TOP 10 hier, ktoré by si zaslúžili remake Matty 25. februára 2023 Rubriky, Špeciál Snáď každý z nás hral v minulosti aspoň jednu klasiku, na ktorú nedá pred nikým dopustiť. Faktom však je, že kým niektoré starnú lepšie, iné zase podstatne horšie. Novší hráči sa k nim preto dostávajú ťažšie a že by si to niektoré značky jednoznačne zaslúžili. Dnes sa teda spolu pozrime na desiatku hier, ktoré by mali šancu zaujať vo vynovenej forme aj klasického mainstreamového hráča. Hneď na úvod však uvádzame, že nejde o poradie ako také a jednotlivé hry sú zoradené podľa roku vydania. Taktiež platí, že sme sa snažili neuvádzať tituly, o ktorých remakoch sa už (ne)oficiálne špekuluje. Ak teda niektorý z tých, čo vám prídu na myseľ nenájdete v našom článku, je to možno i z tohto dôvodu. Bez zdržovania však poďme na vec. Indiana Jones and the Fate of Atlantis (1992) Hier so slávnym filmovým archeológom vzniklo nemálo, no žiadna sa nedokázala vyrovnať legendárnej adventúre od LucasArts. Tá slávila u fanúšikov až taký úspech, že ju mnohí z nich začali označovať za regulárny štvrtý diel série. A hoci vďaka zvolenému štýlu zostarla lepšie než ranné 3D hry, moderný remake by jej rozhodne neuškodil. Práve naopak, pričom autori ho mohli poňať dvoma spôsobmi – či už ako klasickú adventúru s trochu modernejšími mechanikami, alebo sa rovno pokúsiť vytvoriť niečo v štýle mimoriadne úspešného Uncharted. Akokoľvek to pritom môže znieť ako kacírstvo, technicky by to skutočne mohlo fungovať. Policenauts (1994) Duchovné pokračovanie značky Snatcher je jednou z ranných hier známeho vizionára Hidea Kojimu. Žánrovo ide o mix adventúry a vizuálneho románu a bezprostredne po vydaní sa dočkalo mimoriadnej chvály, pričom dodnes ho niektorí považujú z pohľadu príbehu za jedno z najlepších herných sci-fi. Oto viac by si zaslúžila moderný remake, no niet ani najmenších pochýb, že by sa to nezaobišlo bez výrazných zmien hrateľnosti. S niečim podobným by si však Kojima nepochybne poradila a možno by dokázal i prekvapiť zakomponovaním úplne nových prvkov, ako je to u neho zvykom. Albion (1996) Albion je viacerými považovaný za jedno z najlepších RPG deväťdesiatych rokov, čo je to fascinujúcejšie, že bol z veľkej väčšiny vytvorený predovšetkým štyrmi ľuďmi. Poväčšine ho nájdete skoro v každom žánrovo zameranom rebríčku, no dnes už ide o polozabudnutú záležitosť. Prečo by si mal teda vyslúžiť druhú šancu? Nie je to len vďaka jeho vysokým kvalitám a v jeho prospech hrá i miestami až nápadná podobnosť s filmovou sériou Avatar od Jamesa Camerona. Tá je pritom viac než náhodná a rozhodne sa nedá tvrdiť, že by Cameron vykrádal práve toto dielo, nič to však nemení na tom, že Albion spracovaný v novom šate by z toho mohol iba ťažiť. Legacy of Kain: Soul Reaver (1999) Legacy of Kain: Soul Reaver je druhým titulom série Legacy of Kain. Tá celkovo pozostáva z piatich dielov, v rámci ktorých ste si mohli striedavo zahrať za upíra Kaina a jeho poručíka Raziela, no ten posledný vyšiel v roku 2003 a odvtedy po tejto značke zľahla zem. Práve prvý Soul Reaver s Razielom v hlavnej úlohe je viacerými považovaný za najlepší diel série a ak by sa mala dočkať znovuoživenia, prečo nezačať práve ním? Počnúc ním sa sa totiž tejto značky chopili autori Tomb Raidera Crystal Dynamics a jeho režisérkou nebol nikto iný ako mimoriadne známa Amy Henning (séria Uncharted). Potrebujete vlastne vedieť viac? Omikron: The Nomad Soul (1999) The Nomad Soul alebo Omikron: The Nomad Soul je debutom štúdia Quantic Dream, pod ktorého hudbou je podpísaný aj dnes už zosnulý legendárny hudobník David Boowie. Viaceré hry štúdia síce nezostarli ideálne a týka sa to aj úspešného Fahrenheitu, no The Nomad Soul je na tom podstatne horšie a viaceré jazyky tvrdia, že sa to týka nielen spracovania, no i samotného príbehu. Niečo podobné by sa však dalo napraviť a nová verzia by mohla priniesť i modernejšiu hrateľnosť v štýle vydareného Detroit: Become Human. Už len kvôli spomínanému Booviemu, ktorému by týmto mohli vzdať tvorcovia posmrtnú poctu, by sme do toho išli radi. Deus Ex (2000) Nakoľko už vydania prvého Deux Ex uplynula viac než dvadsiatka rokov, ide o menej kontroverzný tip, ako sa môže sa zdať. Netreba totiž zabúdať, že len máloktorý z fanúšikov si ho dnes dokáže užívať bez módov, ktorým podľa väčšiny dominuje GMDX výrazne upravujúci hrateľnosť. Iní zase uprednostňujú New Vision ponúkajúci kvalitnejšie textúry a redizajn niektorých lokalít. Tak či tak, prvý Deus Ex je je skutočná žánrová klasika a nová verzia by mohla získať na svoju stranu a tých, ktorí úplne neprepadli moderným prequelom s Adamom Jensenom v hlavnej úlohe. A možno sa od nej dalo odraziť aj vydarenejším spôsobom ako sa o pár rokov neskôr pokúsil obzvlášť z dnešného pohľadu rozpačito vnímaný sequel Invisible War. Clive Barker’s Undying (2001) Undying je hrou, pod ktorou je podpísaný úspešný hororový spisovateľ Clive Barker. Pod spomínaným názvom sa skrýva poriadne nápaditá a mimoriadne atmosferická hororová strieľačka okorenenú o fantasy prvky, ktorá mala zrejme z pohľadu záveru naštartovať celú sériu. K tomu však nikdy nedošlo a hlavnou príčinou boli ako inak extrémne nepresvedčivé predaje. EA Games sa totiž prekvapivo nepodarilo osloviť masy a pri hre podobných kvalít je to skutočne škoda. Dnes by však mohla táto kultová záležitosť obstáť podstatne lepšie. Eternal Darkness: Sanity’s Requiem (2002) Po názvom Eternal Darkness: Sanity’s Requiem sa ukrýva hororový titul, ktorý vyšiel exkluzívne na Nintendo GameCube. Hrateľnosťou silne pripomína ranné diely série Resident Evil, no hoci vzbudila po vydaný veľký ohlas u fanúšikov či kritikov, ani v tomto prípade sa nedostavil požadovaný úspech. Dodnes je pritom považovaný za jednu z najlepších hier všetkých čias (nielen tých hororových) a nebolo by tak vôbec na škodu, keby sa mohli do jeho unikátnej atmosféry ponoriť aj noví záujemcovia naprieč všetkými zásadnými platformami. Star Wars Jedi Knight: Jedi Academy (2003) Aj Star Wars hier je viac než dosť a hoci to s nimi po tom, čo obdržala exkluzívne práva spoločnosť EA, nevyzeralo najlepšie, zdá sa, že šlo len o dočasný stav. Tak či tak, návrat ku klasikám by nemusel byť na škodu a z tohto pohľadu sa priamo ponúka štvrtý diel série Jedi Knight s podtitulom Jedi Academy. Ako prvý priniesol možnosť výberu vlastného charakteru a oproti svojim predchodcom podstatne prepracovanejší a zábavnejší súbojový systém s možnosťou ovládať ako dva svetelné meče, tak viacerými obľúbený obojručný. I vzhľadom k výborne spracovaným a dostatočne variabilným misiám, ktoré vedeli svojho času dokonale navodiť pravú atmosféru Hviezdnych vojen, ta k ide o viac než ideálnu voľbu na remake. Assassin’s Creed (2007) prvý Assassin’s Creed je najmodernejšou hrou nášho výberu, no ak si náhodou myslíte, že zub času sa na ňom až tak nepodpísal, skúste si ho znova zapnúť. Nejde pritom len o vizuálne spracovanie – už v čase vydania bol viacerými kritizovaný za to, že svojou náplňou pripomínal skôr akési vydarenejšie tech demo než plnohodnotnú hru, čo len podčiarkla podstatne variabilnejšia dvojka. Dojmy určite nevylepšil ani podivne useknutý záver línie v prítomnosti, no hoci by si fanúšikovia remake priali, Ubisoft o neho, zdá sa, nejaví príliš veľký záujem. Altaïr Ibn-La’Ahad ako jeden z najpopulárnejších charakterov celej série by si ho však každopádne zaslúžil. Súhlasíte s našim výberom? Ak máte trochu iný pohľad, podeľte sa oň prostredníctvom komentárovej sekcie. Komentuj!
