Hry roku 2025 podľa redakcie SomHráč.sk Matty 1. januára 2026 Rubriky, Špeciál Nech si už o práve skončenom roku 2025 myslíte čokoľvek, faktom je, že aj počas neho sme sa dočkali mnohých kvalitných herných zážitkov. Bez zbytočného otáľania tak poďme priamo na vec a pozrime sa spolu, kto nakoniec uspel v redakčnom hlasovaní. Ako každý rok, ani tento nebolo v našich silách vyskúšať všetky kvalitné hry, vydávané naprieč mnohými platformami. Každému z našich redaktorov však prešlo rukami viacero zaujímavých titulov, z ktorých si následne zvolil tú najlepšiu. Na základe súhrnného hlasovania sme sa už tradične pokúsili zostaviť aj redakčnú top 10. Ako to teda dopadlo? Matty Dispatch – „Priznám sa, že tento rok som nemal vyloženého favorita, hoci som odohral viacero skvelých kúskov. Nakoniec som sa však rozhodol udeliť prvé miesto adventúre Dispatch, na ktorej sa podieľali aj bývalí tvorcovia Telltale Games. Vo výsledku ho totiž vnímam ako najväčšie prekvapenie roku a hoci to nebolo tak, že by som jej neveril, nevenoval som jej až takú pozornosť akoby si zaslúžila. Prekvapilo ma na nej viac vecí. Napríklad aj to, že bude mať až tak skvelo napísaný supehrdinský príbeh, ktorý bude i v dnešnej dobe pôsobiť sviežo svojim nie vždý úplne korektným prístupom, Nadchla ma taktiež forma, kde celá hra z veľkej časti pôsobí ako prvá séria animovaného seriálu uvedeného niekde na streame (tento dojem podporuje aj približne hodinová minutáž všetkých ôsmich epizód), no rovnako som nečakal ani to, ako chytľavo a zábavne vystavaná bude herná zložka, v rámci ktorej budete posielať svojich supehrdinov na misie a popritom ich aj levelovať. Mohol by som síce vytknúť, že ide o až príliš jednoduchú záležitosť a že sa reálne nedá neuspieť, stále však môžete ovplyvniť čiastkové situácie a úplný záver. Nebudem teda klamať, druhú sériu by som si dal viac než rád a tvorcovia ešte určite majú o čom rozprávať.„ Martin Kubeš Ghost of Yōtei – „Odkedy bolo vydanie Ghost of Yōtei stanovené na rok 2025, bola moja hra roku viac-menej jasná. Predchodca pre mňa bol hrou roku 2020, pričom prekonal aj objektívne lepší titul, ktorým bol The Last of Us Part II. Nie vždy totiž to najkvalitnejšie musí byť aj to, čo si človek najviac užije. Nepochopme sa zle, nevravím, že počiny od Sucker Punch nie sú špičkové, alebo nemajú prvotriedne produkčné hodnoty, no nenájdeme v nich nič revolučné či posúvajúce žánrové bariéry niekam do neznáma. V Ghost of Yōtei každopádne všetko fungovalo na jednotku, vylepšilo sa čo bolo nutné vylepšiť a hoci macho anti-woke jedincov asi roztrhne (veď ako môže vyhrať hra, kde v hlavnej úlohe je herečka kopajúca za LGBTI+ komunitu), nič z tohtoročnej produkcie ma nebavilo viac, ako príbeh Atsu. Druhý Death Stranding bol síce v tesnom závese, no Kojima tento raz v mojich očiach na prvé miesto nedosiahol. Skvelých hier každopádne vyšlo veľa, takže ak ste mali iného favorita, je to úplne v poriadku.„ Adam Hambálek Mafia: The Old Country – „Hoci patrím skôr k fanúšikom RPG počinov a hororových adventúr, predsa len musím na prvé miesto v rebríčku najlepších videohier roka postaviť nakoniec novú Mafiu s podtitulom The Old Country. Dôvodov je hneď niekoľko. V prvom rade by som vyzdvihol absolútne úchvatný a neporovnateľne prepracovaný vizuál Sicílie, kde sa to nádhernými scenériami doslova hemží. To pridáva hre na jej neopakovateľnej atmosfére. Okrem toho musím pripomenúť vysoko kvalitný český dabing, ktorý v žiadnom prípade nie je u videohier samozrejmosťou a určite zvyšuje atraktivitu hry, najmä pre hráča z nášho kúta sveta. To však ani zďaleka nie je všetko: veľkou výhodou tohto dielu Mafie je, podľa môjho názoru, že dovoľuje hráčovi sústrediť sa takmer výhradne na príbeh vďaka absencii nadmerného množstva vedľajšieho obsahu. Príbeh síce nie je najoriginálnejší, ale je pomerne kvalitne vyrozprávaný a vďaka tomu umožňuje hráčovi sa doň ponoriť a drží jeho pozornosť. Summa summarum, Mafia: The Old Country je z môjho hľadiska prekvapením roka a určite sa teším, keď si zahrám pripravovaný ďalší diel.„ Vivaldi Hollow Knight: Silksong – „Ak by som mal použiť na zhodnotenie svojej hry roku len jedno slovo, tak by som povedal jednoducho: „Poshanka!“ Hollow Knight: Silksong sa absolútne neočakávane stalo pre mňa skutočným herným zážitkom, ktorý ma pohltil na obrovské množstvo hodín a naučil ma, ako zlepšiť svoju hernú techniku, keď som sa snažil spolu s Hornet dostať na koniec jej ohromného dobrodružstva. Obdivujem Team Cherry za to, aký obrovský svet sa im podarilo stvoriť, koľko zaujímavých detailov doňho vložili, koľko postáv (či už NPC alebo protivníkov) v ňom nadizajnovali a ako ma neustále motivovali k tomu, aby som sa nevzdal. Pharloom je obrovský svet plný rôznorodých lokalít. Niektoré sú na pohľad krajšie, z iných sa chce človek čo najskôr dostať, no súčasne dokázali takto autori aj vizuálnym spôsobom naznačiť, čo sa asi na jednotlivých miestach odohrala. Kým Citadela na mnohých miestach pôsobí honosne a nádherne, v Bilewater budete mať pocit, že toxicita vystúpila na level 100. Bavilo ma skúšať všetky nástroje v hre, testovať ich možnosti, hľadať svoj vlastný herný štýl a preskúmavať každý jeden kút Pharloomu, aby som s Hornet bol schopný bojovať aj proti tým najsilnejším nepriateľom. A nakoľko ma bojovníčka Shakra naučila, že slovo Poshanka je prejavom priateľskej úcty, tak ju aj ja takýmto spôsobom venujem tvorcom z Team Cherry. „Poshanka!„ Gabriel Klimo Ghost of Yōtei – „Musím povedať, že pre mňa je hra roku 2025 možno tak trochu nečakane, ale za to jednoznačne Ghost of Yōtei. Samozrejme, vedel som, že tento rok vyjde ďalší titul od amerického štúdia Sucker Punch, ale to som vtedy ešte nevedel a už vôbec nečakal, akú, pre mňa doslova rozprávku v tom najpozitívnejšom zmysle slova títo vývojári vytvoria. Príbeh Atsu ma neskutočne chytil za srdce a krásne sa vetvil počas celého hrania. Originálny príbeh, ktorý bol ešte lepšie podaný a vyrozprávaný doplnili absolútne nádherné scenérie, aké si snáď počas svojho celoživotného hrania nepamätám. Japonské prostredie Ezo mi neskutočne sadlo, pričom farebné palety kvetov a japonskej kultúry ma zohriali hlboko pri srdci. Autori využili prostredie naozaj perfektne, pričom celé to doplnili opäť raz úžasným japonským dabingom a ešte lepšou hudbou, ktorá krásne reflektovala príbeh Atsu. Hrateľnosť povýšili na ešte väčšiu úroveň, čím na veľmi potešili, keďže som mal trošku obavy, či Ghost of Yōtei nebude len menším upgradom oproti svojmu predchodcovi. To sa však nestalo a Ghost of Yōtei ma absolútne prekvapil a doslova mi vyrazil dych. Je to jedna z najlepších hier, aké som vôbec hral a pre mňa táto japonská balada v roku 2025 jednoducho nemá žiadnu konkurenciu. Sucker Punch, ďakujem veľmi pekne! Priniesli ste na herný trh naozaj obrovský klenot, na ktorý budem ešte veľmi dlho spomínať.„ Gaunt Tempest Rising – „V roku 2025 vyšlo len málo hier, ktoré by som mohol (alebo skôr chcel) zaradiť do môjho pomyselného rebríčka najlepších hier. Napriek tomu (ako už to býva každoročne zvykom) sa mi pri koncoročnom míľniku predsa len zozbieralo niekoľko favoritov roka. Tentokrát ich nie je nejako extra veľa, čo aj výber absolútneho víťaza robí trochu jednoduchším. A keďže mojím najobľúbenejším žánrom sú RTS, tak je asi očividné, kto sa u mňa umiestnil na prvej priečke. Mojím osobným víťazom sa tak stáva Tempest Rising (aj keď poriadne mu šliapal na päty Doom: The Dark Ages). Stratégií v reálnom čase vychádza za rok už len sotva za hrsť, takže o nejakej aktuálnej konkurencii sa dá hovoriť len veľmi ťažko. Tempest Rising tak síce nemusel súperiť so zástupmi konkurencie, no napriek tomu ide o jednu z najlepších RTS z minimálne poslednej dekády. Priniesol nám to, na čo fanúšikovia tohto žánru už roky rokúce čakali a to oživenie série Command & Conquer, hoci pod inou značkou. A musím povedať, že sa to autorom Tempestu vskutku podarilo. Skĺbili staré dobré mechaniky s vlastnými inováciami a priniesli nám nový futuristický svet, v ktorom proti sebe stojí Dynastia (pseudo NOD) a GDF. Namiesto Scrin si vytvorili vlastnú mimozemskú civilizáciu s názvom Veti. Už po zapnutí dema mi srdce zajasalo a nevedel som sa dočkať plného vydania, ktoré ma nakoniec rovnako príjemne prekvapilo. V prospech Tempestu však primárne hrá aj to, že ide o úplnú novinku v rámci žánru, teda o žiadne pokračovanie či remake/remaster (aj keď stále sám čakám, či náhodou sa neobjavia informácie o remasteri Tiberian Sunu). Ak ste rovnakým fanúšikom RTS ako ja a táto hra vám v roku 2025 náhodou unikla, rozhodne jej dajte šancu. Určite neoľutujete.„ Róbert Herda Death Stranding 2 – „Death Stranding 2 je vlastne úplne typickým pokračovaním. A z môjho pohľadu až príliš opatrným. Obzvlášť, keď vezmem v úvahu častokrát kontroverznú a za každých okolností svojskú tvorbu ikony herného priemyslu. Vrátime príliv smrti, svet znova môže vybuchnúť a pridáme sériu bizarných postavičiek, ktoré, pre autora typickým spôsobom, rozprávajú jednoduché veci najkomplikovanejšie ako sa len dá. A to iba preto, aby následne charakter, ktorý vyvoláva dažďovú búrku, nazval Rainy. Prekvapilo ma, že asi najslabšou zložkou je príbeh. Rozhodne nie zlou alebo nezaujímavou. Má svoje výborné momenty, akurát som tentokrát úplne necítil autorskú potrebu vyrozprávať zrovna túto líniu. De facto po druhý krát. Nadchádzajúce OD a následne Physint snáď ponúknu vyhranenejší pohľad na ľudstvo a jeho aktuálne problémy. Ak je niečím Kojima známy, tak tým, že pomerne otvorene vyjadruje svoje svetonázory, ktoré integruje do početných vrstiev naratívnej štruktúry. A to mi jemne pri Death Stranding 2 chýbalo. Hlavne, keď mi prišlo, že som občas o krok pred Hideom. Zatiaľ to neznie ako hra roku, no nie? Dostávam sa ale k tomu. Problematický koncept z jednotky (už tam ma bavil) je v sequeli totiž dotiahnutý do absolútnej dokonalosti pripomínajúcej modrastý diamant. A to je strašne dôležité. Presne takto sa v zásade majú robiť pokračovania. Brať do úvahy výhrady, napraviť problémy a prísť s vyladenejším zážitkom. Každú jednu z tých vecí Kojima Productions vykonalo na výbornú. Nezoberú vám všetky užitočné prvky a nestane sa z vás neschopný chodec spustošenými krajinami. Rýchlo sa dostávate k zbraniam, vozidlám a najrôznejším hračkám určeným k likvidácii početnejších sokov. Titul napriek tomu nestratil svoju tvár. Doručujete balíčky, no tentokrát v nebezpečnejších krajoch, kde naplno využijete arzenál ničenia. V jadre ide o sandbox. K problémom pristupuje podľa vlastného uváženia a táto sloboda je v dobe striktne lineárnych hier nadmieru svieža. Mimoriadne vyniká a uspokojuje satisfakčné receptory. Práve preto ide o vybrúsenú záležitosť so skvelo namiešaným core gameplay loopom pridávajúcim na akcii, avšak bez rezignácie či devalvácie pôvodného konceptu. Navyše, aktuálne môžeme hovoriť (a to bezkonkurenčne) o najkrajšom audiovizuálnom diele súčasnej konzolovej generácie. Tak kedy dostaneme ten Director’s Cut? Pokojne by som sa pustil do ďalších vedľajších misií. Takisto mám pocit, že niektoré načrtnuté koncepty hrateľnosti ešte majú, čo povedať. Minimálne záchrana zvierat či boj s neľútostnými plameňmi by si v dvojke zaslúžili rozšírenie. Nemám dosť, ani po desiatkach odohraných hodín a to je vizitka, ktorou by sa chcel pýšiť každý vývojár. Klobúk dole a počujeme sa v Austrálii.„ Ondřej Halíř Trails in the Sky 1st Chapter – „Trails in the Sky 1st Chapter je ideální vstupní bod do jedné z nejlepších JRPG ság, které jsou momentálně k dostání. Pokud máte rádi příběhy zaměřené především na postavy a jejich vnitřní hloubku, tady rozhodně nešlápnete vedle. Hra totiž nabízí nádherný vizuál, vynikající design postav, skvěle napsané dialogy, zábavný svět i příjemný soubojový systém. Doporučuji tedy všemi deseti. Chápu, že ze mě mluví i kus fanouška, který ví, co sérii čeká dál, ale i tak si stojím za tím, že jde o mimořádně kvalitní kousek, který by si žádný fanoušek JRPG neměl nechat ujít.„ Fritol Clair Obscur Expedition 33 – „Hra roku je pro mě nepřekvapivě Clair Obscur: Expedition 33. Titul je pro mě naprosto skvělou kombinací dvou světů, přičemž z každého si bere to nejlepší. Příběh, v čele s dospělými postavami, zdatně nabourává japonský stereotyp o náctiletých hrdinech, na nichž záleží osud království nebo světa, který se v nějaké podobě opakuje ve většině JRPG. Zároveň si však ponechává strukturu vyprávění , kdy vážné či epické momenty střídají vtípky a konverzace pro odlehčení atmosféry, což je něco, s čím dle mě západní vývojáři často neumí pracovat. V tomhle směru, jakožto už starší člověk, navíc oceňuji i absenci typického anime patosu pro puberťáky, který asi všichni diváci nebo hráči anime titulů dobře znají. Největší pochvalu však zaslouží samotný námět, neb ústředním tématem je více, než stokrát viděné zabití boha nebo zlého vladaře toužícího ovládnout svět pro své diktátorské choutky. Soubojový systém je pak vyšperkovaním klasických JRPG tahů, no pro západní hráče zase příjemné nabourání běžného akčního drcení tlačítek nebo stopadesáté variace na Souls žánr. Nekoukaný design světa a nádherný hudební doprovod jsou pak už jen třešnička na dortu.„ viflo Ghost of Yōtei – „Voľné pokračovanie relatívne novej značky Ghost od Sucker Punchu ma až do vydania príliš nelákalo a chuť pustiť sa do hry navnadili až posledné trailery. Pôvodná hra ma bavila, ale keďže trpím syndrómom kompletizátora a každý otázniček na mape musí byť odkrytý, na konci som už siel zo zotrvačníka. Yotei naoko vyzerá po mnohých stránkach ako predchodca, no je štruktúrovaný skutočne inak. Dva veľké ostrovy sú zamenené za niekoľko oveľa zaujímavejších a stráviteľnejších regiónov. Ikonky na mape už nie sú až tak podstatné a hráč je vedený k tomu, aby skôr sledoval svet navôkol a sústredil sa na lokácie na horizonte, čo mi prinieslo prekvapivo meditatívny účinok. Prírodné scenérie sú oveľa realistickejšie a logickejšie (už tu nenájdeme čisto červený les susediaci s čistom žltým lesom vedľa exkluzívne zeleného hája a podobné hollywoodske nezmysly). Boje a typy zbraní sú komplexnejšie a oveľa viac prepojené na samotný príbeh. A keď už sa bavíme o príbehu, je napísaný o niekoľko úrovní komplexnejšie a zaujímavejšie nad relatívne jednoduchou a typizovanou samurajskou poviedkou predchodcu. Obsahuje niekoľko zvratov a pamätné postavy aj udalosti. Na záver stačí spomenúť, že po splatinovaní mám chuť Yotei prejsť celý odznova a to svedčí o jej kvalitách.„ Drolin Kingdom Come: Deliverance II – „Kingdom Come: Deliverance II je pro mě hrou roku proto, že dělá něco, co dnes dělá z velkých titulů málokdo: nebojí se být pomalé, důsledné a náročné na pozornost hráče. Rozsahem i možnostmi je obrovské, ale nikdy nepůsobí jako prázdný sandbox, všechno má váhu, logiku a ukotvení v konkrétním historickém prostoru. České země tu nejsou exotickou kulisou, ale autentickým světem, který se propisuje do hratelnosti, rytmu dne i drobných detailů. Audiovizuálně hra od prvního dílu výrazně vyrostla (zvláště animace) a dokáže být zároveň realistická i silně atmosférická. Jde o téměř ideální pokračování prvního, lehce neohrabaného, ale odvážného dílu dnes již kultovní série. Čekání se vyplatilo.„ A ako teda vyzerá súhrnný rebríček TOP 10 2025 podľa našej redakcie? 10. Silent Hill f Tento rok bolo hlasovanie mimoriadne vyrovnané a na desiatej priečke sa nakoniec ustálil Silent Hill f ako nový prírastok do známej hororovej ságy. Vlani by mu to stačilo aj na podstatne vyššie umiestnenie, no i napriek tomu, že ho nie všetci fanúšikovia prijali bez výhrad, celkovo môžeme hovoriť o veľmi kvalitnej žánrovej záležitosti, ktorá si túto pozíciu obháji. 9. Doom: The Dark Ages Nový Doom medzi hráčmi tak trochu prešumel, čo je rozhodne škoda. Aj u nás to dlho vyzeralo tak, že sa vo výbere toho najlepšieho neobjaví, no nakoniec to pre neho dopadlo pozitívnejšie. O zlý titul inak skutočne nejde a pokiaľ sa chcete ideálne odreagovať pri strieľaní do živých terčov, ide o jednu z najlepších volieb roku 2025. 8. Kingdom Come: Deliverance II Kým vydanie prvého Kingdom Come: Deliverance sprevádzali určité pôrodné problémy, pri dvojke si dali Warhorse Studios podstatne viac záležať. Minimum technických problémov, pútavejšie spracovaný príbeh, ešte o niečo komplexnejšia hrateľnosť – to všetko malo za následok podstatne lepšie prijatie druhej časti, čo sa odzrkadlilo aj v našom hlasovaní. Aj keď to stačilo iba na ôsme miesto, čo sa bude zdať zrejme viacerým málo. 7. Death Stranding 2 – On the Beach Siedma priečka patrí ďalšiemu pokračovaniu, konkrétne Death Stranding 2 – On the Beach. Názory naň sa trochu rôznia a kým podľa niektorých vylepšila prakticky dokonalé, podľa iných doručila druhýkrát to isté, akurát v o niečo väčšom merítku. Je však úplne jedno do ktorej skupine sa radíte. Jedna vec je totiž istá, aj tentoraz sa Hideovi Kojimovi podarilo doručiť dostatočne pôsobivý zážitok a vy by ste si ho rozhodne mali vyskúšať. 6. Dispatch Na šiestom mieste sa umiestnila epizodická adventúra Dispatch od tvorcov z AdHoc Studia a pokiaľ milujte supehrdinské príbehy, potom asi naozaj nemáte čo riešiť. Ide síce o kratšiu záležitosť, ktorá miestami pripomína skôr interaktívny film, pravidelne prerušovaný zábavnou minihrou, no verte, že je rozhodne o čo stáť. 5. Split Fiction Mimoriadne nápaditý Split Fiction je len druhou hrou nášho rebríčka, ktorá si nikto nezvolil za svoju hru roku, no to vo výsledku o ničom nevypovedá. Pre priaznivcov kooperatívnej zábavy totiž skutočne nič lepšie nevyšlo a jedinou slabinou nového titulu vývojára Josefa Faresa je azda len to, že neponúka až tak vysokú mieru znovuhrateľnosti. A vôbec nevadí, ak vás nebavia multiplayerové záležitosti. 4. Hollow Knight: Silksong Tesne pre bránami prvej trojky zastal fantastický Hollow Knight: Silksong, kde síce viacerí kritizovali nezanedbateľný nárast náročnosti oproti prvému dielu (a autori na to museli pružne reagovať), no inak je pokračovanie lepšie hádam vo všetkom. Ak patríte k priaznivcom metroidvanií, potom by ste asi nemali váhať a dať tomuto nezávislému hitu šancu. 3. Mafia: The Old Country Všetci asi poznáte tú hlášku o zlatých českých ručičkách. Mafia: The Old Country síce nie je priamo dielom českého štúdia, no podieľalo sa na nej mnoho českých vývojárov štúdia Hangar 13. Nemožno sa inak vôbec čudovať, že hra s nálepkou Mafia bola v našich končinách ostro sledovaná, no a domáce recenzie boli neprekvapivo priaznivejšie ako tie zahraničné. Nemá cenu zapierať, že ide o najprekvapujúcejšie umiestnenie v našom rebríčku za rok 2025, nová Mafia nám však skutočne sadla. 2. Ghost of Yōtei Hoci si Ghost of Yōtei zvolili až traja redaktori za svoju hru roku, výsledku to stačilo „iba“ na druhé miesto. Čo je každopádne vyššie umiestnenie než dosiahol jej predchodca Ghost of Tsushima, hoci zlé jazyky tvrdia, že voľné pokračovanie je citeľne slabšie, mimo iné i kvôli nie až tak zaujímavej ženskej protagonistke, ktorá sa im do tohto obdobia nehodí. My sme však nič podobné neriešili a užívali si dokonale vyladenú hrateľnosť. 1. Clair Obscur: Expedition 33 Je to tak, aj u nás si pre seba prvé miesto uzurpoval tohtoročný čierny kôň, francúzske RPG Clair Obscur: Expedition 33. Môžete s tým síce nesúhlasiť a tvrdiť, že hype okolo tohto titulu je až priveľký, no i v našej redakcii sme museli oceniť ako sa malé štúdio Sandfall Interactive dokázalo svojim dielom vyrovnať veľkým AAA titulom, ba ich v mnohom aj predčiť. O víťazovi sa síce rozhodlo až v tesnom súboji, no tak to asi malo byť. Vyhodnotenie hier roku 2025 podľa našej redakcie je teda úspešne za nami. Súhlasíte s našim výberom? Komentuj!
