Amnesia Collection – Strach a zimomriavky na vlastnej koži

Herné štúdio Frictional Games sa svetu uviedlo titulom Penumbra. Ten sa spočiatku predstavil iba v podobe krátkeho “tech dema”, ktoré malo byť akousi “skúškou”, ktorá by štúdio posunula ďalej. Demo každopádne zaujalo a v roku 2007 vznikla už plnohodnotná Penumbra: Overture.  Hráči boli spokojní, a to aj s kvalitou pokračovania, no to bolo nič proti tomu, čo malo prísť v roku 2010. Amnesia: The Dark Descent síce využívala rovnaký fyzikálny engine, no atmosféru strachu dotiahla podľa mnohých takmer k dokonalosti. Mysteriózny horor plný napätia a skvelej atmosféry sa dodnes objavuje v zozname tých najpôsobivejších herných hororov, aké boli vytvorené a dočkal sa aj pokračovania. No a Amnesia sa po rokoch znova vracia. Tentokrát ako Amnesia Collection na hernú konzolu PS4.

Recenzovaná verzia: PlayStation 4

Pokiaľ ste náhodou s touto značkou nikdy neprišli do kontaktu, mali by ste vedieť, že Amnesia Collection pozostáva v podstate z troch hier – dvoch plnohodnotných a jedného rozšírenia. Amnesiu: The Dark Descent, ktorá je základným kameňom tejto kolekcie, sme spomínali.  Titul o necelý rok neskôr doplnilo bezplatné DLC Justine a o ďalšie dva roky neskôr voľné pokračovanie nazvané Amnesia: A Machine for Pigs, avšak od autorov The Chinese Room, ktorý sa preslávili najmä hrou Dear Esther a neskôr zaujali aj vďaka Everbody”s Gone to the Rapture. Ale poďme po poriadku.

Hlavnou postavou Amnesie: The Dark Descent je Daniel, ktorý sa okolo roku 1839 po nepríjemnej strate pamäti znenazdajky ocitá v tajomných zákutiach Pruského zámku Brennenburg. Všetko je však inak než sa zdá. Takmer ihneď nachádza list, ktorý adresoval sám sebe a v ktorom tvrdí, že si stratu pamäti vyvolal úmyselne. Prečo pristúpil k tomuto radikálnemu kroku? A prečo je zámok plný desivo pôsobiacich monštier? Po zaostrení videnia a krátkom nabratí síl sa začína vaša cesta, plná strachu a obáv o vlastný život. Strach o svoj život budete pociťovať zhruba okolo 6 až 8 hodín, v závislosti od toho, ak dôkladne budete preskúmavať jednotlivé zákutia. Príbeh je rozprávaný pomaly a postupne, taktiež nečakajte žiadne akčné prestrihové  scénky, čo nakoniec platí aj pre celú sériu.

DLC Justine vôbec nenadväzuje na pôvodný príbeh a naopak prichádza s úplne novou zápletkou. Ako napovedá už samotný názov, dostanete sa v nej do úlohy ženy menom Justine. Tá sa preberá vo väzenskej cele, a tak ako aj v hlavnej časti hry, tak aj tu hlavná postava trpí stratou pamäti. Jej prvoradým cieľom je vypočuť si všetky nahrávky na gramofónoch a zistiť, kto vlastne je a ako ste sa tam dostali. Tento prídavok ale prichádza s jednou vcelku výraznou zmenou. Hru nie je možné uložiť a tak “koniec znamená nový začiatok”. Justine však nie je dlhé DLC, zaberie vám okolo 30 až 60 minút.

Titul Amnesia: A Machine for Pigs, ako som spomínal vyššie, nevyvíjalo štúdio Friction Games, ktoré sa tentokrát ujalo iba úlohy vydavateľa. Podarilo sa novým autorom zaujať hráčov alebo urobili značke zlé meno? Na to nie je úplne jednoduchá odpoveď. Za seba v prvom rade iba poviem, že zmena štúdia je rozhodne cítiť. Hlavnou postavou je tentokrát Oswald Mandus, priemyselník a mäsiar, u ktorého je silne naznačené, že pochádza z rovnakej línie ako Daniel.  Ten sa kedysi zúčastnil nevydarenej expedície v Mexiku a bezprostredne po návrate začal byť sužovaný horúčkami. Sužovaný spomínanými horúčkami a podivnými nočnými morami sa prebúdza vo svojom dome, kde sa začína jeho cesta. Počas nej ho budú neustále navádzať aj hlasy jeho synov,  Edwina a Enocha.

Jednou z najväčších devíz hier tejto kolekcie je nepochybne atmosféra. Zoberme si napríklad The Dark Descent, na ktorom je jednoznačne cítiť severský rukopis. Často sa ocitnete v úplnej tme, najhoršie je ale to, že zlo okolo seba neustále cítite. Čakáte, kedy sa otvoria z ničoho nič dvere, či začujete nejaký zvuk, spadnutie nejakej fľaše a podobne.  Nepriateľov v hre nenájdete až tak veľa, a ak aj na nejakého narazíte, zabudnite na to, že by ste sa ho zbavili pomocou nejakej zbrane. Vašou najväčšou zbraňou je útek a skrývanie sa v skrývanie sa v tmavých zákutiach, kde vás príšery nevidia. Problém je, že v úplnej tme, ktorá taktiež nie je až takým priateľom, nevidíte ani vy. Aj preto budete musieť využívať kahanec, ktorý vás bude sprevádzať celou hrou. Nie je však ani zďaleka neobmedzený a vašou úlohou bude do neho neustále hľadať olej, ktorý vám dodá nejaké to svetlo nádeje, prípadne kresadlá, vďaka ktorým si budete vedieť zapáliť či už sviečku alebo fakľu v miestnosti. No a dbať musíte aj na ukazovateľ zdravia, ktoré je rozdelené na dve časti – fyzické a psychické a obe si musíte strážiť. Viac vás však bude trápiť najmä psychická stránka, na ktorú neexistuje okrem svetla žiadny liek. Na tú fyzickú vám naopak pomôžu lieky, ktoré nájdete v rôznych častiach hry. Tieto prvky ostali u Justine viac-menej zachované, ale v prípade A Machine for Pigs už na to noví autori išli trochu inak. Zdroj svetla máte od začiatku neobmedzený, nepriateľov naozaj výrazne ubudlo a už sa nemusíte báť toho, že by váš hrdina skolaboval od strachu. Či vám to vadí, alebo nie, na to si dajte odpoveď sami. Atmosféra však stále funguje, no trochu iným spôsobom.

Celá séria do istej miery postavená na riešení fyzikálnych hádaniek, ktoré musíte absolvovať, ak sa chcete dostať v príbehu ďalej. Pokiaľ ste hrali Penumbru, či SOMU, asi viete, o čom je reč.  Takmer každý predmet totiž môžete chytiť do ruky, no a len samotné otváranie dverí neprebieha jednoduchým klikom, ale tak, že ich najprv musíte chytiť a potom posunúť do tej správnej strany. Niektoré predmety sú tak často dôležitejšie, ako sa zdá, len ich musíte použiť správnym spôsobom na správnom mieste. Tieto hádanky sú zaujímavým doplnkom, takže si občas potrápite i svoje mozgové závity. No znova platí, že A Machine for Pigs je trochu odlišná, minimálne v tom, že má podstatne menej hádaniek a ak aj na nejakú natrafíte, určite vás až tak nepotrápi.

Čo sa týka grafiky, tá nepatrila k tomu najlepšiemu ani v čase vydania, avšak stále má isté čaro. No pokiaľ si na tento aspekt vyložene potrpíte, potom vás táto kolekcia asi neupokojí. Zvuková stránka je už na tom oveľa lepšie a vďaka kvalitnému zvuku vás často dokáže mraziť. Stačí, aby zavŕzgalo niečo vo vašej blízkosti, ozval sa plač, či krik a vy hneď budete počuť tlkot vlastného srdca. Práve zvuk má naozaj veľký podiel na atmosfére, ktorá sa dá vďaka nemu doslova krájať. Pochvalu si zaslúži aj dabing.  Ani jedna z hier síce neponúkne mnoho dialógov a ani veľké množstvo vnútorných monológov, no zážitku to nijak neškodí a plne to dostačuje.

Sme na konci roku 2016 a vďaka Amnesia Collection majú aj majitelia PS4 konečne možnosť posúdiť, ako má vyzerať skutočne kvalitný hororový zážitok. Určite by nezaškodilo, ak by sme sa v budúcnosti dočkali ďalšieho dielu, aj keď v tejto chvíli to nevyzerá až tak reálne. Zatiaľ si teda aspoň užívajme, to čo máme.

Komentuj!