Zapadnuté prachom: StarCraft

Je vôbec potrebné, aby som niekomu predstavoval štúdio Blizzard Entertainment? Za 32 rokov svojej existencie sa im podarilo si vybudovať silné meno primárne na svojich dvoch najväčších značkách v oblasti fantasy žánru. Konkrétne ide o akčnú RPG sériu Diablo a pôvodne strategický titul Warcraft, z ktorého neskôr vzniklo jedno z najpopulárnejších multiplayerových online RPG World of Warcraft. V tomto článku sa však naša pozornosť presunie k inej značke. O niečo menšej a menej populárnej, no rovnako ako vyššie spomínané si medzi svojimi fanúšikmi vybudovala veľmi silné meno. K dvadsiatemu piatemu výročiu jeho existencie, poďme si niečo povedať o sérii s názvom StarCraft.

Na začiatok trochu histórie. StarCraft sa pôvodne začal vyvíjať ešte v roku 1995. Po veľkom úspechu Warcraft II: Tides of Darkness bolo rozhodnuté, že nový titul sa bude vyvíjať na rovnakom engine, pričom hra bola predstavená prvýkrát na E3 v roku 1996. Tam však veľa vody nenamútila, naopak sa skôr stala terčom veľkej kritiky. Najväčšou výhradou bolo, že to pôsobilo ako „Warcraft vo vesmíre“. To však tvorcovia nechceli. Rozhodli sa preto viac zapracovať na elementoch, ktorými by sa hry mohli od seba odlíšiť a začiatkom roku 1997 sa opäť mala možnosť ukázať, pričom tentokrát bola odozva oveľa pozitívnejšia.

Titul však stále zápasil s technickými problémami a tak sa vývojár Bob Fitch rozhodol kompletne prekopať engine Warcraft II, aby bolo možné zakomponovať do hry mnohé elementy, ktoré tvorcovia chceli. Toto trvalo celkovo dva mesiace, pričom výraznou zmenou bola aj kvalitnejšia grafika. StarCraft uzrel následne svetlo sveta 31. marca 1998 a stal sa najpredávanejšou PC hrou roka s 1,5 milióna predanými kópiami. Napriek tomu, že sa úplne nezbavil nálepky Warcraftu vo vesmíre, odozva bola viac než pozitívna a hra bola vnímaná ako jeden z najlepších strategických titulov v tej dobe, ktorý bol schopný kvalitne využiť zaužívané formuly.

Myslím si, že z histórie vzniku stačilo, poďme si teraz lepšie predstaviť už samotný titul. Už v čase, keď som hral StarCraft prvýkrát, bolo pre mňa zaujímavé, že sme mali možnosť hrať za všetky 3 rasy. Hra síce odporúčala začať v určitom poradí, no v princípe ste si mohli zapnúť ako prvú ktorúkoľvek. Chceli ste vidieť konflikt z pohľadu ľudí, vraždiacich Zergov alebo mimozemských Protosov? Voľba bola v tomto smere na vás.

Už viackrát som spomínal, že som vždy bol a aj ostal singleplayer hráč. Takže ak som sa aj hre venoval, primárne som sa vždy zameral na jej kampaň. Keď som mal 10 alebo 11 rokov a stretol som sa s ňou prvýkrát, najviac ma zaujali možnosti súbojov, rôznorodé jednotky a hľadanie správnej taktiky ako poraziť svojich nepriateľov. Spočiatku sa to javilo ako titul, kde sú našimi úhlavnými nepriateľmi už spomínaní Zergovia, no časom prišli už aj misie, kedy som sa musel postaviť aj proti ľudským jednotkám. Vtedy mi to prišlo ako nie najlepšie rozhodnutie, dnes to však z pohľadu príbehu vnímam úplne inak.

Myslím si, že ak je jedna vlastnosť, ktorú ako ľudstvo neustále máme, tak je to skorumpovanosť a obrovská túžba po moci. Presne tieto dve vlastnosti sú vynikajúco zachytené aj v tejto hre vďaka postave Arcturusa Mengska. Plus by sme do toho ešte aj mohli pridať túžbu po pomste. Všetky tieto udalosti sa nám budú postupne odhaľovať. Každá kampaň začne najprv brífingom. V ňom vedú postavy debatu, ktorou nám predstavia misiu, ktorá nás očakáva. Následne už je iba na našich schopnostiach, aby ste dané úlohy čo najúspešnejšie a najrýchlejšie zvládli. Je potrebné vedieť si naplánovať útok, no rovnako je treba myslieť aj na to, ako si zabezpečiť čo najlepšiu obranu. Skombinovať tieto dva elementy je vždy náročné a pri tejto hre to platí rovnako.

Je potrebné vedieť využiť zdroje, ktoré máte k dispozícii (minerály a plyn) a v ideálnom prípade úspešne ukončiť misiu skôr, než sa dostanete do situácie, že nám tieto zdroje budú chýbať. Väčšinou totiž potom platí, že potom je už všetko stratené. To budú teda hlavné problémy, s ktorými budete ako veliteľ vašich jednotiek bojovať. Hra vás však vie ešte aj v momentoch celkom dobre pobaviť. Pokiaľ budete nonstop klikať na jednu a tú istú postavu, postupne sa budú jej komentáre meniť a budú viac a viac otrávení z toho, že im nedávate žiadne príkazy. Maličkosť, ktorú keď objavíte, nebudete s tým vedieť prestať.

Po stránke hrateľnosti sa mi vždy páčilo, že aj keď je princíp fungovania jednotlivých rás veľmi podobný, sú tu určité zmeny, ktoré to robia zaujímavejšie. Aby ste napríklad mohli mať viac ľudských jednotiek, je potrebné postaviť čo najviac zásobovacích dep. Zergovia zase chcú, aby ste stvorili väčšie množstvo Overlordov. Ich výhodou je, že sa vedia hýbať a tak môžu pred paľbou utiecť. Navyše platí, že vojaci, ktorí nevedia bojovať proti vzdušným jednotkám, majú jednoducho smolu. Protosovia zase priniesli element, kde každá postavená budova potrebuje vlastnú energiu, na ktorú musíte postaviť takzvané „pylony“, ktoré im ju dodajú. V momente ako ich nepriatelia zničia, stavby, ktoré zásobovali, ostanú neaktívne.

StarCraft však pre mňa vynikal najmä v oblasti rozprávania príbehu. V momente ako som sa zoznámil s našim prvým hrdinom Jimom Raynorom, hra získala niekoľko plusových bodov. V tej dobe som bol dokopy odchovaný v rámci strategických tituloch na prvom Age of Empires, kde ste síce v niektorých kampaniach tiež mali hrdinov, no Jim bol prvý, ktorý dokázal veci komentovať, vedel posúvať príbeh počas misie samotnej a priniesol do celého strategického konceptu pre mňa skutočne svieži vietor. Týmto si ma StarCraft okamžite získal, pretože bol schopný ma dostať do deja aj počas samotného hrania.

Kampaň za ľudí má okrem toho niekoľko veľmi zaujímavých momentov, pričom za jeden z highlightov považujem práve misiu na Tarsonise, kde sa dočkáme ikonickej zrady, ktorá sa stala v mnohom ústredným motívom, ktorý sa následne presunul aj do pokračovania StarCraft II: Wings of Liberty a Heart of the Swarm. Už len to samo o sebe ukazuje, ako veľmi dobre bol ten momen spracovaný a vybudovaný až do svojho veľkolepého vyznenia. Ukazuje to veľmi dobre, že každé rozhodnutie bude mať dôsledky, a niekedy možno aj horšie než by sme si v prvom momente vedeli predstaviť. Podobným spôsobom bol neskôr spracovaný aj príbeh v obľúbenom Warcraft III: Reign of Chaos. Po scenáristickej stránke ide skutočne o jeden z absolútnych highlightov, ktorý Blizzard Entertainment priniesli.

S úspechom titulu sa dočkal neskôr aj ďalších expanzií, ktoré sa rozhodli posunúť celkový príbeh ešte o niečo ďalej. Prvým bol StarCraft: Insurrection, vydaný 10. júna 1998. Ten však pôsobil viac ako spin-off než reálne pokračovanie. Príbeh sa viac zameriaval na kolóniu „Konfederácie“, ktorá sa potrebovala vysporiadať s prebiehajúcou rebéliou. Opäť sme mali 3 kampane s desiatimi novými misiami pre každú rasu. Okrem toho pribudlo aj okolo 100 ďaľších máp pre multiplayer. Bohužiaľ táto expanzia sa nedočkala najpriaznivejšej odozvy a podľa kritikov aj hráčov nedosahovala úroveň pôvodnej hry.

To však neplatilo o druhej expanzii s názvom Brood War. Tu sme sa tiež dočkali nových kampaní pre každú rasu, no rovnako sme sa mohli opätovne vrátiť k príbehu, ktorý bol oveľa zaujímavejší nakoľko priamo nadväzoval na udalosti z originálneho titulu. Hra okrem toho dostala aj novú hudbu, niekoľko nových jednotiek pre každú rasu a pôsobila ako skutočné finále pre tento titul. Posledné tri kampane prinášal ešte aj druhý spin-off Retribution, ktorý sa však dočkal podobnej odozvy ako aj niekoľko mesiacov predtým vydaný Insurrection.

Posledná kapitola prvého StarCraftu nás posúva až do augusta roku 2017, kedy sme si mali možnosť naplno užiť remastrovanú verziu prinášajúcu kompletnú kampaň z originálneho titulu a expanzie Brood War. Hra priniesla identický zážitok ako pôvodná verzia z roku 1998, no bola obohatená o novú Ultra-HD grafiku, postavy aj budovy vyzerali oveľa ostrejšie a detailnejšie. Bola to takisto veľmi dobrá príležitosť pre fanúšikov pôvodného titulu si opätovne prejsť pôvodnú kampaň a vyskúšať si to v oveľa krajšom modernejšom kabáte.

Tu sa príbeh prvého titulu skončil a na dlhé roky to vyzeralo, že sa do tohto sveta už viac nepozrieme. Všetko sa to však zmenilo v 27. júla 2010, keď prišlo dlho očakávané pokračovanie, Starcraft II: Wings of Liberty. Fanúšikovia série boli nadšení a mali sme možnosť byť v koži obľúbeného Jima Raynora, ktorý sa rozhodol zachrániť svoju dávnu lásku Sarah Kerrigan a zbaviť ju jej zergovskej premeny. Druhý diel však tentokrát opustil koncept troch kampaní v jednej hre, kde by sme mali možnosť hrať za jednotlivé rasy. Namiesto toho sme sa sústredili na príbeh čisto z pohľadu Jima Raynora a mali k dispozícii ľudské jednotky. Čakalo nás 29 nových misií, pričom 26 z nich bol možné odohrať počas jednej hry. 2 misie záležali od vášho rozhodnutia a okrem toho tu bola ešte aj jedna tajná.

V tomto titule sme sa stretli ako so starými známymi, tak sme spoznali aj niekoľko nových postáv. Jednou z najvýraznejších je Jimov starý priateľ Tychus Findlay, ktorý bol prepustený z väzenia. Ten je s vami počas celej kampane. Ďalej vás sprevádza doktorka Ariel Hanson, jedna z najtalentovanejších vedkýň v oblasti biotiky, spektra Gabriel Tosh, ktorého skutočné pohnútky sú zahalené rúškom tajomna a tiež agentka Nova, ktorá s ním má možno nevybavené účty. V Blizzarde, samozrejme, nezabudli ani na populárny multiplayer a o úspech bolo postarané. Wings of Liberty sa dočkalo obrovského uznania zo strany kritikov aj fanúšikov série a dokonca bol tento titul označený za „jednu z najlepších videohier, aké kedy vznikli“.

Jedinou väčšou výčitkou v tom čase bolo už spomínané – teda to, že celá kampaň sa sústredila len na našich ľudských protagonistov. Pokiaľ fanúšikovia série očakávali aj misie, v ktorých sa ujmú Zergov a Protosov, ostali sklamaní. Toto všetko zmenil až príchod expanzií, ktoré hráčom umožnili i tieto možnosti. Prvá, Heart of the Swarm vyšla 12. marca 2013. Príbehovo plynule pokračovala tam, kde Wings of Liberty skončilo a ponúklo teraz príbeh z pohľadu Sarah Kerrigan, ktorá získala späť svoju ľudskú podobu, no stále bola schopná ovládať Zergov. Prišlo tak 20 nových misií, plus 7 evolučných, v ktorých bolo možné získať vylepšenia pre naše jednotky. Hra však priniesla aj niekoľko nových jednotiek a drobných úprav v oblasti multiplayeru. Celkovo sa expanzia dočkala pozitívnej odozvy, no nedosahovala až také vysoké čísla ako Wings of Liberty.

Tá druhá prišla 10. novembra 2015 s názvom Legacy of the Void, kde sa protagnostom stal templár Artanis. DLC prinieslo ďalšiu kampaň, v ktorej sme tentokrát mohli pokračovať v príbehu z pohľadu Protosov a mali sme možnosť konečne vidieť jedného z najväčších zloduchov celej série, Amona. Ide o záverečnú časť trilógie StarCraft II a plní účel poslednej kapitoly tohto obrovského sci-fi univerza. Napriek tomu však nejde o posledný titul v tejto sérii, nakoľko roku 2016 vyšlo v rámci troch balíčkov ešte posledné DLC s názvom Nova Covert Ops. To prinieslo 9 misií, ktoré sa odohrávali po udalostiach v Legacy of the Void, kde sa ústrednou hrdinkou stála (ako aj naznačuje názov) Nova. Expanzia bola prijatá pozitívne v oblasti hrateľnosti, no bola jej vyčítaná nedostačujúca dĺžka. Slúži tak ako momentálna bodka pre celú túto hernú sériu.

Aká je budúcnosť pre StarCraft? Momentálne to nevyzerá tak, že by Blizzard Entertainment mali plány robiť pokračovanie pre túto sci-fi sériu. To však neznamená, že sa niekedy v budúcnosti nevráti a nebudeme mať tak opätovne možnosť sa stretnúť s našimi starými známymi postavami a zistiť, akými cestami sa budú uberať jednotlivé rasy. Tak ako sa tento rok Diablo dočká svojho štvrtého pokračovania a World of Warcraft je neustále obohacované o nové expanzie stále existuje možnosť, že niekedy v budúcnosti sa znova stretneme s Jimom Raynerom, Sarah Kerrigan či Artanisom. Nechajme sa prekvapiť. Pretože je vidieť, že každá herná séria sa môže dočkať pokračovania. Niekedy to trvá rok, inokedy dvadsať rokov. Šanca však existuje vždy.

Komentuj!