Call of Duty: WWII – Návrat ku koreňom?

V dnešnej recenzii si predstavíme každoročne očakávanú iteráciu Call of Duty. To, že tituly tejto série vychádzajú každý rok nie je ničím prekvapujúce a Activision vytrvalo pokračuje v tejto tradícii.

Recenzovaná verzia: PC

Tohtoročný diel Call of Duty mal byť však niečím revolučný. Celá séria sa totiž vracia späť ku koreňom vyradením futuristického zasadenia. Tentokrát sa pozrieme do histórie, konkrétne na príbeh z obdobia druhej svetovej vojny. Čo si pre nás pripravili vývojári od Sledgehammer Games?

Single-player nesklamal, no zároveň ani nenadchol.

Priznám sa hneď na úvod, som veľkým fanúšikom série Call of Duty. To však neznamená, že ju vynášam do nebies a nerobí mi problém kriticky zhodnotiť, že niektoré pokračovania nestáli úplne za to. Hral som však každý jeden diel a patrím k tým, ktorí si Call of Duty každoročne kúpia. Momentálne sa už toľko nevenujem multiplayeru, avšak kampaň si vždy rád užijem. Koridorových strieľačiek je na trhu čoraz menej, a tak je pre mňa Call of Duty jedna z posledných sérií, na ktoré sa v  tomto môžem každoročne spoľahnúť.

Trh však diktuje jasne. Koridorové strieľačky sú prudko na ústupe a i ja som sa zamyslel, prečo sa vývojári nechcú posunúť inam? Prečo sa neustále držať tohto štýlu, keď moderné herné enginy ponúkajú možnosti masívnych svetov, kde by mal hráč možnosť komunikovať s prostredím na úplne inej úrovni? Možno si budeme musieť ešte rok – dva počkať, no séria Call of Duty pravdepodobne bude naveky iba koridorový tunel plný skriptov.

Hlavné zmeny voči predchádzajúcim Call of Duty sú zrejmé hneď po odohraní prvých minút. Samozrejme, zmena zasadenia je jasná, no prekvapí najmä absencia automatického dopĺňania zdravia. To patrilo vo svete Call of Duty k základným prvkom hrateľnosti. Tentokrát sa však vývojári s týmto prvkom vysporiadali celkom lišiacky, zapracovali na ňom a rozhodli sa, že dopĺňanie zdravia sa bude riešiť úplne inak. V rámci príbehovej kampane totiž so sebou nenosíte iba slušný arzenál zbraní, ale sprevádza vás aj niekoľko kolegov so špecifickými schopnosťami. Vaši spolubojovníci už teda nie sú iba obyčajní bojovníci, ktorí sa skrývajú za barikádami, kým všetko nevyzabíjate ako Rambo. Niektorí z nich dostali meno a spolu s ním aj špeciálnu schopnosť, ktorou vám pomôžu predĺžiť život na bojisku.

S kolegami sa budete stretávať počas celej kampane a k niektorým budete mať v rámci dejovej línie skutočne blízko. Niet sa čomu čudovať, v tých časoch mali chlapi svoje rodiny ďaleko a každému bola doslova priradená jeho nová vojenská rodina vo forme oddielu. A tak im vlastne nezostávalo nič iné len to akceptovať a zvyknúť si na seba.

Ako som už spomenul, väčšina členov tímu je na niečo dobrá. Zatiaľ čo Zussman sa postará o zásobu lekárničiek, Turner sa špecializuje na dopĺňanie streliva, no a keď už ide do najhoršieho, pomôže Aiello. Na miesto, ktoré označíte dymovnicou, zošle nálet spojeneckých bombardérov. Tie to tam poriadne pokropia a ide sa ďalej.

Kampaň rovnako ponúkne slušnú vzorku dobových zbraní. Na bojisku si užijete napríklad aj M1 GARAND, Grease Gun, STG44-ka, známu ostreľovačku M1903, nezabudnuteľnú pištoľ 1911, či deštrukčný PANZERCHRECK. Nakoľko nie som expert na starodávne zbrane, nedovolím si hodnotiť, s akou presnosťou sa podarilo vývojárom reprodukovať správanie zbraní, ich zvukový prejav a vlastne aj celkové vyhotovenie. Zaujalo však pridanie plameňometu, zápalných fliaš a iných zaujímavých zbraní, ktoré som určite nečakal.

Poďme sa však v krátkosti pozrieť na to, akým spôsobom budete postupovať v príbehovej kampani. Hra sa začína, ako inak, vylodením v Normandii, čo nie je žiadne veľké prekvapenie. Poteší však krátky prológ, ktorý predstaví hlavných účastníkov kampane. Nechýba ani tradičné klišé napríklad vo forme drsného vedúceho oddielu (stvárneného hercom Joshom Duhamelom), či klišé vo forme zachytenia padajúceho spolubojovníka v poslednej sekunde a podobne.

Keď som sa však predral kampaňou, ktorá bola podľa môjho názoru dĺžkou tak akurát (6-8 hodín na normálnu obtiažnosť), musím hodnotiť, že dielo ako celok funguje. Skutočne funguje a aj napriek všade prítomnému klišé, citovým vydieračkám a nie vždy najlepšie spracovaným cut-scénam, musím príbeh nového Call of Duty označiť za chvályhodný. Čiže keby sme v škole, tak je to taká pekná dvojka.

Hru som hral na platforme PC. To, že séria Call of Duty je už dlhoročne vyslovene konzolovou hrou, ktorá sa portuje na PC, nie je žiadnym tajomstvom. Tento rok to však malo byť v niečom iné a musím potvrdiť, že napriek tomu, že nevlastním extrémne výkonné PC, nové Call of Duty bežalo stabilne a celkovo je dobre optimalizované. Výkon samotného PC sa krásne škáluje stúpajúcimi FPS aj pri vyšších detailoch. S plným svedomím môžem konštatovať, že taký dobrý PC port pre Call of Duty sme tu už dlho nemali. Tento rok si teda na svoje prídu aj PC hráči, no aj napriek tomu, že hra na PC vyzerá dobre, hrá sa dobre a je dobre optimalizovaná, ovládanie klávesnica + myš mi k použitému enginu skrátka nesedí. Keď som si k PC pripojil Xbox ovládač, vedel som hru ovládať oveľa presnejšie, oveľa lepšie. Možno je to však len môj osobný problém. Osobne som však po zapojení Xbox ovládača dohral celú kampaň výhradne na ňom. Keď som na moment prešiel do multiplayeru, inak tomu nebolo ani tam. Hoci sa mi, samozrejme, nedarilo udržať mušku na uzde tak dobre, ako je tomu v prípade ovládania klávesnica + myš.

Nazi zombie! Tie najhrôzostrašnejšie zombie.

Čo dodať ďalej? No predsa, zombie! Čo by to bolo za modernú hru série Call of Duty, keby tu chýbali starí dobrí zombíci? Možno sa vám to bude zdať absurdné, no mnoho hráčov si každoročne kúpi Call of Duty len kvôli zombie módu. Realita je asi taká, že kto skúsil zombie mód na akomkoľvek Call of Duty s priateľmi v kooperácii vie, že tento prídavok netreba brať vážne. Skôr ide o možnosť, ako dobre si zastrieľať s kamarátmi v príjemnej aréne plnej vražedných zombií. Ak však niekoho vyložene pohoršuje integrácia zombie módu do hry z obdobia druhej svetovej vojny, tak by mal zbystriť pozornosť. Call of Duty: WWll totiž neprináša len tak obyčajných zombíkov. Prináša rovno nacistických zombíkov, a tí sú rozhodne najvražednejší.

Čiže, aké sú nové nazi zombie? Dobré, tak ako vždy. Kto je fanúšik tohto módu, zahrá si ho aj v novom Call of Duty a bude hlásiť spokojnosť. Kto nepozná zombie mód a do tejto rieky vkročí po prvý raz, môže byť mierne zmätený. Čiže zhrnuté a podčiarknuté, ak vás bavili doteraz, budú vás aj naďalej. Ak ste ich vždy neznášali, nebojte sa, pokojne ich neznášajte ďalej. Nazi zombie neprinášajú nič revolučné, čo by stálo za zmenu názoru.

Posledný výstrel

Dlho som premýšľal, ako ohodnotím tento diel Call of Duty. Príbehová kampaň z minulého roku, čiže Infinite Warfare bola z môjho pohľadu spracovaná o niečo kvalitnejšie ako tohtoročná. Táto však vychádza z udalostí, ktoré každý z nás aspoň trochu pozná z učebníc dejepisu. Mne to však úplne nestačí, a i keď som si vyslovene užil niektoré pasáže ako napríklad vykoľajenie nacistického vlaku, ani zďaleka nejde o najlepšiu kampaň v rámci celej série. V tejto oblasti totiž stále neohrozene, s enormným náskokom bodov vyhráva Call of Duty 4: Modern Warfare. Celkovo však kampaň patrí k tým lepším, ak sa pozrieme na moderné FPS navôkol. Zabavia aj nacistické zombie, ktoré sú také, ako vždy. Krvavé, zbesilé a zábavné. Zmienku si zaslúži aj multiplayer, ktorý bude dozaista domovom mnohých hráčov, až do príchodu ďalšieho dielu. Ten však tentokrát nebudem zbytočne rozoberať.

Ak máte radi sériu Call of Duty, potom si vás získa aj najnovší diel s názvom WWII. Hoci nie je niečím revolučný, jeho zasadenie a niektoré herné mechanizmy z neho robia titul, ktorý si zaslúži pozornosť. Pokiaľ však prahnete čisto iba po príbehovej kampani, pokojne počkajte na zľavu, za “plnú paľbu” sú tu aj hodnotnejšie hry.