Star Wars Outlaws – A Kay Vess Story

Na Star Wars Outlaws som sa skutočne tešil. Ako dlhoročnému fanúšikovi Hviezdnych vojen mi viac než imponovalo, že sa konečne dočkáme open world hry situovanej do tohto sveta a to navyše z odlišného uhla pohľadu ako je obvykle zvykom. Tentoraz totiž nemala byť v centre diania žiadna postava ovládajúca silu a dej sa mal viac zameriavať na kriminálne podsvetie. Podarilo sa tvorcom z Massive Entertainment doručiť to čo sľubovali, alebo malo radšej štúdio Ubisoftu ostať pri svetelných mečoch?

Recenzovaná verzia: PC

Pokiaľ ste sledovali sprievodné informácie, tak určite viete, že Outlaws je situované medzi piatu a šiestu epizódu tejto vesmírnej ságy. Tlak rebelov na Galaktické impérium neustále silnie a kriminálne organizácie, ktoré sa náhle ocitajú pod ďaleko menším drobnohľadom, z toho iba ťažia. Každá z nich sa snaží získať výhodu pred svojimi oponentmi, práce pre ne je dostatok a vy sa chopíte roly mladej zlodejky Kay Vesss snažiacej sa prežiť v tomto zlatom kriminálnom veku. Šťastie jej však úplne nepraje a zo svojej rodnej planéty Cantonica unikne len tak-tak pred hnevom miestneho bossa Slira. No ten na ňu ešte predtým namaľuje veľký terč a Kay bude mať čo robiť, aby sa ho zbavila.

To je základná premisa príbehu, ktorý by som ďalej nerozvádzal z dôvodu, aby som sa vás neochudobnil o nejaké prekvapenia. Faktom však je a to treba priznať rovno, ak budete očakávať dychberúcu zápletku plnú prekvapivých zvratov a silných momentov… toto platí asi len z polovice. Samotný príbeh by som asi najlepšie popísal slovom štandardný. Nuda to teda rozhodne nie je, neustále si drží istú kvalitu, no ďaleko viac ako zvedavosť čo sa bude diať ďalej ho tiahnu postavy, ktoré sú veľmi príjemné. Samozrejme, vrátane ústrednej protagonistky, kde sa síce názory trochu rôznia, no mne osobne prišla táto ženská verzia Hana Sola dostatočne zaujímavá, aby som jej v priebehu diania držal palce. Pomáha i to, že má pri sebe sympatických spoločníkov ako je jej zvierací pomocník Nix respektíve preprogramovaný imperiálny droid ND-5. Výrazne nezaostávajú ani vybraní zástupcovia kriminálnych organizácií a práve o nich si teraz niečo povieme.

Kriminálne podsvetie je totiž alfou a omegou celého titulu a drvivú väčšinu diania budete tráviť prácou pre tieto skupiny. Tie sú v zásade štyri a hneď trojica by mala byť skalným fanúšikom veľmi dobre známa. Konkrétne ide o Huttov, Crimson Dawn a Pykov, ktorých dopĺňa aj úplne nový Ashiga klan. V súvislosti s tým vývojári vytvorili akýsi systém reputácie, ktorý môže niekomu pripomenúť Red Dead Redemption, no nakoľko pendlujete až medzi štyrmi klanmi, predsa len je trochu komplexnejší. Treba totiž počítať s tým, že vyhovieť jednému klanu so sebou niekedy prináša i nutnosť podraziť ten druhý a nie vždy sa dá vyhovieť všetkým.

V praxi to teda prináša zaujímavý roleplay prvok, kde navyše nevolíte stranu len podľa aktuálnej nálady, respektíve sympatií, no i podľa toho, čo najlepšie vyhovuje vašej situácii. Pokiaľ totiž udržujete dobré vzťahy s konkrétnymi frakciami, máte z toho rôzne výhody, vrátane atraktívnych zákaziek. V opačnom prípade na ne môžete zabudnúť a pokiaľ čo len zabrúsite na ich územie, nastávajú problémy. Hra, našťastie, ponúka i dostatok situácií, kde nemusíte voliť medzi stranami, no stále treba počítať, že ak náhodou niektorá z nich prichytí na mieste, kde nemáte čo robiť, začnú byť k vám podozrievavejší a časť reputácie zákonite stratíte. A vedzte, že je ťažšie ju následne zase dvíhať, hoci reálne to nie je v rámci celej hry až tak veľký problém. Škoda len, že sa to výraznejšie nepremieta do úplného záveru, no na druhej strane, i spomínaný Red Dead Redemption to mal v podstate rovnako.

Ak vám náhodou z vyššie napísaného vyplýva, že hra musí klásť zvýšený dôraz na stealth, máte v zásade pravdu. Kay sa totiž dokáže oháňať blasterom či iným zbraňami, no niekedy je tichý postup skrátka lepším riešením – ak vás totiž nikto nevidí, reputáciu stratiť vôbec nemusíte. Toto síce trochu narušujú vybrané príbehové misie, no často je stealth lepší aj z toho hľadiska, že ak sa vás zosypú všetci naraz, nemusíte to pre vás vôbec skončiť dobre. Špeciálne to platí pri imperiálnych základniach, kde síce nič z toho zdanlivo nemusíte riešiť, no ak aj náhodou prežijete, potom čo tam urobíte dostatočný vietor, zošlú na vás pokojne komando deathtrooperov a tam končí všetka zábava. Osobne ma však predsa len zamrzelo, že ak k tomu aj náhodou dôjde a následne vás zabijú, hľadanosť sa automaticky vyresetuje.

Keď som už načrtol zbrane, Kay má k dispozícii nepretržite prakticky iba blaster, no ten zase ponúka až tri rôzne konfigurácie a viaceré vylepšenia. Viete, samozrejme, používať aj rôzne pušky, ostreľovačku či granátomet, pokiaľ sa k ním náhodou dostanete, no iba pokiaľ vám nedôjde munícia. Blaster oproti tomu tento problém nemá a akurát sa prehrieva používaním, na čo treba skrátka myslieť, než sa vrhnete do dlhšej prestrelky. Pocit zo streľby je však obecne uspokojivý, striedanie režimov prináša aj isté taktizovanie (napríklad štíty nepriateľov bežnými strelami nezničíte) a vlastne mi tam vôbec nevadilo, že väčšinu času si budete pomáhať iba jedinou permanentnou zbraňou. Celý čas vám navyše pomáha aj vás spoločník Nix, ktorý vlastne do istej miery supluje Silu. Viete ním tak aktivovať páky na diaľku, doručiť vám vzdialený predmet, a to vrátane kradnutia, no taktiež dokáže odlákať pozornosť vašich protivníkov, či ich rovno napadnúť a tým vám získať drahocenný čas, než ich vyradíte definitívne.

Nakoľko ide o Ubisoft hru, nikoho asi neprekvapí, že open world je skutočne na úrovni. Konkrétne sa teda bavíme o niekoľkých menších otvorených svetoch, z ktorých rozlohy sa vám skutočne nezakrúti hlava, no pomáhajú veľmi dobre budovať atmosféru žijúceho sveta. Nie každá planéta je navyše rovnako veľká – a to rozhodne iba kvitujem – nechýba im istá rôznorodosť a pravidelne budete v rámci nich narážať na rôzne náhodné udalosti typu banditov útočiacich na menšiu osadu. Veľmi ma napríklad prekvapilo, keď po bežnej kúpe u obchodníka dorazili stormtrooperi a požadovali od neho úplatok. A v takých situáciách je len na vás ako sa k tomu postavíte. Grafické spracovanie je taktiež výborné a hoci vám každá lokácia nedoručí wow efekt, rozhodne sa je na čo pozerať. Skritizovať však musím hlavne slabšie animácie, špeciálne tvári, čo je badateľné aj u samotnej Kay vo vybraných situáciách. Čomu by som asi ďaleko viac rozumel, ak by ste jej vzhľad tvorili vy sami, no tu mi to veľmi nedáva zmysel.

Zatiaľ čo po planétach sa budete pohybovať prostredníctvom speederu, je tu ešte jeden aspekt, ktorý som zatiaľ nespomínal. Každá planéta totiž disponuje vlastným orbitom, ktorý môžete taktiež skúmať pomocou vašej ukradnutej vesmírnej lode Trailblazer. I s týmto aspektom sa tvorcovia vyhrali a hoci sú vesmírne boje mechanicky jednoduché a nemali by ste očakávať žiadny prepracovaný simulátor, bavilo ma to viac ako vo vlaňajšom Starfielde. Ako speeder, tak loď môžete navyše taktiež upgradovať a výhody, ktoré vám to prinesie určite iba oceníte. Logicky však potrebujete ako kredity, tak rôzne špeciálne súčiastky, bez ktorých sa skrátka nepohne ani najlepší mechanik.

Vylepšovanie prebieha aj u vašej postavy a veľmi sa mi páči spôsob, aký tvorcovia zvolili. Jedna vec je, že sa môžete dostať k inému oblečeniu poskytujúcemu úplne odlišné bonusy, ako to čo práve nosíte. Pokiaľ sa však chcete naučiť niečo nové, musíte nájsť konkrétneho špecialistu a následne si cez sériu rôznych aktivít prirodzene odomykať ďalšie schopnosti. Je to iné, no dostatočne svieže a vlastne mi to plne vyhovovalo. Je tu dokonca i možnosť vylepšiť Nixove schopnosti a to pomocou zábavnej minihry s jedením v bufetoch.

Zatiaľ som výraznejšie nekritizoval a príjemný je taktiež fakt, že vývojárom sa podarilo do istej miery vyhnúť tradičnej šablóne ubisoftích open worldov. Už istý čas v ich tituloch platí, že skutočne nemusíte behať od otáznika k otázniku, exploring je dobrovoľný a hra vás za neho odmeňuje. Mimo základných bodov prakticky vidíte len počet neobjavených pokladov – ktoré môžete, no skutočne nemusíte hľadať – a pokiaľ ju budete skúmať do hĺbky, priebežne budete nachádzať informácie, ktoré vám odhalia, kde ich asi nájdete. Súčasne je však pravdou, že v danom prípade vás dokáže miestami vcelku zahltiť svojim obsahom, čo môže zákonite poviesť aj k istému stereotypu. Hrateľnosť je totiž celý čas podobná v príbehových misiách vlastne nerobíte až tak odlišné veci z pohľadu náplne. Iste, objavovanie prostredia či hranie minihier (prítomné sú ako arkádové preteky, tak zábavná kartová záležitosť menom Sabbac), to dokáže čiastočne oživovať, no záleží aj na vašom vzťahu k samotnému Ubisoftu.

Hra sa mi však napriek tomu páčila a hoci nie sú všetky nápady rozpracované na sto percent, stále spolu dokážu vytvárať dostatočne chutný koktail a veľmi dobrý základ pre niečo ešte lepšie. Čoho by sme sa pokojne mohli dočkať v budúcnosti, keďže dôraz na menej vyťažovanú časť tohto univerza, čím kriminálne podsvetie určite je, skrýva i naďalej nesporný potenciál. Outlaws sa navyše darí dokonalým spôsobom zachytávať Star Wars atmosféru a to takmer bez toho, aby na vás každú chvíľu hádzali lacný fanservis. Takmer, no viac sa asi nepatrí prezrádzať… Massive Entertainment ma teda nijak zvlášť nesklamali, osobne sa mi na PC vyhýbali aj zásadnejšie a viacerými menované technické problémy a preto nemám dôvod na výraznejšiu nespokojnosť. Stále však ide o Ubisoft hru, čo so sebou automaticky prináša istú dávku skepsy a treba to mať radšej na pamäti.

Komentuj!