Old Skies – Cestovanie časom na krídlach motýľov

Od môjho preview, v ktorom som sa venoval Old Skies, už ubehlo pár mesiacov a poctivo som očakával príchod plnej verzie. Veril som, že tvorcovia naplnia svoje sľuby a demoverzia bola len malou ochutnávkou toho, na čo sa môžeme tešiť. A vo výsledku môžem konštatovať, že hneď ako nabehli záverečné titulky, cítil som sa vnútorne naplnený. Pár drobností by sa možno dalo vyladiť, no to nič nemení na tom, že sme dostali kvalitnú príbehovú adventúru, za akú sa tvorcovia z Wadjet Eye Games rozhodne nemusia hanbiť.

Recenzovaná verzia: PC

Ústredný príbeh sa zameriava na ženu menom Fia Quinn. Tá žije v roku 2062, odkiaľ cestuje so svojimi klientmi v čase, aby im pomohla splniť ich veľké priania. Nejde síce o lacnú záležitosť, no klienti tak môžu napraviť chyby z minulosti, dozvedieť sa niečo, čo ich v živote posunie alebo kompletne zmeniť svoj osud. Všetko sa však musí riadiť určitými pravidlami. Nesmú sa meniť žiadne kľúčové momenty, ktoré by mohli výrazne ovplyvniť celosvetovú históriu, s dôležitými osobnosťami je zakázaný akýkoľvek kontakt a je potrebné, aby sa účastníci akcie vyhli sebe samým, alebo svojim predkom. Môže to totiž spôsobiť niekoľko skutočných nepríjemností. Ako sa však ukáže, zásahy do času (akékoľvek malé) môžu zmeniť všetko čo poznáme.

Scenár Old Skies je naozaj mimoriadne kvalitný. Veľmi rýchlo som si dokázal obľúbiť našich hrdinov a rovnako to (väčšinou) platilo i v prípade klientov, ktorí chceli využiť cestovanie v čase na niečo, čo im v ich živote chýbalo. Ich príbehy sú rozhodne zaujímavé a vedia dať hre potrebné srdce. Nemôžem síce napísať, že úplne všetko bolo zvládnuté fantasticky, no k tomu sa dostanem neskôr. Podstatné je, že postavy sú napísané solídne, hra vie pracovať s atmosférou a emóciami a rovnako veľmi dobre využíva jednotlivé lokality k tomu, aby nám priniesli zaujímavé príbehy.

Hneď prvý príbeh ukázal, akým spôsobom chce na nás zapôsobiť. Klientom je v tomto prípade starý doktor, ktorý sa chce vrátiť do roku 2024, aby sa mohol naposledy najesť v jeho obľúbenom študentskom bistre, ktoré už v budúcnosti nefunguje. Čo sa však spočiatku javí ako malý výlet sa nakoniec zmení na drámu, v ktorej bude musieť Fia hľadať svojho klienta, nakoľko sa rozhodne utiecť. Do minulosti sa totiž túžil vrátiť z úplne iných dôvodov, ktoré všetkým zatajil, no po odhalení pravdy ho dokážete pochopiť. Posúdiť, čo je vlastne správne a čo nie je niekedy vcelku ťažké. Pretože aj tá najmenšia zmena môže posunúť náš život úplne iným smerom a formujú nás konkrétne udalosti, vďaka ktorým sa z nás môžu stať úplne iní ľudia.

Podobné otázky som začal klásť aj počas ďalších kapitol. V tej druhej sledujeme osud boxerky, ktorá sa chce stretnúť so svojim idolom, no postupom času najmä odhalí tragédiu, ktorá postihla celú jeho rodinu. Ďalší príbeh sa sústreďuje na kurátorku galérie, ktorá chce odhaliť identitu maliara, ktorý tvoril pod pseudonymom Pie Sycamore. Nasledujú obchodní partneri, ktorí mali pocit, že si zaslúžili byť vedúcimi svojho vlastného podniku, pokračujeme príbehom policajtky, ktorá chce zabrániť vražde svojej najlepšej kamarátky len deň pred pádom veľkých mrakodrapov v New Yorku a celé to zakončí zákazník, ktorý túži zistiť, kam sa stratil jeho otec. Všetko to pôsobí ako niečo, čo by nemalo výrazne zamávať históriou. Je tu však jedna vec, ktorú väčšina z vašich klientov prehliada a naznačil som to už vyššie. Zmeny v živote bezvýznamného človeka možno nezmenia zásadným spôsobom celkové dejiny, no život jednotlivca to môže posunúť úplne iným smerom. Toto je najlepšie zachytené najmä v tretej a piatej kapitole.

Zaujímavé je aj to, ako začnú postupne jednotlivé udalosti vplývať aj na našu hrdinku Fiu. Zmeny, ktoré v minulosti vykoná, sa pomaly začnú prejavovať aj v jej osobnom živote. Ako členka tímu bola totiž vybraná z nejakých dôvodov. Lenže na plnohodnotné vykonávanie svojej práce sa musí odosobniť od bežných vecí, ktoré my považujeme za úplne samozrejmé. Ako je právo na vlastný život, lásku, rodinu a tak podobne. Realita je totiž taká, že zmeny v čase sa jej pre úpravy v jej krvi nedotnú. No v inej realite žije aj iná verzia jej vlastného ja, ktorú si môže dokonca aj preskúmať doma na svojom osobnom počítači.

Ako som už ale naznačil, nie všetky príbehové línie sa vydarili na jednotku a je čas, aby som niečo napísal o jedinom slabšom príbehovom momente hry, ktorý prichádza vo štvrtej kapitole. Možno to bude len môj osobný problém, no mal som pocit, že tento nápad fungoval asi kvalitnejšie na papieri, než v hernom prevedení. Budete sa totiž musieť neustále vracať na rovnaké miesta, robiť zmeny, ktoré si vyžiadajú iné postavy a ku koncu som nadobudol pocit, že to je všetko len súboj postáv, kde chcel každý ukázať, že má väčšie ego. Niektoré momenty, ktoré spočiatku nemusia dávať zmysel, ho nakoniec dostanú, no vo výsledku je tak aj tak jeden veľký chaos. Za jedinú výnimku považujem záver, v ktorom budete musieť nájsť spôsob, ako zachrániť seba aj vášho operátora “Nozza”.

Čo musím na hre pochváliť, je určite vynikajúci dabing. Som si vedomý, že zaplatiť ľudí, ktorí nahrajú jednotlivým postavám hlasy určite nie je lacná zaležitosť, no súčasne Old Skies skvele ukazuje, akým spôsobom to dokáže príbeh vyzdvihnúť. Vždy je lepšie ak môžete počuť hrdinov príbehu a vidieť im tak hlbšie do ich duše. Je to skrátka niečo, čo čítanie textu nikdy nebude schopné adekvátne vynahradiť. Veľká poklona patrí predovšetkým Sally Beaumont a Edwynovi Tiongovi, ktorí nadabovali Fiu a Nozza. Keďže práve s nimi strávime najviac času, bolo skutočne potrebné, aby sme sa s nimi dokázali ideálne spojiť a to sa bezpochyby podarilo.

Vizuálna stránka je takisto solídna. Nemôžem povedať, že by hra v tomto smere ohromila, no prostredia aj postavy vyzerajú veľmi pekne. Dialógové okná však majú trochu viac digitálny dizajn s veľkou dávkou zelenej, čo má asi pôsobiť futuristickejšie, no skôr to budí opačný efekt. Je tu však ešte niekoľko sympatických detailov, ktoré som si počas hrania všimol. Za jeden považujem napríklad aj menu, v ktorom budete vždy mať možnosť Fiu oblečenú v obleku, ktorý má práve na sebe. Zmeny lokality sa tak prejavia aj tu. Za zaujímavé taktiež považujem, že v hre sa budú neustále objavovať holuby. Tie sa tak očividne dožijú aj ďalekej budúcnosti, čo je dobré vedieť.

Ako je na tom ešte samotná hrateľnosť? Pokiaľ patríte medzi veľkých fanúšikov point and click adventúr, Old Skies vám nebude robiť žiadny zásadnejší problém. Ako to býva v podobných hrách zvykom, zbierate veci do vášho inventára, v správnom momente ich využijete, na pár miestach budete musieť prekonať niekoľko zamknutých dverí, respektíve odhaliť správne číselné kódy, dôjde i na rozhovory s postavami a občas čo-to skombinujete. V tomto ohľade dokopy nenájdem nič inovatívne. Je tu však jedna zaujímavosť, ktorú si trochu rozoberieme a tou je možnosť vrátiť čas.

Fia totiž počas hry nemôže zomrieť. Ak by k tomu došlo, Nozzo je schopný aktivovať bezpečnostný protokol, ktorý ju vráti do bodu, v ktorom bude musieť niečo zmeniť, aby taká situácia nenastala. Niekedy to spraví zmena v dialógu, inokedy budete musieť si dopomôcť nejakým predmetom, no najlepšie na tom všetkom sú dialógové možnosti, ktoré obsahujú aj reakcie, kedy sú postavy už z toho neustáleho vracania sa v čase unavení a frustrovaní. Koniec koncov, smrtiaca guľka bude bolestivá aj po vašom návrate. Súčasne však ide o systém, ktorý viete využiť vo váš prospech.

Je tu však niečo, čo môže trochu sklamať veľkých fanúšikov žánru a tým je menšia využívanosť inventára. Podstatné veci sa často riešia skrz komunikáciu s postavami alebo využívaním vášho multi-toolu, ktorý dokáže odomknúť skoro akékoľvek dvere. Osobne som pritom taktiež čakal trochu väčšiu možnosť využívania predmetov z prostredia a rovnako aj väčšiu interakciu s prostredím samotným. No aktívnych miest je často dosť málo a môžete tak rýchlo nadobudnúť dojem, že len chodíte a rozprávate sa s postavami. Mne to síce nijak neprekážalo, no za zmienku to určite stojí.

Aké sú teda výsledné dojmy z hry? Old Skies na mňa v mnohých ohľadoch zapôsobil, nakoľko som sa s myšlienkou cestovania v čase sám kedysi pohrával. Verím, že viacerí z nás majú vo svojom živote chvíle, ktoré by najradšej zmenili. Niečo, čo im spôsobilo obrovský žiaľ, alebo zanechalo nezmazateľné stopy na tele. Novinka od Wadjet Eye Games však vynikajúcim spôsobom dokumentuje, že práve toto z nás robí ľudmi, ktorí v skutočnosti sme. Spomínate na slová profesora Santusova z Poldu 4, keď Pankrácovi povie, že ak by zabil v minulosti svojho otca, nikdy by sa nenarodil a prestal by existovať? Fakt, že jednotlivec nehrá žiadnu zásadnejšiu rolu vo veľkom kolobehu života, tak skutočne neznamená, že by mal jeho život menšiu hodnotu. Sme tým, kým sme, a nemali by sme ľutovať veci čo sa stali – bez nich by sme totiž boli inými osobami.

Komentuj!