelenú farbu?

Komentuj!