Panzer Corps 2 – Hexagónová svetová vojna

Panzer Corps 2 nadväzuje na odkaz hexagónových stratégií, ktoré dominovali žánru ešte v v deväťdesiatych rokoch. Po RTS ide prakticky o jeden z najobľubenejších subžánrov, ktorý sa derie po dlhom čase opäť na výslnie. Má však čím osloviť?

Recenzovaná verzia: PC

Hexagónové stratégie majú isté svoje miesto v srdci fanúšikov strategických hier. Na rozdiel od real-time stratégií si tu vystačíte aj s kúskom papiera. A je už potom na hráčoch a ich predstavivosti, ako oživia toto pomyselné bojisko. Druhá svetová vojna na našich monitoroch jednoznačne nekončí. Zdá sa, že rok čo rok má čo povedať, a to čo započal pred rokmi Medal of Honor, hráčov stále baví. Nie je tomu inak ani v prípade Panzer Corps 2 od Flashback Games, ktorý vyšiel pod záštitou štúdia Slitherine.

Pôvodcu panzerov možno datovať  do roku 1994, ktorú začal Panzer General. Neskôr sa legendárny SSI pochlapili pokračovaním Panzer Corps a žezlo po ich skone preberá Panzer Corps 2. Opäť si tak mnohí z vás oživia spomienky na roky zaprášený žáner, aj sériu.

Renesanciu žánru hexagónových stratégií priniesol titul Sid Meier’s Civilization V a odvtedy sa ich objavuje viac a viac. Panzer Corps v podstate naväzuje na už spomínaný Panzer General a prakticky preberá aj jeho kampaň. V hre totiž momentálne nájdete len kampaň za nemeckú stranu konfliktu, a to rozdelenú na 5 častí. Chronologicky sa pozriete na úvod celého konfliktu do Poľska, navštívite Severnú Afriku, začnete útok na Rusko v pláne Barbarossa, ubránite Taliansko pred Spojencami a nakoniec sa budete brániť pri Charkove.

Každá mapa, začína krátky brífingom, ktorý vás uvedie do deja. Tí viac zbehlí v histórií sa nedozvedia veľa nového, zato sú však informácie pomerne presné. To sa týka jednotiek, približne aj máp a celkovej náplne hry. Dostanete do rúk zrejme všetky dostupné jednotky tretej ríše, ktoré sú rozdelené na pozemné, vodné a vzdušné. Tie sa potom delia na neskutočné množstvá konkrétnej techniky, v ktorých sa dobre zorientujú priaznivci histórie. Rozdelené sú do kategórií tankov, vojakov, artilérie, prieskumu, bombardérov, stíhačov, ponoriek, torpédoborcov, jednoducho všetky kategórie, ktoré vám zídu na um. Ak vám spomenutá značka Civilization niečo hovorí, budete sa tu cítiť ako doma. Pôsobí to trochu chudobnejšie, ale zorientujete sa rýchlo. Úvod boja vás vyzve na rozmiestnenie jednotiek, v závislosti na mape a jej historickej udalosti. Jasne uvidíte, čo je vašim cieľom a v postupe vám bráni len hmla, pod ktorou sa ukrývajú nepriatelia. Boje prebiehajú klasickou schémou kameň, papier, nožnice, plus efekty počasia a terénu. Jednotky majú jasne definované štatistiky a tým aj ich predurčenie na akú jednotku je vhodné ju využiť.

Ak máte radi rýchlu akciu, výbuchy, a nechcete venovať čas štúdiu jednotiek, asi rýchlo pochopíte, že táto hra nie je pre vás. Napriek tomu platí, že základné mechaniky sú až primitívne jednoduché. Väčšinou označíte svoju jednotku a vyberiete pole, kam ju pošlete, prípadne potom ešte klikom zaútočíte na cudzie jednotky. Diabol sa však skrýva v detailoch. Nie je jedno či pošlete svoj Sturmgeschütz vo verzii B alebo G na nepriateľskú pechotu. Hra od vás priam vyžaduje, aby ste sa v jednotkách vyznali, inak totiž rýchlo pochopíte, prečo váš postup stagnuje. Aspoň že pri podobnej chybe vám dáva možnosť vrátiť svoju poslednú akciu – i keď len čiastočne. Po svojej akcii, ktorú naklikáte, už len jednoducho ukončíte ťah, a priestor dostáva súper, ktorý rovnako tak vykoná svoje akcie v ťahu. Pre milovníkov ťahoviek teda nepôjde o nič nové.

Misie sú často obmedzené počtom ťahov. Aj keď sa táto možnosť dá vypnúť, odporúčam ju ponechať v pôvodnom stave. Dodáva to totiž hre správnu dynamiku. Počas vášho postupu mapou budete dobíjať mestá, nepriateľské bunkre, postavenie, letiská a tak podobne. To všetko musíte brať do úvahy spolu s terénom, ale aj logistikou a teda infraštruktúrou. Vaše lietadlá totiž nepreletia celú mapu. To isté platí aj o súperovi. Často vám hra okrem hlavného cieľa dáva aj vedľajšie úlohy, ktorými sa vyhnete negatívnymi vplyvom ako nepriateľské sformovanie sa odkiaľ vás potom bude počítač napádať zo zálohy. Zato vy môžete odstrihnúť nepriateľov od zásob a prekonať ich napríklad aj týmto spôsobom. Alebo ho obkľúčite.

Samotnou kapitolou samou o sebe je voľba vášho generála vrámci kampane. Okrem mena a portrétu si nastavíte jeho silné a slabé stránky. Tie sú definované bodovým skóre. Takže ak medzi slabé zaradíte absenciu lietadiel, o to viac pozitívnych možno priradiť napríklad k pechote, logistike, skúsenostiam a podobne. Za postup hrou získavate prestíž, za ktorú potom doplňujete jednotky. Tie majú tiež niekoľko stupňov skúsenosti, čo jej v konečnom dôsledku zlepšuje štatistiky. Niektoré misie vám dodajú špeciálne schopnosti ako napríklad povzbudená morálka vašich jednotiek, ktoré ľahšie zatlačia nepriateľov na ústup. Okrem toho však nájdete aj klasické scenáre, buď predpripravené vymyslené alebo historické. A tiež takzvané “random map”, kde si možno vybrať aj jednu z piatich frakcií – Taliansko, USA, USSR, Nemecko či Veľká Británia.

Titul Panzer Corps 2 bol vo vývoji neskutočných deväť rokov, no okrem grafiky to na ňom takmer nevidieť. Tá je pritom rozhodne hlavnou devízou oproti značne zastaralým predchodcom a v rámci svojho žánru vyzerá dielo od Flashback Games naozaj dobre. Nečakajte však vyložené grafické orgie. Hra zobrazuje celý priebeh skôr schematicky, čo však nemusí byť na škodu. Ide hlavne o preferencie samotného hráča. Zvukové kulisy a hudobný sprievod neponúknu na tomto poli asi nič nové. Hra sa však hýbe dobre, čo ocenia hlavne majitelia slabších strojov.

Panzer Corps 2 dodáva presne to, čo by ste od podobného titulu čakali. Nesnaží sa vynájsť koleso, no v tomto prípade to vôbec nevadí. V tomto žánri nemá veľkú konkurenciu a tým pádom ideálne vypĺňa dieru na trhu. Ak by disponoval starším vizuálom, zrejme by ste nezbadali žiadny rozdiel medzi ním a staršími kúskami toho typu. To však z tejto hry nerobí žiadne béčko. Na prvý pohľad vyzerá jednoducho, ale skrýva hlboké strategické schopnosti, ktoré však ocenia len skalní fanúšikovia. A tým nie je na tomto poli ťažké ulahodiť. Jedinou výraznejšou chybou hry na kráse je jej osamotená nemecká kampaň, ktorá však zrejme nebude dlho čakať na nové DLC.

Komentuj!