Shadow of the Colossus – Jednoducho legenda

Z času na čas sa na hernej scéne objaví titul, ktorý prinesie niečo dovtedy nevídané. Zmení vnímanie hráčov k určitým aspektom, vyslúži si kultový status a hovorí sa o ňom aj roky po vydaní. A to sa podarilo hre Shadow of the Colossus od Team Ico, ktorá v roku 2005 vyšla pre PlayStation 2.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4 Pro

Na úvod sa musím priznať, že Shadow of the Colossus považujem za jednu z najlepších hier všetkých čias. A nie som sám… Nie, nebola dokonalá, ale zážitok, ktorý priniesla bol skrátka neopakovateľný. Len si spomeňte na to, aký pocit ste mali, keď sa pred vami objavil prvý kolos. Kto už mal tú česť isto mi dá za pravdu. Teraz sa jedna z najmilovanejších exkluzivít PlayStationu vracia v novom prevedení. A mne nezostáva nič iné ako vám povedať, či Shadow of the Colossus odolal zubu času.

Bolo ich šestnásť…

Pre hráčov, ktorí tento legendárny počin od Fumita Uedu nejakým spôsobom minuli, aspoň v krátkosti nastolím, o čo vlastne ide. Hlavným hrdinom hry je Wander, ktorý v úvodnej animácii putuje k miestu prezývanému Shrine of Worship. To sa nachádza v krajine Forbidden Lands. Jeho cieľom je zachrániť dievča, ktoré bezvládne leží na Agrovi, Wanderovom koňovi. Cieľ cesty nie je náhodný, Forbidden Lands totiž obýva bytosť Dormin, ktorá vraj dokáže vrátiť mŕtvych späť medzi živých. Aby sa tak mohlo stať, musí Wander splniť neľahkú úlohu, a to poraziť šestnásť kolosov. Príbeh nie je tak prostý, ako sa zdá na prvý pohľad, no jeho ďalší vývoj si už budete musieť odhaliť sami. Je však jednoducho skvelý a plný emócií.

V momente, keď vám Dormin prezradí vašu neľahkú úlohu, začne sa putovanie po krajine plné pamätihodných momentov a neuveriteľných súbojov, na ktoré len tak ľahko nezabudnete. Je to už mnoho rokov, čo som naposledy hral pôvodnú hru, no súboje s kolosmi sa mi vybavili, akoby od nášho posledného merania síl ubehlo iba pár dní. Shadow of the Colossus bol jednoducho počin, ktorý sa vryl do pamäte a zostal tam. A bude tam i naďalej…

Základ jednoduchý, napriek tomu skvelý…

Je nutné uznať, že v samotnej podstate je Shadow of the Colossus jednoducho koncipovanou hrou. Sadnete na Agra, vztýčite k nebi meč a zamierite k miestu, kde sa nachádza váš budúci protivník. Po ceste vás nebude ohrozovať nik iný, nebudete plniť vedľajšie questy, iba si vychutnáte pustú, no pôsobivú krajinu. Niekto by mohol tvrdiť, že v čase vydania pôvodnej hry museli tieto prvky autori prispôsobiť výkonu PlayStation 2, no to nie je celkom pravda. Veď sme mali v tom istom čase hry ako Grand Theft Auto: San Andreas. A to sa rozlohou a množstvom aktivít skutočne nemalo za čo hanbiť.

Aby sme sa nepochopili zle, vedľajšie aktivity v hre sú (hľadanie ovocia, malých jašteríc a pod.), avšak ani jedna nie je questom. Tieto aktivity tu sú, prinesú vám určité benefity, no pre dokončenie hry nie sú podstatné. Taký Shadow of the Colossus bol a stále aj je. Na jednej strane pustý, no na strane druhej neopakovateľný, atmosférický a jedinečný.

Grafický upgrade…

Ak niečo trápilo pôvodnú verziu Shadow of the Colossus, bol to framerate. Na výkon PlayStation 2 skrátka boli v mnohých situáciách kladené až privysoké požiadavky. Hráči i recenzenti však vedeli tento neduh prehliadnuť, nakoľko im to bolo vynahradené inými prvkami. Vtedy sa jednoducho riešilo to, či je hra dobrá, to bola priorita. Nová verzia neprináša iba vyššie rozlíšenie a upravenie snímkovania, Bluepoint Games hru vytvorili viac-menej nanovo. Použili nový engine, aby legendu priniesli do roku 2018 tak, ako sa patrí. A podarilo sa im to na jednotku.

Na štandardnej PlayStation 4 hra beží v rozlíšení 1080p pri 30fps, no na PlayStation 4 Pro máte na výber si zvoliť vyššie rozlíšenie, alebo vyšší framerate. Ja osobnom som preferoval lepší vizuál pri vyššom rozlíšení, stabilných 30fps nie je v tomto prípade žiaden problém. Voľba je na vás. Hra v oboch prípadoch vyzerá výborne, optimalizácia je prvotriedna, takže si môžete naplno vychutnať toto atraktívne dobrodružstvo.

Neoddeliteľnou súčasťou hry je aj soundtrack. Hudba zložená pre Shadow of the Colossus je rovnako, ako aj samotná hra, vynikajúca. Na svedomí ju má japonský skladateľ Kō Ōtani a hoci nepoznám celú jeho tvorbu, soundtrack pre túto hru bude jedna z jeho najlepších, ak nie celkovo najlepších prác. Množstvo epických hudobných motívov striedajú komornejšie melódie, ktoré vyvolávajú presné také pocity, ako by mali. Ak sa náhodou hru nechystáte hrať, prípadne nemáte ako, soundtrack odporúčam i napriek tomu. Čo sa týka samotných zvukov v hre, tak tie sú bezproblémové.

Každé dobrodružstvo raz končí…

Napriek tomu, že je v Shadow of the Colossus šestnásť súbojov, hra sa dá dohrať za pomerne krátku dobu. Osobne som ju pokoril za šesť a pol hodiny, no stále som mal v pamäti postup, ako na jednotlivých kolosov. Pokiaľ ste však hru nehrali a až teraz sa do nej pustíte po prvý raz, bude to trvať dlhšie. A áno, ide to aj rýchlejšie, no načo si kaziť tak výnimočnú hru pri prvom priechode. Ak môžem odporučiť, ihneď si zvolte najťažšiu obtiažnosť, nech majú súboje tie správne grády.

Po dohraní sa vám sprístupní New Game+, takže si môžete dobrodružstvo zopakovať, navyše i s vylepšenými schopnosťami, ktoré Wander nadobudne počas prvého priechodu. Okrem New Game+ sa sprístupní aj Time Trial, kde musíte jednotlivých kolosov poraziť v určitom časovom limite. Po úspešnom splnení získate rôzne odmeny, ktoré sú väčšinou kozmetického charakteru, no nájdu sa medzi nimi aj zbrane. Okrem toho sa sprístupní Mirror World Mode, ktorý robí presne to, čo hovorí samotný názov.

A čo novinky?

Ak očakávate od nového spracovania Shadow of the Colossus niečo úplne nové, bohužiaľ, dočkáte sa iba foto režimu. Ten je skvelý a umožní vám zachytiť skutočne jedinečné zábery. Obsahuje množstvo funkcií, filtrov, takže budete môcť popustiť uzdu svojej fantázii.

Trochu som tajne dúfal, že autori do hry pridajú ďalších kolosov, nakoľko ich v pôvodnej vízii Fumita Uedu bolo až štyridsaťosem. Neskôr počet skresal na dvadsaťštyri a do konečnej verzie zmestil kvôli technickým limitom “iba” šestnásť. Je škoda, že nová verzia aspoň zopár kolosov nepridala, no pravdepodobne na to nebol ani priestor a ani prostriedky. Taktiež mohlo zohrať úlohu, že remake vznikal v Bluepoint Games a nie pod krídlami pôvodných autorov, no to už nie je podstatné. Neberiem to ako nedostatok, predsa len, nikto to nesľuboval. Bol by to však krásny bonus a poďakovanie fanúšikom.

Po obsahovej stránke je teda hra totožná s tým, čo sme tu už mali. Menšie novinky sú skôr zamerané na opravy. Je tu nová schéma ovládania (avšak nechýba ani možnosť zvoliť si klasickú schému z PS2), odstránili sa niektoré problémy spojené s ovládaním a určitý progres doznala aj kamera. Stále sa nájdu momenty, kedy neposlúcha, no je ich podstatne menej. Ovládanie napriek vylepšeniam môže na moderných hráčov pôsobiť trochu ťažkopádne, no ctí si originál a fanúšikovia by úplné prerobenie pravdepodobne zvozili pod čiernu zem. Titul sa hrá dobre, nemusíte sa báť, iba treba “hrať” podľa nastolených pravidiel.

Remake stvorený s úctou…

Štúdio Bluepoint Games vytvorilo skvelý remake legendy. Mnohým hráčom tak dávajú možnosť zistiť, prečo Shadow of the Colossus je tak jedinečnou záležitosťou a akými prvkami ovplyvnila hernú scénu. Súboje s kolosmi aj po toľkých rokoch stále berú dych, sú jedinečné a napínavé, navyše so skvelým hudobným sprievodom. Ak ste sa k hre v jej starších verziách nedostali, teraz už nezaváhajte, nechať si ujsť jednu z najlepších hier všetkých čias v tak skvelom prevedení by bol hriech.

Komentuj!