Assassin’s Creed Rogue Remastered – Výlet medzi templárov

Predstavovať sériu Assassin’s Creed je niečo, ako nosiť drevo do lesa, a teda úplná zbytočnosť. Je jedno, či túto značku máte radi, prípadne ju neznášate, poznať ju poznáte. Po počiatočnom úspechu Ubisoft sériu dojil každý rok až sa hráči jednoducho prejedli a bolo nutné si dať prestávku. Ak by sme sa však vrátili niekoľko rokov nazad, keď dochádzalo ku generačnej obmene herných konzol, assassínska sága sa rozrástla rovno o dva tituly. A práve ten upozadený sa nedávno opäť prihlásil o slovo. Nie je však trochu neskoro?

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

V prípade, že ste fanúšikmi Assassin’s Creed, určite vám je jasné, že som v predošlých riadkoch mal na mysli Assassin’s Creed Unity a Assassin’s Creed Rogue. Prvý menovaný bol pre Ubisoft v daný rok tou hlavnou hrou, a tej sa logicky dostala všetká pozornosť. Marketingová kampaň bežala na plné obrátky, sľuby o tom najlepšom pokračovaní sme mohli čítať zo všetkých strán, no ako už teraz vieme, nestalo sa tak. Je pravdou, že diel s podtitulom Unity predstavoval žiadaný a nutný posun vpred, no hra vyšla v nedokončenom stave a séria dostala dovtedy najväčšiu facku. V tieni vtedajšieho next-gen dielu sa v úzadí krčil Assassin’s Creed Rogue, ktorý uzatváral americkú trilógiu, no Ubisoft na hru skoro neupozorňoval. Stalo sa však niečo, čo nikto nečakal, keďže práve Rogue bol tým dielom, ktorý sa vydaril viac. A keďže značka chytila po minuloročnom Assassin’s Creed Origins druhý dych, prečo hráčom nepripomenúť staršie dobrodružstvo, ktoré, pravdepodobne, minulo viacero hráčov.

Meníme strany…

Hlavnou postavou hry je Shay Patrick Cormac. Poviete si, že na tom nie je nič zaujímavé, no jedna vec predsa len áno. Hlavný hrdina, spočiatku assassín, sa neskôr obráti proti svojim bratom a stane sa z neho templár. Práve táto skutočnosť bola hlavným ťahákom marketingu Rogue. Je pravdou, že za templára sme si už zahrali aj v Assassin’s Creed III, avšak nebola to hlavná postava. Tu tomu tak je. V samotnom úvode však Shay stále patrí do bratstva a dostáva úlohu, aby v Lisabone pátral po Piece of Eden. Nie všetko však ide podľa plánov a po objavení chrámu predkov postihne portugalské mesto katastrofa.

Na základe týchto udalostí začína mať Shay určité pochybnosti o bratstve assassínov. Aby toho nebolo málo, Cormac sa dostane do ešte väčších problémov, ktoré mali končiť jeho smrťou. Shay však má tuhý korienok a vďaka pomoci od istého Monroua prežije. Z jeho strany však ide o poslednú kvapku, takže sa vzdáva svojho assasínskeho presvedčenia a vydáva sa na cestu templára. Jeho púť však nie je úplne jednoznačná, keďže sa so zámermi templátov nevie stotožniť. Tento prvok hrá v príbehu celkom dôležitú úlohu a autori sa s ním popasovali veľmi dobre. A hoci je príbeh Assassin’s Creed Rogue oproti iných častiam kratší, ponúka množstvo zaujímavých momentov a informácií, ktoré vnášajú viac svetla na otázky položené inými časťami. Pokiaľ by ste potrebovali počuť aspoň jeden dôvod, prečo si túto “starinu” zahrať, tak je to práve príbeh.

Starý dobrý Assassin’s Creed?

Áno, presne tak. Rogue ctí gameplay pôvodných hier. Pokiaľ ste mali radi staršie časti a následné zmeny vás odrádzali, potom ste na správnej adrese. Najviac sa hra podobá na Assassin’s Creed IV: Black Flag, ktorý stále patrí k tomu najlepšiemu v rámci série. To znamená, že sa možno tešiť na námorné bitky, no i množstvo vedľajších úloh. Tie spočívajú v love assasínov, hľadaní rôznych predmetov, ničení pevností, a tak ďalej. V porovnaní so spomínaným dielom chýba hľadanie pokladov pod hladinou mora, no nemožno sa tomu čudovať, severské vody nepatria medzi tie najteplejšie. V každom prípade, späť je stará hrateľnosť, na ktorú mnoho hráčov nedá dopustiť. Keď však Rogue porovnám s už spomínaným Origins, je zreteľne vidieť, že pôvodný koncept už zostarol. Nepochopte ma zle, hra sa stále hrá dobre, no pokrok sa zastaviť nedá. I z toho dôvodu je po hrateľnostnej stránke titul mierne zastaralý. Pocítite to najmä pri súbojoch, ktoré už jednoducho nestačia na moderné tituly.

Spomínal som námorné bitky, ktoré i po toľkých rokoch fungujú na jednotku a titul Skull and Bones, ktorý Ubisoft ohlásil na minuloročnej E3 bude mať z čoho čerpať. Ak vám budú námorné bitky po chuti, pripravených je päťdesiat misií, pri ktorý sa poriadne zapotíte. Nebude vám však stačiť vyraziť z loďou do boja a dúfať, že svojho nepriateľa nejako zdoláte. Okrem svojej lode Morrigan sa budete starať o svoju vlastnú flotilu, ktorú bude vylepšovať a rozširovať. Pripravte sa na to, že táto časť hry vie zabrať pekných pár hodín, čo je dobrá správa, nakoľko ide o zábavný prídavok. Samozrejme, všetky námorné bitky absolvovať nemusíte, to je iba na vás.

Zase ďalší remaster?

Správne, toto je ďalší remaster z neutíchajúcej a neustále sa rozširujúcej vlny navrátivších hier z čias minulých. Na druhej strane, Assassin’s Creed Rogue si druhú šancu zaslúžil. V čase vydania hra patrila k hrám, ktoré z PlayStation 3 a Xboxu 360 žmýkali posledné kvapky výkonu, takže i po štyroch rokoch titul stále vyzerá dobre. V prípade štandardných konzol aktuálnej generácie môžete počítať s rozlíšením 1080p, no a v prípade výkonnejších variant s rozlíšením až 4K. Vylepšenia sa dočkali textúry, nasvietenie, miera detailov, no nezabudlo sa ani na framerate. Ten sa pevne drží hodnoty 30fps a neklesá, čo je rozhodne potešujúca správa. Za dobu hrania som nenarazil na žiadne bugy, ani miznúce tváre (ako v Assassin’s Creed Unity pred opatchovaním), takže po technickej stránke možno túto vylepšenú verziu považovať za vydarenú.

Zaslúžený comeback…

Assassin’s Creed Rogue som si aj po toľkých rokoch opätovne užil. Nejde o ten najlepší diel v sérii, no tým byť ani nemusí. Stačí, že to, čo robí, robí dobre a presvedčivo. Hra prináša späť starú hrateľnosť, výborný príbeh plný prepojení na iné časti a taktiež mnoho hodín kvalitnej zábavy. Ide však stále len o remaster, ktorý okrem vylepšeného vizuálu a všetkého dodatočne vydaného obsahu neprináša žiadne výrazné novinky. Pokiaľ ste hru hrali už pred rokmi a nie ste fanúšikmi Assassin’s Creed až za hrob, potom pravdepodobne nie je veľa dôvodov, prečo sa k hre vracať. Ak ste však náhodou titul kvôli Assassin’s Creed Unity minuli, potom rozhodne stojí za zváženie, či sa k hre predsa len nevrátiť – keď už je tá možnosť a navyše za zvýhodnenú cenu. V hlave mi vŕta iba jedna otázka, a to prečo trvalo tak dlho, kým tento remaster vyšiel. Pokojne k tomu mohlo dôjsť už v roku 2015 a hráči by ho Ubisoftu zjedli aj s navijakom. Dnes už je trochu neskoro, no čo sa dá robiť. Tak či onak, Assassin’s Creed Rogue je slušnou hrou a ja vám ju môžem pokojne odporučiť. Iba musíte brať do úvahy vyššie uvedené skutočnosti.

Komentuj!