NBA Live 19 – Návrat na trón?

Basketbal patrí medzi populárnejšie videoherné športy, vydávané na konzolách. Na PC sa mu odjakživa darilo citeľne horšie a NBA Live 19 sa ani tento rok nedočká vydania na tejto platforme. EA sa napriek tomu snaží oprášiť zašlú slávu svojej série, keďže kedysi dávno totiž niesla pomyselnú korunu medzi basketbalovými videohrami práve značka Live od EA.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Séria NBA Live kedysi bezkonkurenčne kraľovala basketbalovým videohrám, no monopolná sila a následné poľavenie využila konkurencia z 2K a šikovne si uchmatla prvenstvo. Od momentu, čo značka NBA 2K zasadla na trón, sa tam drží až doteraz. Vyzerá to však, že Electronic Arts sa už nehodlá nečinne prizerať tomuto stavu a aj keď vydávali sériu Live v posledných rokoch akosi nepravidelne, tá pomaly vstáva z popola a snaží sa znova vrátiť na výslnie. Jej hlavným cieľom je získať konkurenčnú výhodu nad svojim najväčším oponentom a vybudovať si dostatočnú fanúšikovskú základňu, po ročníkoch, kedy sa táto séria iba hľadala.

Poďme sa teda spoločne pozrieť na zúbok tomuto basketbalu. Už podľa titulného obrázku viete, že v úvodných scénkach vás privíta Joel Embiid a známy slogan “Its in the Game”. V poslednom čase sa zdá, že trend dlaždicového menu sa teší akejsi obľube a ja tomu veľmi nerozumiem. Práve v tomto štýle vás totiž privíta hlavná ponuka hry za sprievodu hip-hopu. Ten je síce pasujúci, no nie je až taká výrazný ako v starších ročníkoch. Dlaždíc je každopádne zbytočne veľa, zahlcujú vás informáciami a naviac je menu rozdelené do viacerých obrazoviek. EA si však vždy potrpelo na prezentáciu a aj keď dizajn nie je vyložene šťastný, samotné spracovanie pôsobí celkom príjemne. Ako každá novodobá športová hra, aj Live ponúka niekoľko režimov. Samozrejmou súčasťou sú rýchle hry v offline, či online režime, ďalej tú máme Franchise – čo je starý dobrý Dynasty mód, kde uchopíte niektorý existujúci tím NBA a bojujete o prvenstvo v sezóne. Samozrejme, k basketbalu patrí aj streetball v The Streets režime a neodmysliteľne aj kariéra jednotlivca nazvaná The One respektíve The R1se. Nájdete tu dokonca aj tímy z WNBA. Každý si príde na svoje, či už preferuje online hranie, alebo honbu za prsteňmi v offline módoch.

Začnime v režime Franchise. NBA Live tu v minulosti mala svoje muchy, no hlasy fanúšikov padli na úrodnú pôdu. A tak v EA zapracovali aj na tomto pomerne “nepodstatnom” režime. Už úvodné nastavenie napovie, že ním prakticky dorovnali svoju konkurenciu. Viete si tu nastaviť dĺžku zápasu, fantasy draft, možnosti výmien hráčov, peňažný strop a mnoho iného. Vyberiete si tím a idete do boja. Určite zaznamenáte aj novinku, ktorou sú takzvané traits – odznaky poskytujúce hráčom rôzne bonusy. Za zmienku stojí napríklad aj Statement dunker, ktorý pridá bonus po smeči ostatným spoluhráčom. Iné odznaky sú zamerané na pick and roll, hru na poste, obranu a mnoho iného. Viete ich aj vymeniť a vylepšovať, čo mi však príde trochu nezmyselné. Ak je raz niekto kvalitný smečiar aj v skutočnosti, prečo by ste mu mali daný odznak odoberať?

EA zapracovali aj na výmenách hráčov, za ktoré bola hra v minulosti kritizovaná. Počítač sa snaží robiť výmeny, ktoré majú hlavu aj pätu, no stále je ich veľmi málo. Samozrejme, basketbal sa nehrá iba na palubovke ale aj mimo nej a tu má ešte NBA Live rezervy. Simulované hry totiž často končia pomerne nelogicky a kým hviezdne tímy nedosahujú požadované výsledky, tie priemerné naopak vyhrávajú viac, ako by mali. To isté platí aj o hráčoch, kde môže napríklad aj Karl-Antony Towns v jednej sezóne dominovať  jednotlivým štatistikám. Chudobne pôsobí aj posezónne obdobie, kde okrem draftu a predlžovania kontraktov prakticky nemáte nič iné na práci. Hneď po skončení aktuálnej sezóny sa tak vrháte do novej. Pôsobí to plytko a na tomto prvku by mali autori do budúcna zapracovať. Súpisky sú inak, samozrejme, aktuálne a v tomto smere niet čo vytknúť. Na licencie si v EA dávajú dobrý pozor.

V NBA Live 19 sa vkladali veľké nádeje do režimu Court Battles. Ten je postavený na tom, že sa snažíte dobíjať ihriská iných hráčov, zatiaľ čo bránite to svoje. Zaujímavosťou pritom je, že na domácich ihriskách platia špecifické pravidlá, respektíve obmedzenia, podľa toho, ako si ich nastaví ich vlastník. Napríklad tím musí mať troch pivotov, alebo troch strelcov, či určitý počet žien, a tak ďalej. Čo sa týka pravidiel samotného zápasu, sem môžete aplikovať napríklad dva polčasy s podmienkou, že čím skôr v útoku vystrelíte na kôš, o toľko viac bodov získate za úspešný hod. Alebo si nastavíte klasickú hru do 11 bodov, pričom víťaz musí mať o dva viac, či hru, kde vyhrá tím, ktorý bude viesť v ľubovoľnom momente o sedem bodov. Takisto si máte možnosť nastaviť, že za každý smeč automaticky získate 5 bodov a tak podobne. Samozrejme, podľa toho aké pravidlá preferujete, si postavíte aj tím a určíte taktiku, čo vytvára dobrú dynamiku a búra stereotyp.

Tvorcovia sa vyhrali aj s možnosťou úpravy vášho kurtu a dokonca aj lopty. Viete meniť farby palubovky, obruče, dosiek a podobne. Nové dizajny si každopádne odomykáte až postupom času. Bohužiaľ, budova kde hráte, nie je modifikovateľná a nie je ani možné vytvoriť si vlastné logá. Hráčov do svojho tímu si už musíte kupovať a to sa týka aj rôznych doplnkov a ošatenia. K tomu slúžia ako inak nepopulárne lootboxy a v tomto smere si EA zjavne nechce dať povedať. Samotné hranie proti umelej inteligencii prebieha podľa toho, ako si vlastník tímu nastavil pravidlá a súpisku. Za víťazstvá dostávate hype, čiže prestíž a body, ktoré viete utrácať v obchode. Ďalším režimom je Live run, ktorý je mix streetballu a klasického basketbalu. Režim 5 na 5 už, bohužiaľ, prebieha podľa pravidiel NBA, čo veľmi nedáva zmysel, pretože tých si užijete do sýtosti v móde Franchise. Na druhej strane 3 na 3 už je iná pieseň. Tam sa totiž aplikujú pravidlá podobne ako v Court Battles.

Takmer v každom móde viete využiť svojho avatara, ktorého si vytvoríte hneď v úvode. Aj keď ho využijete prevažne v The One/The R1se viete s ním pohrať takmer v každom režime. Nemusíte si tak iba upravovať výzor z pripravených assetov, ale môžete si dokonca naskenovať aj svoju vlastnú tvár. V tomto nemáte naozaj žiadne obmedzenia a svojho hráča dokáže vytvoriť v podstate každý, kto basketbalu aspoň trocha rozumie. Hrá vám pri tvorbe ponúka hviezdne archetypy, aby ste vedeli, kam svojou tvorbou smerujete. Napríklad pivota v pozadí zobrazuje Shaquile O’Neal, strelca Ray Allen, alebo Steph Curry a obranu Gary Payton. Celé to ide príjemne do hĺbky a po zadaní pozície sa vám hra ešte ponúkne špecifický štýl v štyroch kategóriách, ktoré sa navyše delia aj na ďalšie dve podkategórie.

Vylepšovanie vašej postavy prebieha v príbehovom režime The One, ktorý je už naozaj klišé. Ste skvelý hráč na škole, ktorý má budúcnosť v NBA, no zranenie vám zhatí tieto plány. V priebehu sezóny neustále získavate skúsenostné body, ktoré potom investujete do atribútov, odznakov a výbavy. Mód je navrhnutý omnoho lepšie, než konkurenčný od 2K, pretože je rozdelený akoby na dva odlišné celky. Poteší aj to, že od vás hra nepýta peniaze na každom kroku. Najlepšieho hráča získa len ten, kto do hry investuje dostatok času a nič iné. Svojho hráča viete zlepšovať v ligovom režime, čiže klasicky sa prepracovávate z posledných miest lavičky do All-Star tímu, alebo sa ukážete na ulici. Ulica je spracovávaná štýlom turnaja, kde cestujete po svete a v prípade výhier si postupom času zvyšujete ako silu svojho tímu, tak aj svojho avatara. Nechýbajú ani príbehové voľby, ktoré sú však značne obmedzené, i keď z pohľadu zmyslu napredovania sú dostačujúce.

Za zmienku určite stojí aj mód MyTeam. V ňom už klasicky zbierate kartičky, z ktorých si budujete vlastný tím a následne si s ním môžete zmerať sily proti ostatným hráčom a ich kolekcii. V rámci hry a jej možností je tento mód zvládnutý na veľmi dobrej úrovni. Ničím neprekvapí, no neklesá v nastavenej kvalite. Grindujete svoj tím, a zväčša vyhráva hráč s lepšou kolekciou. No nie je to až tak frustrujúce ako u u konkurencie, kde vás rozbije hviezdny tím, proti ktorému pôsobíte ako mravce voči slonovi. Ostatné režimy však ponúkajú predsa len viac zábavy.

Samotný prejav NBA na ihrisku sa dá zhrnúť ako vylepšená NBA live 18. V podstate nečakajte nič nové a to to, čo ostalo, sa dočkalo miernych zlepšení No hneď na úvod musím konštatovať, že na basketbal od 2K sa NBA Live 19 nechytá ani omylom. Ak si pritom pozriete videá na internete, môže to vo vás vzbudiť dojem, že ide o veľmi dobrý basketbal. Netvrdím, že hranie je vyslovene zlé. No ak si náhodou po odohraní konkurenčnej značky zapnete NBA Live 19, ten rozdiel vás môže prekvapiť.

EA avizovala prepracovanie kolízneho systému zabaleného do novinky “Real Player Motion”, no rozhodne nepôsobí revolučne. Animácie jediného hráča sú na pohľad príjemné, to však stále neznamená, že hráči nemajú zvláštny až arkádový pohyb. A to hlavne keď vezmete do úvahy hru ako celok a jednotlivé modely, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Cítite, že jednotliví basketbalisti akoby nemajú váhu a  kolízie sú umelé. Bádať to i pri kontaktnom nájazde, kde občas dáte dvojtakt cez vysokého hráča v automatickej animácií. Necítite silovú prevahu na jednom či druhom konci, len dva modely vedľa seba. Rovnako sa mi podarilo doskakovať so ženskou protagonistkou cez Joela Embiida, čo znie trochu ako vtip pretože lopta sa od obruče neodráža veľmi reálne.

Z toho vyplýva aj fakt, že rozohrávač ma veľmi vysokú úspešnosť nájazdu na kôš aj cez pivota a nie je to vďaka jeho rýchlosti. To koniec koncov kazí celkový dojem. Streľba z poľa a jej úspešnosť je taká dobrá ako vy a vaše schopnosti. Nezáleží či vás niekto bráni a už vôbec nie, kto konkrétne. Občas to tam padne a občas nie spolu s hláškou defended alebo early release. Skôr si hra náhodne losuje úspech na základe vášho časovania. Hra pôsobí umelo, až skriptovane a úplne nepomáhajú ani často opakujúce sa animácie. Tie inak pôsobia samostatne dobre, no v kontexte hry už to nie je taká sláva. A to isté platí aj pre driblingové pohyby, ktoré nie sú uspokojivé a v podstate neviete čo presne robíte. Aby ste obišli hráča, iba krútite analógovou pákou a dúfate že sa vám to podarí. V obrane je zjavné, kedy príde blok a takmer každý pokus o obratie končí faulom a, samozrejme, skriptovanou animáciou.

Skriptované animácie sú všeobecne veľký problém. Spúšťajú duet obrancu a útočníka v jednej celistvej animácií kedy nemáte kontrolu nad hráčom a loptou. To by bolo v poriadku, avšak pred takými piatimi rokmi. Hráči do seba občas narážajú a posúvajú svoje modely po palubovke korčuľovaním, čo tiež pôsobí zvláštne. O taktickej hĺbke nemôže byť reč, aj keď signály svoju úlohu spĺňajú. I útočné sety sú pomerne plytké a je ich málo. Ostatné nastavenie obrany ako clony, a preberanie, či tlak obrany hra obsahuje, no je to skôr do počtu. Zvláštne pôsobia aj herné čiary a linky indikujúce prihrávku pre hráčov, avšak uznávam, že majú zmysel a dá sa na ne zvyknúť. Zamrzí aj to, že hráči pôsobia genericky a je jedno koho na ihrisku máte, rozdiel je len vo vzhľade. Ak je Anthony strelec trojok z rohov, málokedy ho vidíte to robiť. Ak Simmons v NBA ukazuje svoje majstrovstvo prihrávkami, tu uvidíte iba generické prihrávky od hrude alebo zeme. Veľa hráčov postáva na oblúku, a prakticky iba hrajú prednastavený útočný set a “nemyslia” za seba. A už vôbec nemajú špecifické tendencie.

Komentár je porovnateľný s ostatnými športami od EA, no na konkurenciu nemá. Komentátori sú tichí, nevýrazní a len sucho konštatujú dianie na palubovke. Nedozviete sa nič nové o zákulisí tímu, či o jednotlivých hráčoch. Predzápasové štúdio, či reporty priamo z palubovky a pozápasová analýza tu pre zmenu chýba úplne. Hráči sú zobrazení nepresne, hlavne čo sa týka menej známych mien a ich detailov, aj keď tie najväčšie hviezdy majú svoje tváre naskenované. Jednotlivcov však rozhodne spoznáte. Hoci je grafická stránka ako taká kvalitná, za zmienku stojí pokrivkávajúca kvalita niektorých textúr. To vidieť hlavne na hráčoch a akosi som si nevšimol ani pot. Farby sú vyblednuté a napríklad Bostonská TD Garden pôsobí, akoby mala vypnutú polovicu reflektorov. Naopak EA Pomerne dobre trafili osobnostné animácie hráčov streľby z poľa. Vydarená je aj interakcia hráčov s konštrukciou koša po zavesení alebo dvojtakte, či publikom a lavičkou po streľbe a páde do davu.

Basketbaloví fanúšikovia si aj tento rok zrejme vyberú skôr NBA od 2K. Aj keď 2K enormne tlačí na mikrotransakcie, bez ktorý sa hra stáva frustrujúcou, zrejme vedia, prečo si to môžu dovoliť. EA so svojou Live ich ani tento rok nezosadí a oproti značkám ako FIFA, či Madden pôsobí ako chudobnejší príbuzný.  Pravdou však je, že zlá hra to naozaj nie je a má aj viacero dobrých nápadov. Tam patrí aj režim Court Battles a snahu tvorcom naozaj nemožno uprieť. Bohužiaľ, nie je úplne jednoduché dohnať zmeškaný vlak a zrejme ešte chvíľu potrvá, kým sa to sérii NBA Live podarí. Potenciál a priestor na zlepšenie tu však rozhodne je.

Komentuj!