Forgotten but Unbroken – Partizánsky odboj v slovenskej réžii

V priebehu roka vyšlo mnoho hier z rôznych kútov sveta, no len málo z našej domácej produkcie. Rok 2024 sa však chýli ku koncu a je načase to trochu zmeniť. Minulý rok v podobnom čase sme sa dočkali českej stratégie Last Train Home, ktorá si od nás odniesla veľmi pozitívne hodnotenie. Tento rok nás čaká niečo podobné, ale od slovenského štúdia Centurion Developments, ktoré nám predstavilo ich dlho očakávaný titul Forgotten but Unbroken. Podarí sa však hre z našich končín zaujať aj v zahraničí alebo ide len o hru určenú miestnemu publiku?

Recenzovaná verzia: PC

Forgotten but Unbroken je taktická ťahová stratégia odohrávajúca sa počas druhej svetovej vojny, ktorá sa v mnohom inšpirovala sériou XCOM, k tomu si však tvorcovia zobrali svoju trošku inšpirácie aj z Commandos. To okorenili svojimi nápadmi a hra je na svete. Aby zaujali česko-slovenskú hernú komunitu, rozhodli sa dokonca pridať aj český dabing, čo si rozhodne zaslúži uznanie. Záujem o stratégie však neustále upadá, čo si už dávnejšie vyskúšali RTS, ktorých éra slávy je už za zenitom. Aktuálne tak kormidlo prevzali skôr ťahové stratégie, no tých vyšlo za posledné roky neúrekom, preto Forgotten but Unbroken musí prísť s niečím, čo dokáže hráčov nadchnúť. To sa vývojárom v istom slova zmysle aj podarilo, no má to jedno ale.

Napriek českému dabingu hra, bohužiaľ, nevyniká hviezdnym príbehom, ktorý sa vám zaryje tak hlboko do mysle, že na neho len tak nezabudnete, čo však pri stratégiách nie je až také neobvyklé. Priznám sa, že do polovice hry som vlastne ani nevedel, čo je primárnou podstatou príbehu, keďže po veľmi rýchlom úvode sa s vami hra veľmi nemazná. Dabing je v podstate ohraničený na niekoľko cutscén, ktoré spočítate na prstoch na rukách, niekoľko listov a, samozrejme, dabingu herných postáv počas misií. Každá postava však v hre rozpráva svojím materinským jazykom, Nemec po nemecky, Čech po česky, Slovák po slovensky a podobne. Občas sa však stane, že Nemci vypustia z úst nejakú tú anglickú hlášku, ale to sa dá odpustiť.

Po intre vám hra predvedie základy svojej hrateľnosti. Najprv základy ťahového boja, ktorý sa nesie v podobnom duchu, ako sme už zvyknutí z XCOMu a jeho klonov. Následne vás však čaká úvod do základov zakrádania. Hra vo veľkej miere využíva stealth systém, vďaka ktorému môžete niektoré misie odohrať bez toho, aby ste čo i len raz vystrelili. To sa vcelku hodí hlavne na začiatku hry, kedy sú vaši partizáni ešte neskúsení a priama konfrontácia s nepriateľom najpravdepodobnejšie bude viesť k ich smrti. Po dokončení tohto úvodu vás čaká v podstate hlavná náplň. Stávate sa veliteľom nového družstva partizánov a tak vám bola zverená celá tajná základňa niekde v lese. Tú budete musieť rozširovať a vylepšovať, na čo budete potrebovať rôzne druhy zásob. Zároveň sa počas pobytu v nej budete musieť starať aj o svojich zverených partizánov. Tutoriál tejto časti je veľmi stručný a povie vám len úplné základy, takže na mnohé veci už budete musieť prísť sami.

Forgotten but Unbroken dbá vo veľkej miere na rôzne detaily. Vaši partizáni získavajú bojom alebo tréningom na strelnici skúsenosti, čím postupujú na vyššie úrovne, za čo sa im odomykajú rôzne perky podľa zvolenej profesie. A zároveň aj dostávajú skúsenostné body, ktorými im zvyšujete atribúty (sila, inteligencia, obratnosť a výdrž). Jednotlivé atribúty a perky vám tak pomáhajú vytvoriť špecialistov a ostrieľaných vojakov, ktorí vám pomôžu zdolať jednotlivé misie. Každý vojak má svoj inventár a určitú nosnosť. Môžete im tak vybrať výzbroj, prideliť uniformu či helmu, ale aj rôzne pomocné predmety ako lekárničky, granáty či obväzy. Každá zbraň vyžaduje konkrétny typ munície, takže si musíte sledovať zásoby. Zbrane sa používaním poškodzujú, takže ich budete musieť časom meniť alebo opravovať.

Zaujímavým prvkom je získavanie skúseností pri jednotlivých zbraniach. Čím dlhšie tak vojak používa ten istý druh zbrane, tým lepšie s ňou vie zaobchádzať. Tieto skúsenosti sa však najlepšie získavajú práve na strelnici. Je to vcelku dobrý nápad, no zbytočne to hru komplikuje, keďže získavanie skúseností pri zbraniach je neuveriteľne zdĺhavé. Hlavnému hrdinovi som naschvál nechával celý čas tú istú pušku a na konci hry som stále bol dosť ďaleko od maxima, a to som ho posielal na strelnicu, aj keď už mal maximálnu úroveň postavy. Zbrane sa zároveň dosť rýchlo kazia, takže po vystrieľaní 2-3 zásobníkov sa vám zbraň poškodí aj o 10 %.

Prvá návšteva tábora vyznie dosť pompézne a na prvý pohľad sa zdá, koľko práce vás čaká, kým dáte celý tábor dokopy. Na úvod máte len veliteľstvo a jedny kasárne. Musíte tak postaviť zdravotnícky stan, zbrojnicu, kuchyňu, strelnicu či telegrafnú stanicu. Každú budovu tak budete musieť postupne vylepšovať. Vylepšení je len pár a to väčšina z nich je spojená len so zimným obdobím, keď musíte v daných budovách kúriť. Veľmi rýchlo tak zistíte, že tábor ponúka strašne málo možností a už po prvom hernom roku sa začne prejavovať stereotyp.

V tábore môžete posielať vojakov cvičiť na strelnicu, no musíte dbať na dostatok munície. Pomocou telegrafu môžete žiadať spojencov o pomoc, zháňať nových regrútov či zavolať si do tábora obchodníka so zbraňami. Okrem toho môžete občas poslať pár partizánov na lov alebo ťažiť drevo. Toto budete teda dookola robiť, kým sa vám neobjaví nejaká nová misia. Popri tom budete občas sledovať aj zdravotnícky stan, kde sa vám budú zotavovať muži zo zranení, ale aj z angíny či nachladnutia, ktoré môžu prepuknúť v zime. Najviac zamrzí, že v tábore strávite približne polovicu herného času, čo je ozaj veľa.

Najlepšou časťou hry sa tak stávajú misie. Každá z nich je svojím spôsobom originálna, titul má vskutku dobrý level dizajn. Opakuje sa len misia na získavanie zásob, no aj v tej sú nepriatelia vždy trochu inak rozmiestnení. Čakajú vás tak najmä misie spojené so zlikvidovaním všetkých nepriateľov v oblasti, ale aj viaceré so špeciálnymi cieľmi, ktoré sú spojené so zničením diel, cisterien či žeriavov. Okrem toho si zahráte aj niekoľko obranných misií, v ktorých budete môcť použiť ťažký guľomet, mínomet alebo privolať bombardovanie. V takomto type hier sa vývojári väčšinou snažia vyhnúť použitiu tankov. Vo Forgotten but Unbroken sa však môžete tešiť na to, že pár tankov si predsa len zničíte. Tanky nie sú až takým silným protivníkom, ako sa môže na prvý pohľad zdať, keďže v jednom ťahu zamieria a až v druhom ťahu vystrelia, takže sa dovtedy môžete presunúť. Celková náročnosť je však trochu otázna. Na začiatku je to peklo, keďže vaši partizáni sú neskúsení a nepriatelia pôsobia ako banda terminátorov, no ku koncu ich už budete likvidovať takmer bez problémov. Najtvrdším orieškom sú takzvaní „hrdinovia“, čo sú najelitnejší nepriateľskí vojaci. Tí vás dokážu poriadne potrápiť aj v neskorších častiach.

Forgotten but Unbroken je vytvorený v Unity, čo je už na prvý pohľad poznať. Grafická stránka vyzerá trošku zastaralo, ale na účely stratégie to stačí. Väčším neduhom je však optimalizácia. Hra síce drží stabilných 60 fps, no aj v ponuke využíva 99 % výkonu grafickej karty (RTX 4070ti), čo nerobia ani najnovšie AAA tituly. Najhoršie však je, že hra aktuálne trpí množstvom bugov, no autori na nej ďalej pracujú a snažia sa všetky chybičky odstrániť. Veríme, že sa im to podarí.

Forgotten but Unbroken sa snaží zaujať hráčov spracovaním druhej svetovej vojny v XCOM štýle obohatenom o stealth elementy. Ponúka viacero zaujímavých prvkov a herných mechanizmov. Na slovenské pomery ide o veľmi dobrú hru, no, bohužiaľ, niektoré jej prvky nie sú úplne dotiahnuté do konca, čo sa prejavuje najmä na stereotypnom spravovaní tábora. Misie sú však zábavne a fanúšikov ťahových stratégii určite potešia.

Komentuj!