DOOM – Pekelný masaker je späť

Legendu menom DOOM nie je potrebné predstavovať nikomu. Prvé dve časti sú dnes už kultové a dokonca je prvý diel považovaný za otca všetkých FPS (i keď Wolfenstein 3D tu bol skôr). Tretí diel sa však od pôvodného konceptu odlíšil a nezaznamenal až taký úspech, ako by si v id Software predstavovali. Najnovšie pokračovanie vznikalo pomerne ťažko, vývoj bol niekoľkokrát reštartovaný, keďže autori nevedeli ako cestou sa majú vydať. Nakoniec zvoli správne a DOOM vrátili k jeho koreňom.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Nový diel je skôr rebootom než pokračovaním, no to vôbec nie je na škodu. Veď fanúšikovia volali po klasickom DOOMe dlhé roky a teraz im ho id Software dodalo. Máme tu bezmenného mariňáka v hlavnej úlohe, hordy démonických nepriateľov, pekelné sily, kopec akcie a čo je hlavné, celý tento kokteil je pekelne zábavný. Samozrejme, nie je to bez chybičiek, no k tým sa dostaneme neskôr.

Príbeh nového DOOMu je nepodstatný. Samotná hlavná postava vám to dá zreteľne najavo v prvých minútach hry, kedy rozbije počítač, ktorý má snahu povedať, čo sa vlastne deje. Ak vás predsa len bude zaujímať príbehové pozadie, nezostane vám nič iné ako skúmať UAC dokumenty roztrúsené po úrovniach. Mám však pocit, že (možno aj viac ako) 90 % hráčov sa na príbeh jednoducho vykašle. Najpodstatnejšie je vedieť, že za celú dobu stretnete dve postavy, z toho je jedna záporná a stojí za rozpútaním pekelnej invázie, no a tá druhá tiež nie je úplne na vašej strane, avšak pre nastolenie poriadku budete musieť “spolupracovať” (úvodzovky píšem z dôvodu, že nebudete bojovať bok po boku, ale iba prijímať rady cez vysielačku). Úplne presne sa mi k novému DOOMu hodí fráza, že príbeh je tu zbytočný asi ako v porne. Nebudeme si klamať, DOOM nie je o príbehu, ale o masakrovaní démonov.

A to sa rebootu / novému dielu darí znamenite. Akcia je výborná, pocit zo streľby ukážkový a tempo je tak vysoké, že dáke rýchlo a zbesilo pôsobí v porovnaním s DOOMom ako preteky dôchodcov. K tomu nemožno opomenúť tzv. Glory Kills, kedy omráčeného démonického nepriateľa môžete zabiť špeciálnym zakončením. Chcete Impovi rozšliapnuť hlavu? Nie je problém. Otravuje vás Cacodemon a chceli by ste mu vypichnúť jeho jediné oko? Taktiež žiaden problém, no budete sa musieť spokojiť s jeho vytrhnutím. Možností je niekoľko a našťastie sa nestihnú ihneď opozerať. Pri opätovnom priechode to môže byť horšie, ale čo už narobíme. Takže čo vlastne od hry dostanete? V skratke – akciu, rýchlu akciu, extra rýchlu akciu a hektolitre krvi. Brutalita je bok po boku s akciou korením, ktoré vás pri hre udrží po celú dobu kampane pre jedného hráča. Porciovanie nepriateľov je zábavné, jedného nepriateľa rozstrieľate brokovnicou na malé kúsky, inému odstrelíte nohu, ďalšiemu ruku, prípadne vašich nepriateľov pripravíte o hlavu. Možností je kopec, zakončení v podobe Glory Kills je taktiež niekoľko (záleží od jednotlivých nepriateľov a uhla, z ktorého zakončenie urobíte), takže sa na ďalší súboj skutočne budete tešiť.  Čo mi však úplne nesadlo je koncept aréna – dlhá chodba – aréna. Akonáhle prídete na koniec nejakej chodby a uvidíte pred sebou obrovskú miestnosť vám bude jasné, čo o pár krokov nasleduje. Tentokrát prižmúrim oko, no v pokračovaní budem chcieť vylepšenie.

V úvode budete bojovať proti obyčajný nepriateľom, no postupne budú pribúdať náročnejšie výzvy v podobe starých známych, ako je Baron of Hell, Pinky, Mancubus a pod. Pamätníci si určite prídu na svoje a nováčikovia určite taktiež. Novinkou, ktorá v predošlých častiach prítomná nebola je vylepšovanie zbraní a obleku vašej postavy, čo vám má zjednodušiť boj proti spomínaným nepriateľom. Vylepšovanie je dozaista pekným spestrením, no celú dobu som mal pocit, že ak by tento prvok v hre nebol, nikomu by nechýbal. Stačilo by niekde nájsť lepšiu verziu vašej aktuálnej zbrane, prípadne ju umiestniť do dákeho prístroja, ktorý by vám po pár sekundách odovzdal zbraň vo verziu 2.0. Takto z povinnosti využijete body na upgrade zdravia, množstva nábojov či brnenia, prípadne si “zakúpite” nejaký power-up pre zbrane. Aspoň, že tie vylepšenia zbraní prinášajú nové spôsoby porciovania nepriateľov.

Dizajn úrovní taktiež stojí za zmienku. Či už základňa UAC na Marse alebo samotné peklo, obe “oblasti” majú čo ponúknuť. Samozrejme, peklo je zaujímavejšie ako nejaká základňa, ale to sa dá očakávať. Jediný problém som mal so striedaním pobytu na Marse a v pekle. Pár úrovní Mars, potom peklo, následne späť na Mars atď.. Je to však iba môj pohľad na vec (skôr by som si užil dajme tomu polovicu až trištvrte hry na Marse a následné vyvrcholenie by prišlo po presune do pekla), iným hráčom to vôbec prekážať nemusí. Na druhú stranu ma potešilo, že úrovne sú rozsiahle a preliezť celú zo začiatku až na koniec zaberie niekoľko desiatok minút.

Aby nebolo chválenia až tak moc, musím priznať, že som nedokázal pri hre stráviť niekoľko hodín v kuse. Zapríčinené to je najmä tým, že hra orezáva herné mechaniky až na kosť a v podstate iba beháte z miesta na miesto a popri tom strieľate armády démonických nepriateľov. Nič viac vám totiž nový DOOM neponúkne. A nie, hľadanie farebných kariet pre otvorenie potrebných dverí sa nepočíta, na mŕtvolu s prístupovou kartou aj tak väčšinou narazíte po ceste. Pamätníkov to možno poteší, no podľa mňa by to chcelo aj niečo viac.

Skôr, než sa presunieme na multiplayer a editor máp nazvaný SnapMap by som ešte rád povedal pár slov ku grafike a zvuku. Hru sme v redakcii testovali na PlayStation 4 a XBOX One. Na oboch konzolách hrách hra beží väčšinu času v 60 snímkoch za sekundu, pričom PS4 verzia niekedy klesá podľa testov na internete iba k 55 fps, čo prakticky nepostrehnete, no XOne verzia sem-tam klesne viac, a to k 45 fps. Snímkovanie id Software dosiahli vďaka dynamickému rozlíšeniu a treba uznať, že nový DOOM na konzolách vyzerá dobre, navyše sa k tomu aj pekne svižne hýbe. Pár výhrad by sme však mali. Nie je tajomstvom, že id Tech engine (áno, i najnovšia, šiesta generácia sa tohto neduhu nezbavila) občas trpí pomalým načítaním textúr, čoho svedkami sme sa stali nejeden krát. Počas prestreliek si to všimnúť nemusíte (naozaj na to nie je čas), no pri hľadaní easter eggov a otváraní dverí tento nedostatok niekedy doslova bije do očí. Druhý a asi ešte väčší problém sa prejavuje najmä v pekle, kde často nájdete kamene potiahnuté rozmazanou textúrou, ktorá vyzerá ako spred desiatich rokov. A nie, ani PC verzia na Ultra detaily na tom nie je v tomto ohľade lepšie. Z celkového hľadiska však hra vyzerá dobre.

Pôvodný DOOM si mnoho ľudí spája s výbornou hudbou, na ktorú našťastie autori nezabudli ani tentokrát. Metalový soundtrack výborne dopĺňa dianie na obrazovke a skutočne stojí za to. Samostatne by som ho osobne asi počúvať nedokázal, ale k hre sedí ako zadok na šerbeľ.

Kameň úrazu zvaný multiplayer… Ako už bolo naznačené, hra pre viacero hráčov nie je to pravé orechové. Ostatne, dôkazom je aj odozva hráčov na beta test, ktorý prebehol pred vydaním finálneho produktu. Vo svojej podstate je multiplayer v DOOMe v poriadku, no na dlhšiu dobu jednoducho nemá čím zaujať. A to je jeho hlavný problém. Neponúka nič zaujímavé, čo by hráčov dokázalo prinútiť sa neustále vraciať. Odohráte pár zápasov, postrieľate niekoľko hráčov z druhej strany planéty, následne hru vypnete a už vás ani nenapadne si dať repete. Nezachraňuje to ani možno zmeniť sa na démona za pomoci runy. Po výbornej kampani pre jedného hráča je multiplayer doslova studenou sprchou. Ešte aj ten hlas “komentátora” je o ničom.

Editor máp SnapMap je zaujímavým bonusom, ktorý môže výrazne predĺžiť záujem o hru. Režim je užívateľsky prístupný, ľahko ovládateľný a bude zaujímavé sledovať, aké šialené kúsky dokáže komunita vytvoriť. Klasická mapa E1M1 je hotová už dávno. V editore je možné vytvoriť mapu pre jedného či viacerých hráčov, dokonca je tu aj možnosť kooperácie. SnapMap má potenciál a nepochybne vďaka nemu vznikne mnoho skvelých máp.

Nový DOOM je výborný návrat do minulosti, i keď je potrebné rátať s tým, že neprináša vôbec nič nové. Napriek tomu by ste si ho nemali nechať ujsť, kampaň pre jedného hráča je zábavná, správne krvavá a navyše ponúka množstvo easter eggov a pomrknutí určených pre fanúšikov tejto série. Na nich tu podobne, ako vo Wolfenstein: The New Order / The Old Blood čakajú i klasické úrovne zo starého DOOMu, čo určite ocenia, len si ich bude potrebné nájsť. Škoda iba multiplayerového režimu, ktorý hru ako celok ťahá smerom nadol. Ak ste si chceli DOOM zakúpiť kvôli multiplayeru, skutočne si to dobre rozmyslite. Pre hráčov prahnúcich po single-player kampani však pôjde o dobrú investíciu, ktorá na tých 10 – 12 hodín chytí a vyčaruje diabolský úsmev na perách. Hor sa do boja, pekelnú inváziu je potrebné odvrátiť!

P.S. Vidíme sa pri pokračovaní…

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Komentuj!