Spyro Reignited Trilogy – Fialový dráčik sa vracia

Fialový dráčik Spyro si odbil svoju premiéru na prvej PlayStation, no v priebehu neskorších rokov táto séria postupne zavítala aj na iné konzolové platformy ako GameCube, Xbox, Nintendo DS a mnohé ďalšie. No pokiaľ nerátame prvý diel série Skylanders s podtitulom Spyro’s Adventure, na osobných počítačoch sa táto postavička nikdy neobjavila v rámci svojej vlastnej značky. To však už aktuálne neplatí a po novom si môžu Spyro Reignited Trilogy, teda originálnu trilógiu v novom balení, vychutnávať nielen majitelia Nintenda Switch, ale aj PC hráči.

Recenzovaná verzia: PC

Skylanders: Spyro’s Adventure si zaslúži zmienku aj preto, že za jeho vznikom stoja rovnakí vývojári ako v prípade Spyro Reignited Trilogy. Boli to práve americkí tvorcovia z Toys for Bob, ktorí prvýkrát uviedli tohto fialového dráčika PC publiku a nebyť nich, nová verzia pôvodnej trilógie by možno ani nevznikla. No to už zachádzam do nepodložených špekulácií… Každopádne, tak ako v prípade predvlaňajšieho Crash Bandicoot N. Sane Trilogy bolo viac-menej jasné, že táto legendárna postavička sa po približne roku objaví aj na ďalších plaformách a vydavateľ z Activisionu to neskôr i priamo potvrdil. Oplatí sa dať Spyrovi šancu aj v dnešnej dobe, respektíve obstojí tento remake aj bez nostalgických okuliarov, ktorými bezosporu disponoval nejeden PlayStation hráč?

Menšou zaujímavosťou je fakt, že pod samotným portom je podpísané štúdio Iron Galaxy, ktoré vlani portovalo na osobné počítače aj už spomínaný titul Crash Bandicoot N. Sane Trilogy. No a vďaka tomu, že aj tentoraz odviedli viac než dobrú prácu, noví potenciálni priaznivci fialového dráčika si môžu vychutnávať tento remake v maximálnej možnej kvalite. A to stále nie je pravidlom, stačí si spomenúť napríklad na katastrofálny technický stav PC verzií prvých dvoch dielov Marvel: Ultimate Alliance z roku 2016, vydávaných rovnako štúdiom Activision. Ide síce o extrém, no pointa je v tom, že niečo podobné netreba brať za samozrejmosť.

Ako už určite viete, vynovená trilógia pozostáva z titulov Spyro the Dragon, Spyro 2: Ripto’s Rage! and Spyro: Year of the Dragon. Nie som si istý, či má zmysel dôkladnejšie rozpisovať jednotlivé diely a tak sa nim iba skúsim vyjadriť ako niekto, kto s nimi nikdy predtým neprišiel do kontaktu. Priaznivci plošinoviek budú Spyra najčastejšie porovnávať práve s nedávnym Crashom Bandicootom, ako s ďalšou legendou prvej PlayStation a v podstate to dáva zmysel. Ani zďaleka však nejde o identické tituly a oba prinášajú trochu inú hrateľnosť. Kým u Crasha postupujete k cieľu v zásade lineárnym spôsobom, Spyro je akousi odpoveďou na Super Maria 64 s podstatne otvorenejšími 3D levelmi. Zmeny sa týkajú aj nastavenej obtiažnosti, ktorá bola u sympatického vačkovca od začiatku na podstatne vyššej úrovni. Tu naopak prinášajú o niečo väčšiu výzvu akurát vybrané levely, respektíve ich úseky, no stále nejde o nič vyložene náročné. Mnohé z týchto ťažších častí môžete navyše preskočiť a pokiaľ sa nesnažíte hru plniť na 100%, nečaká na vás žiadna penalizácia.

Ak sa na obe značky pozrieme z toho pohľadu, ako obstáli zoči voči neúprosného zubu času, férovo treba uznať, že hlavne začiatky Spyra pôsobia predsa len o niečo modernejšie a variabilnejšie. No i tak nemôžem subjektívne skonštatovať, že by som sa pri nich bavil o poznanie viac. Vo výraznejšej spokojnosti mi totiž zabraňoval odbitý príbeh (i keď svoju úlohu plní), simplistická hrateľnosť a do istej miery i všadeprítomný stereotyp. Nedá sa pritom povedať, že by samotné jadro nefungovalo a poteší i väčšia rozmanitosť prostredí ako u prvého Crasha, no v jednotlivých leveloch robíte v zásade to isté. To znamená, že zachraňujete ostatných drakov, naháňate zlodejov vajec a popritom i zbierate drahokamy, ktoré potrebujete na postup do ďalších svetov. Prečo? Pretože sa tak Insomniac Games skrátka rozhodli, žiadny iný dôvod, či príbehové opodstatnenie neexistuje.

Menší zlom nastáva už s druhým dielom, ktorý na to ide podstatne lepšie. Nielenže je o niečo väčší dôraz kladený na príbeh, no hlavne v ňom Spyro v ňom získava nové užitočné schopnosti a levely mimo iné poriadne oživujú rôzne minihry, vďaka čomu nebudete mať nikdy pocit, že sa výraznejšie opakujete. Aj získavanie drahokamov má v ňom ďaleko väčší zmysel, nakoľko ich využívate u priekupníka a postupne si za ne odomykáte nielen vybrané schopnosti, ale aj prístup do nových miest. No a tretí diel je ešte o niečo variabilnejší s čím súvisí i viacero hrateľných postáv a ich vlastné špecifiká. Osobne ma potešil aj prepracovaním leteckých levelov, ktoré konečne nie sú postavené na metóde pokus omyl. V klasickej časovke vás totiž hra dopredu upozorní, akého postupu by ste sa mali držať a dokonca vás i čiastočne naviguje. K nej navyše pribudli i klasické a vcelku zábavné preteky s inými súpermi a vďaka tomu som im venoval o niečo väčšiu pozornosť ako predtým. Niektoré nové minihry mi však úplne nesedeli, no to je výhradne môj subjektívny problém a vy to nemusíte pociťovať.

Latka teda každým dielom stúpa a podobný kvalitatívny progres bolo cítiť aj u Crasha Bandicoota, respektíve jeho pôvodnej trilógie – čo bolo nakoniec veľmi dobre vidieť aj na prípade Crash Bandicoot N Sane Trilogy. Tak ako i tam, i tu si môžete vyskúšať jednotlivé diely v ľubovoľnom poradí a v zásade vám tomu vôbec nič nebráni. Z pohľadu príbehu ide o samostatne stojace tituly, no ak chcete dať postupne šancu všetkým častiam, rozhodne nemá zmysel začínať druhou, či treťou a lepšie je na to ísť pekne po poriadku. Inak môžete trochu naraziť, práve z toho dôvodu, že neskoršie diely pridávali nové funkcie a vylepšenia, kým začiatky tejto značky pôsobia predsa len o niečo chudobnejším dojmom.

Ak vás zaujíma, čo sa zmenilo za ten rok oproti výhradne konzolovej verzii uvedenej na platformách PlayStation 4, Xbox One, tak v zásade nič. Jedinou zásadnejšou zmenou je, že PC verzia má od začiatku implementované titulky v cutscénach, ktoré na konzoly pribudli až v neskoršom patchi. Niežeby to žiadna z trojice hier vyložene potrebovala, nakoľko zápletkami nejde o nič zložité, ale i tak je to niečo, čo malo byť v pôvodnej hre už po štarte. Čo sa týka ovládania, ani tam sa toho veľa nezmenilo. V zásade ho môžem označiť za vydarené, i keď je pravdou, že kamera občas hapruje a niekoľko mojich úmrtí išlo i na jej vrub. Samozrejmosťou je možnosť ovládať titul pomocou klávesnice a myši a v rámci možností sa to asi nedalo spracovať lepšie. Zatiaľ čo u Crasha nedávala implementácia myši veľký zmysel, respektíve vôbec nebola potrebná, tu je to úplne v poriadku, nakoľko neustále skúmate okolité 3D prostredie a rozhliadate sa na všetky svetové strany. Vzhľadom k žánru bude asi mnoho hráčov uprednostňovať gamepad, no pokiaľ ho náhodou nemáte, alebo ho neobľubujete, dá sa bez neho bez problémov zaobísť.

Spyro Reignited Trilogy je skrátka vydarená kompilácia, ktorá poteší nielen mladšie ročníky, ale i všetkých priaznivcov podobne ladených skákačiek. Veľmi dobre obstojí aj z toho pohľadu, ak náhodou hľadáte titul, s ktorým by ste vstúpili do tohto žánru. Nejde síce o bezchybnú záležitosť a pokiaľ nepatríte k fanúšikom zasiahnutých nostalgiou, obzvlášť prvý diel vás asi len ťažko oslní výhradne tým, ako precízne je prepracovaný do novej podoby. No ako celok má táto trilógia isté čaro a je naozaj príjemné tráviť čas pri niečom, čo stojí na jednoduchých, no dostatočne chytľavých základoch a kde na vás z každej strany nevyskakujú upozornenia na miktrotransakcie. K tomu prirátajte i príjemne nastavenú  cenu a v podstate ma nenapadá žiadny výraznejší dôvod, prečo by som vám nemal odporučiť toto mimoriadne sympatické retro, adekvátne prepracované do modernejšej podoby.

Komentuj!