Layers of Fear – V mysli šialeného maliara

Bol raz jeden maliar a ten to nemal v hlave úplne v poriadku. A presne do kože takého umelca sa vžijete v horore Layers of Fear od poľského štúdia Bloober Team. Titul bol pred vydaním finálnej verzie dlhšiu dobu dostupný cez Early Access na Steame, respektíve cez Game Preview na XBOX One a za tú dobu si dokázal nájsť veľké množstvo priaznivcov, pričom padali označenia ako “horor roku”, “najlepší horor posledných rokov” alebo “masterpiece”. Je tomu skutočne tak? Dokázali autori úspešne dorozprávať príbeh šialeného maliara? Alebo sme tu mali dobre známy hype, ktorý hru etabloval medzi elitu neprávom? Na to sa pozrieme už v nasledovných riadkoch…

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

V úvode hry vchádzame do sídla, kde žije hlavná postava. Objavíme sa v malej chodbe, kde toho veľmi na pozeranie nie je, takže sa presunieme o miestnosť ďalej. Nachádzame sa v jedálenskej miestnosti, kde začína maliarova strastiplná cesta k dokončeniu jeho majstrovského diela, takzvaný Magnum opus. V tejto miestnosti sa poprvýkrát nachádzajú ústrižky z novín a rôzne písané odkazy, vďaka ktorým môžete pochopiť príbehové pozadie, nakoľko príbeh vám nikto nenaservíruje priamo na dlani. Musíte pátrať, spájať si dve a dve a popri tom dúfať, že na vás za najbližším rohom nečaká niečo šialene desivé.

Samozrejme netreba dúfať, že hneď v prvých minútach autori vystrieľajú všetky náboje, tá pravá “jazda” začína po vstupe do ateliéru, kde na vás čaká takmer prázdne plátno, ktoré je nutné dokončiť, aby hlavná postava konečne našla pokoj v duši. Na jedno však upozorním hneď teraz – ak chcete súboje, ste na zlej adrese, Layers of Fear patrí medzi walking simulátory, takže sa bude veľa chodiť a preskúmavať.

Dej hry veľmi rozoberať nemienim, nakoľko práve odkrývanie toho, čo sa maliarovi stalo, prečo vlastne trpí a potrebuje dokončiť svoje vrcholné dielo patrí medzi primárnu náplň titulu. Odporúčam pátrať, prehľadávať každý kút, zásuvku, inak vám môžu uniknúť niektoré podstatné detaily. Príbeh samozrejme dokážete pochopiť aj bez všetkých kúskov skladačky, no v závere si môžete uvedomiť, že niektoré veci neboli vysvetlené, prípadne prečo to bolo takto, a nie inak. V prípade, ak je vaša znalosť anglického jazyka na slabšej úrovni, nemusíte zúfať, na internete už nájdete češtinu, takže si hru môže skutočne užiť každý jeden hráč (okrem tých srdcovo slabších, utrpieť infarkt myokardu za to nestojí, alebo stojí?). Áno, rozumiem tomu, že veľa hráčov bude chcieť titulom preletieť, keďže niektoré pasáže sú naozaj desivé, no práve o tom je táto hra. Ak chcete ružových sloníkov a skákajúce opičky, skúste to niekde inde…

Hra je rozdelená na pomyselných šesť kapitol – počas každej kapitoly budete musieť nájsť kľúčový prvok pre svoju maľbu. Čím ďalej sa dostanete, tým horšie budú deformácie prostredia, šialenosť naberie postupne na obrátkach, skutočne je na čo pozerať. Pýtate sa, čo je hlavným tromfom Layers of Fear? Je to neustála zmena prostredia. Tú vytvorilo poľské štúdio priam majstrovsky, všetko prebieha v reálnom čase, žiaden loading ani nič podobné. Idete si chodbou, na jej konci sú dvere, tie sú však zamknuté. Otočíte sa a chodba, ktorou ste prešli tu zrazu nie je, nachádzate sa niekde inde. To isté platí pri zatvorení a opätovnom otvorení dverí. Mnohokrát budete iba nechápavo krútiť hlavou, koho mohlo niečo podobné napadnúť. Je to šialené a geniálne zároveň. Pozeráte cez presklenné dvere do miestnosti, otočíte sa a zrazu ste v danej miestnosti. Tento prvok nemá obdoby a je pozoruhodné, že autori dokázali niečo podobné s Unity engineom. Klobúk dolu, vynikajúca práca.

Ak si myslíte, že vás nič nemôže prekvapiť, respektíve vydesiť, ste na omyle. Tento titul dokáže oboje. Veď si to skúste zahrať v noci a s dobrými slúchadlami, nebude vám všetko jedno. Autori sa snažia “lacné” ľakačky používať pomenej, čo chválim, radšej poriadne “dusnú” atmosféru, ako hlúpe skákanie predmetov / postáv do obrazu. Tak to má byť a Bloober Team to našťastie pochopili.

Atmosféru pomáha dotvárať aj zvuková stránka, a to bez ohľadu na to, či hrá hudba v pozadí, prípadne počujete škriabanie, chôdzu, alebo ešte horšie – úplné ticho.

Aby sme iba nechválili, ani Layers of Fear nie sú bez chýb. Najviac kritizovanou vecou je herná dĺžka. Ak pôjdete normálnym tempom, čakajú na vás tri až štyri hodiny strachu miešajúceho sa s údivom / úžasom. Koho nebudú zaujímať ukryté odkazy a príbehové pozadie, za dve hodinky má hotovo (túto metódu skutočne neodporúčam, je škoda pokaziť si hru týmto spôsobom). K dobru autorom pomáhajú tri rôzne zakončenia, ktoré sa odvíjajú od vášho postupu hrou. I tak môže veľa hráčov namietať, že za 20€ by čakali viac. Za seba hovorím, radšej intenzívny hororový zážitok, ako zbytočné naťahovanie hluchými pasážami.

V úvode sme si položili niekoľko otázok. Bude Layers of Fear hororom roku? Suverénne odpovedať na túto otázku je trúfalé, do konca roku zostáva ešte mnoho času, no titul je skutočne na dobrej ceste, aby tomu tak bolo. Či ide o najlepší horor posledných rokov by som odpovedal nie, ale medzi to najlepšie rozhodne patrí. Máme pred sebou masterpiece? Vo svojej podstate áno, naši susedia zo severu dokázali namiešať jednotlivé prvky skutočne majstrovsky a ako som už povedal, zmeny prostredia nemajú obdobu. Autorom sa podarilo dokončiť príbeh načatý Early Access verziou, pričom si dovolím povedať, že to dokázali výborne. Všetko do seba logicky zapadne a v závere veci pekne dávajú zmysel. Zostáva odpovedať na poslednú otázku, a to či si hra zaslúži pozornosť, alebo opäť raz hype napáchal viac škody, ako úžitku. Pozornosť si tento počin rozhodne zaslúži, no myslím, že priveľká pozornosť mu mierne uškodila, veľa hráčov čakalo dokonalosť, no Bloober Team im dodali “iba” vynikajúci horor.

Zatiahnite závesy, pohodlne sa usaďte, dajte si slúchadlá a nazrite do jednej pomätenej mysle. Avšak pozor – Layers of Fear nie je o umení, on tým umením je sám o sebe. Odkaz P.T. žije aj naďalej, dokonca vo výbornej forme.

Komentuj!