The Bard’s Tale IV: Barrows Deep – Návrat barda po tridsiatich rokoch

Hoci je The Bard’s Tale IV: Barrows Deep piatou hrou spadajúcou pod značku The Bard’s Tale, už samotný názov napovedá, že ide o štvrté regulárne pokračovanie klasickej dungeon crawlerovej série. Jej prvé tri diely začali znova vychádzať iba nedávno a to v remasterovanej verzii pod súhrnným názvom The Bard’s Tale Trilogy. Keďže posledný diel tejto trilógie vyšiel ešte v roku 1988 pod názvom The Bard’s Tale III: Thief of Fate a Bards Tale z roku 2005 je považovaný len za akúsi odbočku, slávny tvorca Brian Fargo naplnil svoje sľuby o plnohodnotnom pokračovaní až po dlhých tridsiatych rokoch. Stálo to dlhé čakanie vôbec za to? Odpoveď na túto otázku nie je úplne jednoznačná.

Recenzovaná verzia: PC

Už počas kampane na Kickstarteri Brian Fargo v jednom vyhlásení potvrdil, že The Bard’s Tale IV: Barrows Deep má byť moderným zástupcom žánru dungeon crawler, teda RPG titulom založeným hlavne na prieskume zatuchlých dungeonov. Jednoducho, jeho cieľom bolo oldschoolové RPG v modernom prevedení, ale s tradičnými mechanikami. Hneď v úvode však treba poznamenať, že pôvodná trilógia sa vyznačovala svojským zmyslom pre humor a najmä týmto sa odlišovala od typických hier tohto pomerne konzervatívneho žánru. Humor, pochopiteľne, zostal zachovaný aj v novom pokračovaní, ale už od úvodných momentov je jasné, že ustúpil do úzadia na úkor až prekvapivo temne ladeného príbehu.

V rámci neho sa v jednom z hlavných sídiel tamojšieho sveta, v meste Skara Brae, vydávate spolu so starnúcim bardom do malého cechu dobrodruhov. Už po príchode sa však stretávate s miestnou fanatickou milíciou a až na poslednú chvíľu sa vám spoločne podarí uniknúť do podzemných chodieb rozkladajúcich sa pod súčasným mestom. Pod ním sa totiž ukrýva to pravé, staré Skara Brae, zničené ešte pred sto rokmi a na ktorého ruiny sa už skoro zabudlo. Fanatici sa tu zhromažďujú v čoraz väčšom počte a slávny cech dobrodruhov bol zakázaný. Prežili len jeho biedne zvyšky, ukrývajúce sa v podzemnej krčme. Je teda úplne jasné, aký osud vás na vás čaká. Vašou úlohou je postaviť sa do prvej línie vzbury, zbaviť moci súčasnú vládnúcu triedu náboženských fanatikov a znovu sa stať hrdinom, akého kráľovstvo potrebuje.

Hneď na začiatku hry si musíte zvoliť jedno zo štyroch povolaní, pričom bojovníka, zlodeja a takzvaného praktikanta mágie dopĺňa neprekvapivo aj bard. Každý z nich si môže vyberať medzi štyrmi až šiestimi unikátnymi triedami a dokopy majú k dispozícii až 70 skillov. Hoci sú teda v ponuke iba štyri jasne definované povolania, v priebehu hrania môžete bez problémov zacieliť na určitý bojový či magický štýl. Napríklad zlodeja dokážete transformovať do vraha, pána tieňov, špinavého zápasníka, infiltrátora či majstra zlodeja, schopného počas obchodu drzo okradnúť kupca, s ktorým práve dohadujete výmenu tovaru. Na všetko však logicky nebudete sami a okamžite môžete začať regrutovať ďalších dobrodruhov, ktorí sa postavia po vašom boku. Tých môže vaša skupinka obsahovať maximálne šesť, avšak k dispozícii máte aj dve ďalšie miesta na prípadné vyvolanie príšer. Hrdinov do partie vám buď doslova vnúti samotná hra, alebo si ich môžete najať za akýsi token. Samotné súboje inak taktické, čiže ťahové a odohrávajú sa na sieťovej mriežke o veľkosti 2 x 4 štvorcov. Tu sa ešte hodí poznamenať, že celkovo vás čaká 25 oblastí s dungeonmi a v celej hre sa nachádza vyše dvesto rozličných hádaniek. A to naozaj nie sú zlé čísla.

Asi netreba prizvukovať, že hrateľnosť každého správneho dungeon crawleru je v prvom rade založená práve na kombinácii bojov a hádaniek. Samotných súbojov je tu však sprvoti až prekvapivo málo a až postupne sa začnú objavovať vo výraznejšej miere. Tvorcov treba každopádne pochváliť za to, že stále zostávajú vo vyváženom pomere k početným hádankám. Jednotlivé súboje sú navyše zábavné, svižné a hrá pri nich pekná a výrazná keltská melódia. To, že sú niektoré skupinky prisilné na váš level, síce ihneď vidíte, súčasne však platí, že s trochu šťastia a umu dokážete poraziť aj oveľa silnejšieho nepriateľa a to ma často lákalo vrhať sa aj do vopred prehratých bojov. S týmto však súvisí aj ďalší bod, na ktorý musím upozorniť. Hru totiž nemôžete ukladať kedykoľvek a slúžia k tomu iba akési „luck totemy“. Samozrejme, k dispozícii je automatické uloženie pri odchode z hry, to však neodporúčam používať, nakoľko nefunguje tak ako má. Už trochu staromódna možnosť ukladania iba na určitých miestach zjavne slúži iba na umelé predlžovanie hry a osobne v tom nevidím žiadne pozitívum. Tak či tak, k záverečným titulkom sa môžete dostať za 35-40 hodín, čo je na daný žáner obstojné.

Čo sa týka samotného vizuálu, ten nie je vyložene nevydarený, avšak minimálne spracovanie úvodnej časti nepovažujem za príliš šťastné. “Nové” Skara Brae je potemnené, iste vás moc neohúri, pričom v ruinách starého mesta je to pochopiteľne ešte horšie. Nájdete tu len malé, úzke uličky, množstvo menších ruín domov a skutočne len zopár postávajúcich obchodníkov. Akonáhle sa však dostanete z mesta, výzor lokácií sa razantne zlepší. Hra, našťastie, doslova ožije a opeknie už v prvom väčšom, konkrétne elfskom dungeone, kde sa čiastočne vráti i potrebný humor a nadhľad. Od tohto momentu vás navyše konečne prestane vodiť za ruku a súboje začnú postupne naberať nielen na spomínanej zábavnosti, ale aj na výzve. V neposlednom rade začne stúpať aj obtiažnosť hádaniek, pričom ďalej je to už len lepšie a lepšie. Bohužiaľ, dizajn jednotlivých priestorov je aj v neskorších lokáciach pomerne nelogický a zmysel by ste v ňom občas hľadali iba márne. Ku kladom sa nedá zarátať ani samotný inventár, ktorý je na jednej strane jednoduchý a relatívne praktický, súčasne mi však pripadal staromódny a málo nápaditý.

K vizuálnej stránke patrí aj grafické nastavenie a tam tvorcovia z InXile Entertainment zakopli asi najviac. Aj keď možno na to nemáte grafickú kartu, neostáva vám totiž nič iné, len nastaviť detaily na Utra a prípadne prežiť občasné lagy, pretože všetky nižšie nastavenia, v dobe keď som to hral, teda už po prvom patchi, jednoducho nefungovali. Fakt, že sa neúmerne dlho načítala aj taká malá lokácia, ako bol samotný cech dobrodruhov s pár postavami sa podľa mňa zbytočne odzrkadlil aj na úvodnej negatívnej odozve. Tesne po vydaní síce autori začali chrliť jeden patch za druhým, no úvodná povesť už bola naštrbená a mne osobne napríklad prvý patch nezlepšil vôbec nič. Možno pritom iba stačilo pozdržať vydanie o mesiac-dva…. Obzvlášť ak vezmeme do úvahy, že fanúšikovia čakali na nový diel dlhých tridsať rokov a tých pár týždňov navyše by určite zvládli. To je podľa mňa zbytočná chyba, ktorá nepochybne ohrozila veľkolepý zámer samotného Brian Farga. Ten sa totiž pôvodne nechal počuť, že pokiaľ The Bard’s Tale IV: Barrows Deep predá v priebehu 18 mesiacov od vydania viac ako dva miliónov kópií, pokúsi sa znovu odkúpiť legendárny Interplay Entertainment. Je, pravda, otázne, do akej miery to myslel vážne, pretože každému súdnemu človeku beztak dôjde, že nešlo o príliš realistickú predikciu.

Napriek relatívne početným výhradám sa nedá úplne ignorovať vcelku sympatická snaha tvorcov o skĺbenie oldschoolových a modernejších prvkov. Nie všetko funguje ideálne, no klady, kde patrí i výrazná keltská atmosféra a zábavné súboje môžu po čase prevážiť nad spomínanými chybami. Najprv však musia tvorcovia poriadne zapracovať na potrebných opravách. V súčasnom stave sa The Bard’s Tale IV: Barrows Deep nedá jednoznačne odporúčať, no ja osobne sa k nemu po čase určite vrátim, aby som si snáď už naplno vychutnal príbeh plný keltských mýtov a hudby.

Komentuj!