Extinction – Predražené sekanie obrov

Len minulý mesiac sme tu mali Attack on Titan 2, no a apríl si pre nás pripravil až nápadne podobný Extinction. V prvom zmienenom prípade sa o vývoj titulu postaralo ostrieľané japonské štúdio, no a v tom druhom zase vývojársky tím Iron Galaxy, ktoré doteraz pracoval výhradne na bojových tituloch. Ako dopadol ich prvý singleplayerový titul s príbehovou kampaňou?

Recenzovaná verzia: PC

História Iron Galaxy nie je nijak zložitá, nakoľko doposiaľ mali títo vývojári na svojom konte len dva tituly. Tým prvým a neznámejším je Divekick.  Roku 2016 toto štúdio začalo pracovať na PC verzii titulu Killer Instinct, ktorý bol pôvodne jedným z launch titulov pre Xbox One. Išlo o tretí diel bojovej série, ktorá je tu s nami už od roku 1994, no od začiatku bola skôr v tieni žánrových bratov ako napríklad Tekken či Mortal Kombat. Iron Galaxy sa po definitívnom ukončení prác na tomto titule a jeho rozšíreniach rozhodli opustiť bojový žáner jeden na jedného a spracovať akčný titul, v ktorom je vašou hlavnou úlohou zabíjanie zelených gigantov. Inšpirácia omnoho známejším titulom sa však rozhodne nezaprie.

Už od začiatku mi bolo jasné, do čoho idem. Všetky videá dávali dostatočne najavo, že Extinction bude klonom série Attack on Titan série, založenej na slávnej mange. I napriek tomu sa rozhodol dať hre šancu, nakoľko aj kópie známejších sérii dokážu byť zábavné a občas priniesť aj nejakú tú štipku originality a unikátnosti. Toto však určite nie je podobný prípad. Už prvá hodina hrania bola pre mňa pomerne silnou fackou. Extinction je totiž názornou ukážkou premárneného konceptu, ba čo je ešte horšie, jedná sa o názornú ukážku premárneného konceptu, ktorý autori predávajú za cenu plnohodnotných AAA titulov.

Traste sa, obri prichádzajú!

Náčrt zápletky marcového titulu Attack on Titan 2 od japonského štúdia Koei Tecmo znie približne takto – v koži hlavného hrdinu Erena budete bojovať proti obrovským titánom, ktorých jedinou túžbou je zničenie všetkého živého. Vašou úlohou je teda vziať do rúk dva naostrené meče a rozsekať týchto krvilačných gigantov. Nebudete však na to sami, nakoľko vám bude asistovať i partia zručných šermiarov. V  Extinction sa pre zmenu zmocníte úlohy Avila, posledného zo sentinelov, ktorý bude za pomoci Xandry bojovať proti obrovským zeleným orkom známych ako Ravenii. A trikrát hádajte, čo je asi hlavným cieľom Ravenii? Áno, vyhubenie všetkého života.

Príbehové pozadie je v oboch tituloch takmer identické s tým rozdielom, že Attack on Titan má emócie, šťavu a zaujímavé postavy. Extinction má len nezaujímavé dialógy, ktoré sú mimochodom identické pre každý level a celý príbeh má asi také grády ako väčšina slovenskej seriálovej produkcie, takže v podstate žiadne. Nemohol by som pokojne spávať, keby som nespomenul nezáživný voice acting. Postavy sú nahovorené bez emócii, čo vám len ešte viac znechucuje samotný dej. Aby som však len nekritizoval, musím určite pochváliť jednu časť príbehu a tou sú flashbacky. Tie pomerne dobre rozvíjajú ústredné charaktery a vzťah medzi dvoma hlavnými postavami, Avilom a Xandrou. Tieto flashbacky sú navyše spracované v anime štýle, čo mne osobne ulahodilo. Bohužiaľ, týchto scénok je v hre len veľmi málo.

Budú padať hlavy. Hlavne tie veľké…

Hrateľnosť nie je vôbec rozmanitá a po tutoriáli vás už titul ničím neprekvapí. V ňom budete likvidovať obrovských orkov, bojovať s ich menšími verziami, zachraňovať ľudské osadenstvo a nakoniec i obraňovať hradné oblasti. Počnúc týmto úvodom však nasleduje rezignácia na akúkoľvek variabilitu a kampaň o dĺžke siedmich kapitol pôsobí akoby bola vytvorená pomocou funkcie “copy and paste”. Žiadne príbehové misie rozhodne neočakávajte, respektíve prítomné misie sa síce tvária ako príbehové, no v skutočnosti pôsobia iba ako opakujúce sa výzvy. Jedná sa o totiž neustálu obranu a zachraňovanie, kde sa na začiatku každej misie dozvedáte to isté. Čiže to, že na vybrané mestečko či hradnú pevnosť útočia Ravenii a vy musíte všetkých evakuovať a popritom skoliť gigantov. Stereotyp sa dostavuje až priveľmi rýchlo.

Najlepším aspektom Extinction je, bez akýchkoľvek debát, jeho bojový systém. Vyloženú komplexnosť však určite nečakajte. Ide skôr o nepretržité stláčanie ľavého tlačidla vašej myši, čiže klasický hack and slash. Súboje pôsobia svižne a ulahodia oku hráča, i napriek tomu, že sú pomerne chaotické. Je totiž pomerne bežné, že na vás útočí hneď niekoľko protivníkov naraz a vy musíte zabíjať jedného za druhým. Celkom pochopiteľne však musíte aj odrážať ich útoky, s čím je spojený jeden problém. V hre by ste len márne hľadali klávesu určenú k obrane. K dispozícii je len úskok, ktorý však nefunguje ideálne. Hra vás totiž nijakým spôsobom neupozorní, že na vás práve niekto útočí a preto by bolo vhodné sa mu uhnúť. Rozhodne by som uvítal pridanie obrannej funkcie, nakoľko v súčasnom stave je to skôr o náhode, ako o šikovnosti hráča.  Čo však môžem pochváliť je fakt, že súboje sa neodohrávajú len na zemi. K dispozícii je mnoho vzdušných útokov, ktoré majú pri kombinácii s tými pozemskými priam až devastačné účinky. Až na absenciu klasickej obrany nemám k samotným súbojom výraznejšie výhrady.

Veľmi dôležitou súčasťou hrateľnosti sú aj súboje s obrovitánskymi Ravenii. V hre sa vyskytuje hneď niekoľko typov týchto ničiteľských gigantov, pričom sa líšia najmä typom brnenia, ktoré pokrýva ich končatiny a hlavu. Jedni majú zlaté brnenie, iní zasa platinové či železné, no a niektoré nemajú žiadne. Platí pritom, že čím je kvalitnejšia esenciálna surovina daného brnenia, tak tým je jeho zničenie náročnejšie. Pre porovnanie – drevené brnenie zničíte jediným zásahom do akéhokoľvek miesta, no napríklad také zlaté chrániče nôh majú až štyri zámky umiestnené po bokoch chodidla. Tie tak musíte najskôr rozbiť a až potom bude chránič definitívne zničený.

Následne môžete, no i nemusíte odseknúť gigantovi končatiny. Odsekávanie využívate vtedy, keď chcete daného obra spomaliť, aby vám nezničil budovu, ktorú máte práve ochraňovať. V mnohých prípadoch to však budete robiť len tak pre zábavu. Je totiž pomerne vtipné sledovať bezmocného obra s namosúreným výrazom v tvári, ktorý práve prišiel o všetky svoje končatiny. Tu však treba upozorniť na to, že by ste ho nemali pozorovať príliš dlho, nakoľko po nejakom čase mu opäť dorastú. Po odstránení brnenia na hlave je veľmi dôležité nabiť akúsi energiu, ktorá vám umožní obra definitívne položiť na lopatky a odťať mu hlavu. Energia sa vám napĺňa ničením menších protivníkov, zachraňovaním bezradných ľudí alebo spomínaným odsekávaním končatín. Potom vám už len stačí vyšplhať sa po chrbte obra vykonať nemilosrdný ortieľ.

Príbehovej kampani konkurujú i tri herné módy

Okrem hlavnej príbehovej kampane disponuje titul ešte tromi ďalšími módmi. Názov toho prvého je rovnaký ako názov celého titulu, čiže Extinction. V ňom je vašou úlohou donekonečna odrážať útoky početných skupín nepriateľov, až pokým vaša duša neopustí telo. Inými slovami, kým nezomriete. Ďalej tu máme Skirmish, čo je mód v ktorom je vašou hlavou úlohou odrážať útoky Ravenii a kde sa pri každom spustení dostávate na náhodne vygenerovanú mapu. No a nakoniec tu máme takzvané denné výzvy, na ktoré máte vždy len jeden pokus. Všetky zmienené režimy pritom dokážu ponúknuť solídnu dávku adrenalínových a brutálnych súbojov, kde si nemáte ani kedy vydýchnuť, nakoľko ste neustále zaplavovaní útokmi zo všetkých strán. To je síce fajn, lenže to isté ponúka aj hlavná kampaň. Fakt, že si autori zjavne neuvedomujú, ako identicky pôsobia tieto bonusové módy, ktoré by mali slúžiť výhradne odreagovanie, je skutočne  veľavravný.

Vizuál titulu je inak pomerne slušný. Extinction pripomína svojimi svetlými farbami skôr rozprávku, no akonáhle dôjde k súbojom, tak si červenej farby všadeprítomnej krvi užijete viac než vo filmoch od Quentina Tarantina. O vyložené  vizuálne orgie síce nejde, no určite nejde ani o odpudivo pôsobiaci titul. Je to zlatá stredná cesta a kým náročnejší fanúšikovia, ktorí si potrpia i na tie najmenšie detaily, asi nebudú nadšení, bežní hráči určite nebudú mať pocit, že hrajú titul z uplynulej dekády. Netreba sa báť ani vysokých nárokov na hardvér, nakoľko hru pokojne rozbehnete aj na starších zariadeniach.

Extinction sa spočiatku javil pomerne zaujímavo a preto ma takto priemerný výsledok vlastne až mrzí. Hlavným problémom skutočne nie je to, že novinka od Iron Galaxy vykráda Attack on Titan, ale že nevykráda i to, čo na ňom bolo skutočne kvalitné. Je naozaj tak ťažké vytvoriť záživnú kampaň s rôznorodou náplňou úloh?  Bojový systém je pritom dostatočne zábavný a súboje dokážu ponúknuť správnu dávku adrenalínu. Základ by teda bol, len bez tej omáčky naokolo pôsobí akosi nedochutene a vo výsledku tak ide i titul, ktorý môžete smelo vynechať. O nič skutočne neprídete.

Komentuj!