MADiSON – Ďalšia rodinná záležitosť

MADiSON z dielne malého štúdia Bloodius Games je ďalší z početnej a neustále sa rozrastajúcej rodinky psychologických hororov. V drvivej väčšine prípadov ide žánrovo o takzvané walking simulátory, teda počiny, kde v koži hlavnej postavy putujete vopred vymedzenými, striktne lineárnymi trasami, až na malé výnimky nepoužívate žiadny inventár a častokrát ani nemusíte bojovať so žiadnym protivníkom. MADiSON síce čiastočne spĺňa túto definíciu, no treba povedať, že, našťastie, ide predsa len o niečo ambicióznejší a adventúrnejší počin.

Recenzovaná verzia: PC

V úvode sa ocitneme v koži nešťastného mladého chlapca Lucu, ktorý sa prebudí uprostred tmavej miestnosti s rukami od krvi, pričom jeho jediným pomocníkom je instantný fotoaparát s bleskom. Miestnosť sa nachádza uprostred zvláštneho domu, v ktorom žili nielen jeho starí rodičia a rodičia, ale zrejme aj brutálna sériová vrahyňa Madison Hale. Tá vystrájala v okolí pred 35 rokmi, kedy sa jej podarilo krvilačným spôsobom usmrtiť štyroch ľudí a rozsekať ich na márne kúsky. Vrahyňa by vo svojom besnení zrejme pokračovala i naďalej, no polícia sa jej dostala na stopu a počas následnej konfrontácie ju policajný výstrel zranil natoľko, že onedlho zomrela. Neskôr sa však zistilo, že Madison nevraždila len tak pre nič za nič, ale jej zámerom bolo vykonať diabolský rituál, ktorý by jej zabezpečil nesmrteľnosť. Rituálne využitie častí ľudských tiel bolo jeho nevyhnutným komponentom.

Napriek tomu, že celý príbeh je až na jednu výnimku (kostol a jeho okolie) situovaný do jediného a pomerne malého domu, MADiSON sa môže pochváliť viacerými príbehovými líniami. Tá hlavná sa sústreďuje na otca a starých rodičov samotného Lucu. Začína sa tak, že rodina si domov prinesie nevinnú detskú knižku. Stará matka sa však onedlho zblázni, oslepne a nik neverí jej zvláštnym rečiam o bytosti, ktorá sa nasťahovala priamo do domu – teda až do momentu jej záhadnej smrti. Až vtedy začne brať Lucov starý otec situáciu vážne, no jeho činy to len skomplikujú. Paralelne s týmito rodinnými záležitosťami sa odvíja aj druhá veľká zápletka so samotnou Madison Hale, vrahyňou, ktorá sa štyrmi vraždami v roku 1987 odsúdila na večné zatratenie. Jej démonický rituál bol síce prerušený spomínaným policajným zákrokom, ale ani jej tragická smrť však nezabránila príchodu démona na svet. Súčasne sa ani nezdá, že by smrť samotnej Madison ukončila jej pôsobenie.

Príbeh je teda pomerne zaujímavý, obsahuje viacero rôznorodých motívov (psychológia, rodinné problémy, čarodejníctvo, démonológia), ktoré sa aj napriek ich výraznej odlišnosti vzájomne nenegujú a vcelku sa dá povedať, že tvoria akýsi harmonický celok. Naratívna stránka tak preukazuje výraznejšie kvality než je v týchto prípadoch bežné, pričom skutočnosť, že veľké množstvo otázok na konci zostane bez odpovede, situáciu v tomto prípade nijako nezhoršuje. Otvorený záver, priestor pre možné interpretácie a určitý nádych tajomna sú totiž poznávacími znakmi väčšiny kvalitných hororových diel a tieto kritériá sa aspoň čiastočne podarilo tvorcom naplniť. Samozrejme, tieto záležitosti vždy boli a aj sú čiastočne subjektívne a tak stále platí, že nie každému sa môže tento kryptický spôsob rozprávania pozdávať. Osobne ho však preferujem, takže za mňa ide o plusový bod pre tvorcov.

Po hrateľnostnej stránke sa MADiSON zvysoka týči nad väčšou časťou každodenných hororových produktov. Ponúka k dispozícii aj plnohodnotný inventár, ktorý je obmedzený na desať slotov. Ako v každej správnej adventúre, aj tu si predmety, ktoré momentálne nepotrebujete, môžete odložiť do pevného úložiska v dome. Adventuristov iste potešia aj pomerne časté a dokonca i náročnejšie hádanky, na ktoré narazíte v samotnom dome, ale aj mimo neho. Dom sa pred vami otvára postupne a nie všetky jeho miestnosti sú od začiatku sprístupnené. Obyčajné blúdenie hore dole chodbami nič nevyrieši, a tak ste nútení trpezlivo pátrať a využívať akékoľvek indície, na aké v dome narazíte.

Kombinácia k otvoreniu sejfu napríklad vyžaduje hľadanie malých útržkov papierikov, rozhádzaných kade-tade, pričom k poslednému sa dostanete až po niekoľkých hodinách hrania. Náročnosť hádaniek je zvýšená ešte skutočnosťou, že sú náhodne generované, takže žiadny návod na internete vám nepomôže a na kombinácie čísel a podobné veci si vždy musíte prísť sami. Nachádzať budete viacero predmetov, ktoré Luca ukladá do svojho obmedzeného inventára. Okrem praktických vecí, ktoré sú nevyhnutné na použitie (kladivo, kliešte, obligátne kľúče, zbytočná lopata) nachádzate aj viacero magnetofónových pások s podrobným opisom procesu posadnutia démonom, ktoré si môžete postupne prehrať na malom magnetofóne.

Vašou hlavnou pomôckou je fotoaparát, ktorý často využívate k tomu, aby ste sa posunuli ďalej v príbehu. Neraz je totiž potrebné pre herný postup vyfotiť nejaký kľúčový objekt. Na prvý pohľad je však vždy ťažké rozlíšiť, čo je dôležité a čo nie, a tak fotíte všetky objekty, ktoré určitým rysom vybočujú zo svojho prostredia. V dome sa dá nájsť päť modrých a dvadsať červených polaroidových fotografií, ktoré sú veľmi chytro poskrývané a ich hľadanie a nachádzanie je určite príjemným oživením inak miestami nudných chodieb. Vaše fotky si nakoniec môžete dôkladnejšie prezrieť v inventári, zatiaľ čo kolekcia všetkých kresieb a menších poznámok sa nachádza v Lucovom denníku, ktorý však nie je klasický a plní len akúsi pomocnú funkciu.

Keďže hra neobsahuje žiadne dialógy, iba občasné a kratšie monológy, a ani zanechaných správ či útržkov dokumentov tu nie je veľa, príbeh ako-tak pochopia aj hráči, ktorí dokonalo neovládajú angličtinu a v podstate tu nechýba žiadna slovenská alebo česká lokalizácia. V tejto súvislosti musím pochváliť kvalitný a presvedčivý dabing nielen hlavnej postavy. Solídny audio dizajn spoločne s premenlivým prostredím domu, silne pripomínajúcim Layers of Fear, by boli možno dobrým základom pre netradičný horor, no autori nakoniec stavili na možno osvedčené, ale už aj tak trochu otrepané jumpscary. Tieto „ľakačky“ sú veľmi časté, najmä v druhej polovici hry, kde ich strašidelnosť navyše umocňuje fakt, že môžete aj zomrieť. Démonovi sa však nedá postaviť tvárou tvár a jediné, čo vám zostáva, je ho dočasne zahnať cvaknutím fotoaparátu.

MADiSON je určite sviežim závanom do zatuchnutého a už preplneného spoločenstva takzvaných videoherných hororoviek, avšak ani tento titul nedokáže prekročiť rámec prostredia, z ktorého vzišiel. Neponúka žiadny originálny koncept, žiadne inovatívne prvky, no nemožno poprieť, že sa mu úspešne podarilo zvoliť a správne nakombinovať tie kvalitnejšie aspekty tohto žánru. Pre adventúrnych hráčov ponúka príjemné prekvapenie v podobe náročnejších a prepracovanejších hádaniek a pozitívom je určite fakt, že hrateľnosť nie je umelo naťahovaná a MADiSON tak končí presne vo chvíli, kedy má. Tých 6-7 hodín tak ponúkne pomerne kvalitnú zábavu a to úplne stačí.

Komentuj!