Tomb Raider IV-VI Remastered – Oživovanie starej Lary naďalej pokračuje

Remastery prvých troch dielov série Tomb Raider z vrcholnej éry PlayStationu k nám dorazili presne pred rokom, pričom celkový výsledok práce štúdia Aspyr si odniesol pozitívne hodnotenia. No hoci sme sa následne nedočkali oficiálnych oznámení remasterov ďalších dielov, bolo možné očakávať, že zvyšné časti (minimálne štvrtá a piata) sa určite dočkajú remasterovaných verzií. No a nakoniec sme sa dočkali dokonca kolekcie Tomb Raider IV-VI Remastered, ktorá so sebou priniesla zrejme najkontroverznejší diel série, a tým je Tomb Raider: The Angel of Darkness, ktorým sa vývojári snažili povzniesť sériu na novú úroveň. Bohužiaľ, sa tak stalo až v poslednej ére štúdia, ktoré tento titul dokončilo len s vypätím síl, čo na výslednom produkte nebolo možné prehliadnuť. Ako sa tvorcom podarilo najmä tento titul oživiť v novej, remasterovanej verzii? A poučili sa autori z kritík, ktorým sa nevyhli v prvej kompilácii?

Recenzovaná verzia: PC

Po vydaní prvého Tomb Raidera v roku 1996, ktorý zožal obrovský úspech, sa štúdio Eidos okamžite chytilo príležitosti a začalo na identickom engine chrliť každoročne jeden diel za druhým. Eidos ponechával vývoj v rukách britského štúdia Core Design, ktoré na značke s rovnakým enginom nepretržite pracovalo až do roku 2000, kedy vyšiel Tomb Raider: Chronicles, na ktorom však už bolo možné pozorovať nedostatok nápadov, zastaranosť enginu a všeobecnú únavu, až vyhorenie tvorcov. Ak k tomu pripočítame presýtenie trhu a koniec éry PlayStation 1, padlo rozhodnutie, že celá séria bude reštartovaná. Eidos však zadal reštartovanie série rovnakému tímu a ukázalo sa, že to bolo veľmi zlé rozhodnutie.

Už Tomb Raider: The Last Revelation z roku 1999 vykazoval známky nedostatku invencie tímu pri vytváraní rovnakých hier, no stále dokázal priniesť niečo nové, hoci šlo len o drobnosti: napríklad ste tam hrali aj za mladšiu verziu slečny Croftovej, keď bola ešte pod krídlami svojho mentora. Tieto časti štvrtého dielu zaváňali inováciou, keďže malá Lara bola neozbrojená a musela sa spoliehať na inú osobu, aby ju ochránila. Ďalším pozitívnym aspektom štvorky bol fakt, že s výnimkou úvodu sa cely dej odohrával výhradne v Egypte, takže po prvýkrát Lara nelietala samoúčelne po celom svete a táto ucelenosť (vrátane väčšieho dôrazu na riešenie hlavne priestorových hádaniek), spoločne s novinkou, ako je šplhanie po lane, dokonca po uplynutí času medzi mnohými fanúšikmi spôsobila, že štvorku považujú za najlepší diel starej série. Okrem spomínaných inovácií však ani tento diel neobsahoval nič zvláštne, čo by ho odlišovalo, pretože dokonca aj model Lary bol v podstate rovnaký, iba s vrkôčikmi a menšou hruďou. Problémom tohto dielu bol aj prebytok pomerne náročných hádaniek, čo, samozrejme, nevyhovovalo každému hráčovi.

Tomb Raider: Chronicles, kde Larine dobrodružstvá rozprávajú jej spoločníci po jej údajnej smrti a následnom pohrebe, je veľmi lineárny, pričom každá fáza sa odohráva v inom bode kariéry hrdinky, vrátane jej počiatkov ako tínedžerky. Úrovne sú dosť labyrintové a nútia vás pohybovať sa hore-dolu aktiváciou spínačov a bojovať proti nepriateľom z predchádzajúcich hier a celkovo tomu poslednému dielu, bežiacemu na starom engine, rapídne chýba atmosféra. V tejto súvislosti by som mal upozorniť, že technicky bol Tomb Raider: Chronicles druhou hrou v sérii, ktorá bola portovaná a aj vylepšená pre konzolu Sega Dreamcast, ale z nejakého dôvodu sa Saber rozhodli použiť pre Tomb Raider IV-VI Remastered pôvodnú verziu z PlayStation 1.

Keďže výkon PlayStation 1 na konci milénia už zjavne nestačil, Tomb Raider: The Angel of Darkness bol určený už len pre PlayStation 2. Tomb Raider: The Angel of Darkness bol v každom prípade považovaný za katastrofický projekt, akési posledné vypätie vyčerpaného vývojárskeho tímu, kde sa pokúsili sériu vynoviť po všetkých stránkach a spustiť úplne nový grafický a fyzikálny engine, no napokon takmer vo všetkom zlyhali. Asi najhoršie bolo, že tri roky vývoja na to nestačili a aj vďaka finančným problémom Eidosu už samotní vývojári z Core Design nedokázali nájsť dostatok síl, aby projekt vôbec dokončili, takže vlastne aj finálna verzia bola označená veľavravnou číslovkou ver. 0.52, pričom mnoho obsahu sa vďaka tejto nedokončenosti do finálneho produktu ani nedostalo.

Keďže Tomb Raider IV-V Remastered obsahuje aj tento kontroverzný šiesty diel, okamžite sa vyrojili dohady, že nedokončený obsah sa dokončí a The Angel of Darkness konečne po dlhých rokoch vyjde vo verzii, ktorá bola pôvodne zamýšľaná. A skutočne, remaster Tomb Raider: The Angel of Darkness obsahuje časť obsahu, ktorý bol vystrihnutý počas pôvodného vývoja, vrátane návratu možnosti používať dve pištole zároveň, čo bola takmer ikonická záležitosť prvých piatich dielov. Avšak napriek všetkej práci, ktorá bola u tohto remasteru vykonaná, zostáva The Angel of Darkness stále zvláštnym titulom, ktorý je zbytočne tuhý aj s modernými ovládacími prvkami, pretože je oveľa náročnejší, pokiaľ ide o presnosť pri skákaní. Zvýšenie rozlíšenia, spoločne so starou grafikou, navyše spôsobilo, že vyzerá stále prakticky rovnako, len s trochu vyššími detailmi textúr.

Rovnako, ako v prípade I-III, aj Tomb Raider IV-VI Remastered obsahuje aktualizácie, ktoré zvyšujú rýchlosť snímok a vzhľad všetkých hier, spolu s novou schémou ovládania, ktorá voliteľne odstraňuje staré náročné ovládanie v prospech priateľskejšieho prístupu.

Z negatív musím jednoznačne vypichnúť oveľa tmavšie prostredie, najmä u Tomb Raider: The Last Revelation. Viackrát som bol dokonca prinútený prepnúť na starú grafiku, ktorá je omnoho svetlejšia, keďže v tmavých oblastiach som nebol schopný vidieť prakticky nič. To ma nútilo oveľa častejšie používať svetlice (ktoré zase v pôvodnej verzii takmer netreba), ale nechápem, ako môže byť v roku 2025 vydaná hra, ktorá nemá možnosť nastavenia úrovne jasu. Dúfam, že v niektorom z budúcich patchov bude táto možnosť do hry pridaná.

Každopádne však štúdio Aspyr znovu odviedlo slušnú prácu a úspešne oživilo túto skvelú a právom kultovú sériu. A tak aj mladší hráči majú možnosť zistiť, prečo bol Tomb Raider svojho času taký dobrý a prečo sa stále oplatí tieto hry vlastniť a zahrať si ich. Nič to však nemení na fakte, že Tomb Raider IV-VI Remastered je skôr určený pre nostalgikov, ktorých neodradia zvláštnosti týchto starých hier. Je nepravdepodobné, že by si získal nových fanúšikov svojím neohrabaným ovládaním a zastaraným herným dizajnom. Problémom tentoraz navyše je aj fakt, že piaty, ale aj šiesty diel, neboli nikdy dobrými hrami a všetky chyby, ktoré spôsobili vtedajšie zmiešané až zlé hodnotenia, sú, samozrejme, prítomné aj v týchto remasterovaných verziách.

Komentuj!