Planescape: Torment: Enhanced Edition – Dá sa vylepšiť dokonalé?

Planescape: Torment, hra ktorá vyšla ešte v roku 1999 je stále mnohými fanúšikmi považovaná za dokonalú. Ale kedže svet videohier sa rýchlo mení, tak je vždy po čase nutné oprášiť aj staré klasiky a priblížiť ich novej generácii hráčov. Štúdio Beamdog, ktoré spolu s vývojármi z Overhaul Games stáli za modernými edíciami série Baldur’s Gate a hry Icewind Dale nakoniec siahli aj po tejto kultovej hre. Ako veľmi ju zmenili? Dokázali zachovať pôvodný zážitok? A má stále čo ponúknuť aj novým hráčom?

Recenzovaná verzia: PC

Vo futbale, či hokeji sa traduje, že zostava, ktorá vyhrala ťažký zápas sa nemá meniť. Toto pravidlo neplatí len pre šport, ale aj pre videohry. Len si spomeňme, koľkokrát sa vývojári odchýlili od pôvodnej šablóny a dopadlo to zle. Dobrým príkladom môže byť napríklad Sacred 3, ktorý premenil pôvodne akčné RPG na plošinovku, alebo Duke Nukem Forever sklamanými fanúšikmi pôvodnej hry cynicky premenovaný na Duke Nukem: Never.

Pre vylepšené edície hier, založených na nadčasovom Infinite engine zo sveta Dungeons & Dragons preto platila dvojnásobná opatrnosť. Tieto hry sú právom považované už za zlatý fond videohier a štúdio Beamdog sa do nich ani nesnažilo priveľmi zasahovať. V oboch dieloch Baldur’s Gate síce pridali zopár nových postáv, z ktorých každá mala svoj osobný príbeh, ale hráč ich pokojne mohol ignorovať a hrať hru výhradne s pôvodnými postavami. Jediným výrazným novým obsahom boli arénové súboje v prídavku Black Pitt. U Icewind Dale Enhanced Edition bolo pridaného obsahu ešte menej. Žiadne nové postavy, žiadny zásah do pôvodného príbehu a žiadne arény.

Aj u Planescape: Torment: Enhanced Edition tento trend nič nepridať a tým pádom nič nepokaziť pokračuje. Beamdog tak zrejme reaguje na nie príliš dobré reakcie na Baldur’s Gate: Siege of Dragonspear. Táto hra bola vytvorená priamo nimi a mala byť predelom medzi prvým a druhým dielom. Nakoniec však bola recenzentmi prijatá vlažne a navyše zožala oprávnene veľkú kritiku najmä od hráčov na GoGu – dokonca i za skryté šírenie ideológií. Do nového Planescape: Tormentu tak už pre istotu nepridali žiadne nové postavy a žiadne príbehové rozšírenie. Musím dodať, že našťastie. Príbeh pôvodnej hry je totiž tak dobre napísaný, že skutočne do neho nemalo význam nijak zasahovať.

Samotný príbeh sa začína rozvíjať pozvoľna, aby postupne naberal na obrátkach. Táto hra odmeňuje hlavne trpezlivých hráčov. Tých, ktorí sú ochotní čítať tony textu a vžiť sa postavy – takzvaného Bezmenného. Ten sa prebúdza na krvavom stole v márnici. Akoby to nestačilo, prilieta k nemu vznášajúca sa lebka a oslovuje ho. Po rozhovore sa dokonca zjavuje duch akejsi Deionarry a obviní ho zo strašnej zrady. Lebka je však našťastie zhovorčivá (možno až príliš) a povie mu pár informácii o svete, v ktorom sa nachádza. Ale to, kto je Bezmenný a kam smeruje, už musí zistiť on sám.

Prvou vecou, ktorú musí urobiť, je zmiznúť z odpornej márnice a vyhľadať postavu menom Pharod v meste Sigil. Lebka, s príznačným menom Morte ho nasleduje až do konca hry. Sigil nie je o nič krajšia lokalita než úvodná márnica. Je to mesto plné špinavých uličiek a zvláštnych postáv. Nie nadarmo sa mu prezýva mesto dverí. Je totiž akýmsi úľom, stredobodom sfér, ktoré vychádzajú z univerza Dungeons & Dragons. Na rozdiel od „normálneho sveta“ Forgotten Realms je ale tento „nadsvet“ zložený z komplikovanej sústavy rovín a sfér, ktoré majú medzi sebou rôzne zákonitosti a vzťahy. Príbeh kvôli svojej komplexnosti nemá význam opisovať, ale môžem spomenúť, že ide o obrovský a tragický súboj s osudom – a osud, ako je známe, býva vždy víťazom; čo sa má stať, to sa aj stane. Pre plné pochopenie hry je potrebné skladať zložitý príbeh z malých kúskov do väčšieho zmysluplného celku.

Čo nové vlastne prináša Enhanced edícia? V prvom rade je to výrazne vylepšené užívateľské rozhranie, ktoré bolo asi aj najväčšou slabinou pôvodnej hry. Predtým bolo potrebné najskôr kliknúť pravým tlačidlom myši na obrazovku, aby sa až potom zobrazil akýsi vejár príkazov. Teraz to nie je potrebné. Do nového rozhrania sa totiž vošli hlavné príkazy (zaútoč, hovor, kúzli) do tabuľky a v hlavnom okne vás okrem textu zobrazujúceho štatistiky zranenia v súbojoch už nič neotravuje. Stará verzia rozhrania bola síce podľa mňa vizuálne úhľadnejšia, ale uznávam, že po novom je to oveľa funkčnejšie a praktickejšie.

Podobne ako u predchádzajúcich Enhanced edícii, aj u Planescape je výrazne vylepšené rozlíšenie. Pôvodná hra bola optimalizovaná na prastarých 640×480 pixelov a aj keď existoval neoficiálny širokouhlý mód, nikdy to nebolo ono. Na korektné zobrazenie bolo potrebné prekopať celé rozhranie, čo bolo pre móderov priveľké sústo a navyše sa tento mód ani nikdy nesprával príliš stabilne. Aj mne spôsoboval pády pôvodnej hry. Po novom sa rozlíšenie automaticky prispôsobuje rozlíšeniu pracovnej plochy. Tento nový výzor starému Planescape: Tormentu určite svedčí.

Tvorcovia dokonca údajne kvôli jednoduchej možnosti zoomovania obrazu koliečkom myši upravili aj niektoré textúry. Neradím ale obraz maximálne približovať, utrpí tým vizuálna kvalita a v plnej nahote sa ukážu limity pôvodného Infinity enginu. Túto novú funkciu, ktorá sa objavila už v predchádzajúcich Enhanced edíciách, som najviac ocenil v lokáciách podobných bludisku. Na miestach, kde som v pôvodnej hre blúdil som si teraz jednoducho oddialil kameru a hneď som mal lepší rozhľad. Je to síce len malý zásah do hrateľnosti, ale jednoznačne príjemný a k lepšiemu.

Ďalším zlepšením hrateľnosti je pridané tlačidlo na automatické zbieranie predmetov. Na jednej stranu je to ústupok dnešnému trendu zjednodušovania hier, ale na druhej strane mi tento prvok v pôvodnej hre vždy chýbal. Čo je ale trochu diskutabilné je novo-pridaná možnosť zvýraznenia objektov na obrazovke. Vývojári z Beamdogu tento prvok síce akoby automaticky pridávajú do všetkých Enhanced edícií, ale mám pocit, že v prípade Planescape: Torment to až priveľmi zasahuje do pôvodnej hrateľnosti. Jedna úloha bola totiž založená práve na trpezlivom hľadaní predmetu a práve po tomto zásahu stratila svoj význam.

Ako som už spomenul, Enhanced edícia Planescape: Torment neponúka okrem pár nových predmetov žiadny pridaný obsah. Toto môže byť dôvodom na kritiku, keďže hra sa predáva za pomerne vysokú cenu. Podľa niektorých zdrojov je to ale spôsobené prianím samotného Chrisa Avelloneho, hlavného dizajnéra pôvodnej hry. Ten sa zúčastnil aj vývoja tejto novej verzie a argumentoval tým, že svet Planescape: Tormentu je na rozdiel od Baldur’s Gate natoľko uzatvorený a premyslený, že nový obsah by sa nepodarilo zakomponovať v požadovanej kvalite. Nech je to už akokoľvek, musím skonštatovať, že mne žiadny nový obsah nechýbal a s chuťou som sa opäť ponoril do môjho obľúbeného sveta. Tentoraz už bez technických problémov.

Na záver teda môžem všetkým hráčom túto novú Enhanced edíciu iba odporučiť. Vylepšený vizuál, užívateľské rozhranie a nedotknutý pôvodný príbeh je ideálna kombinácia, aby aj mladí hráči pochopili, prečo sa pri vydaní Torment: Tides of Numenera toľko spomínala táto stará, už takmer dvadsaťročná hra. Tí, ktorí už Planescape: Torment hrali sa môžu ponoriť sa do nostalgie znova, pretože hra nestratila ani kúsok zo svojej vysokej kvality a v mnohom zrejme zostane navždy neprekonanou legendou.