Avatar: Frontiers of Pandora – From the Ashes – Návrat na Pandoru

Ak napíšem, že Avatar: Frontiers of Pandora je ako druhá veľká hra Ubisoftu zasadená do univerza režiséra Jamesa Camerona, uplne nenaplnil očakávania, asi to bude len málokto rozporovať. Vytúžený hit sa nedostavil a ani hráči neboli vyložene nadšení, hoci sa hodí napísať, že jadro ako také nebolo až tak zlé. Ako sa vydarila veľká príbehová expanzia, ktorá priamo vychádza z udalostí tretieho filmu?

Recenzovaná verzia: PC

Pokiaľ vás pôvodná hra pri vydaní neuchvátila, hodí sa zároveň napísať, že dnes je už úplne iná ako pri vydaní. Teda nie doslova, no v priebehu dvoch rokov došlo k množstvu quality of life zlepšení, vďaka čomu sa hrá oveľa lepšie ako v minulosti. K ním patrí napríklad upravené UI s jednoduchšou navigáciou, lepšia správa predmetov v inventári, možnosť zbierať materiály na crafting počas jazdy na direhorsoch (čo je vlastne avatarská verzia divokých koní) alebo režim New Game+. Všetko tu rozhodne nebudem rozpisovať, no ak k tomu prirátate fakt, že zároveň došlo k vychytaniu technických problémov či skvalitneniu optimalizácie, vyjde vám z toho to, čo som napísal vyššie. I preto mal From the Ashes trochu inú pozíciu než svojho času originálny titul.

Celkovo ide už o tretie DLC rozširujúce pôvodný príbeh, ktoré vzniklo ako priama podpora tretieho Avatar filmu. Kým dvojica predchádzajúcich, The Sky Breaker a Secrets of the Spires bola oznámená vopred ako súčasť Season Passu, s From the Ashes sa od začiatku vonkoncom nepočítalo. Výraz DLC ho vlastne ani úplne nevystihuje, skôr ho možno označiť za plnohodnotnú expanziu, ktorej dokončenie vám rozhodne nezaberie niekoľko hodín. Počítajte tak s približne 20 hodinami obsahu, no s tým, že na vyšších náročnostiach vám môže zabrať ešte viac času. Tomu logicky zodpovedá i cenovka, no nič z toho nie je na škodu, čo stručne rozoberiem nižšie.

Dej je zasadený do roku 2170, teda približne pol roka po udalostiach Secrets of the Spires a niekoľko týždňov po skončení filmu Avatar: Oheň a popol. Naň sa síce priamo nadväzuje, no reálne ide o samostatný príbeh pokračujúci v tom, čo načala samotná hra. Hlavnou postavou však tentoraz nie je Na’vi z klanu Sarentu, ktorého ste si mohli čiastočne prispôsobiť a to vrátane jeho pohlavia, no jeho mentor So’lek. Ten bol ako veterán bitky pri lietajúcich horách (finále prvej snímky z roku 2009) jednou z najdôležitejších vedľajších postáv a celkovo ide o viac než dobrú voľbu, čo sa týka hrateľného protagonistu. Nedá sa mu totiž upierať, že disponuje zaujímavejším charakterom, hoci v príbehu figuruje i naďalej pôvodný hrdina. Ten inak dostal po novom oficiálne meno, čo tiež nie je na škodu.

Je to však práve So’lek, ktorý sa bude musieť vysporiadať s novou hrozbou, konkrétne spojenectvom ľudskej militaristickej organizácie RDA a ohnivého Na’vi klanu Mangkwan. Potom, čo sa jeho blízki spojenci ocitajú v ohrození a okolitá krajina je devastovaná rozsiahlymi požiarmi, vydáva sa na strastiplnú cestu za záchranou svojho domova. Viac z príbehu nebudem prezrádzať, spomeniem iba, že pôsobí o niečo osobnejšie než minule, čo súvisí i s nedoriešeným So’lekovym vzťahom s jedným z antagonistov. Obecne sa mi jeho podanie vcelku páčilo, vrátane pôsobivého cinematického úvodu a hoci neprináša žiadne zásadné prekvapenia, vyrozprávaný je celkom dobre. Milo ma potešil aj jeden temnejší moment v úplnom závere, akokoľvek sa tomu hra nevenuje až tak, akoby mohla. Akoby si autori pripravovali pôdu pre ďalšie rozšírenie, no to je v tejto chvíli otázne.

Pôvodná hra sa inak rozprestierala na troch mapách – Kinglor Forest, Clouded Forest a Upper Plains. Z nich hlási návrat iba Kinglor Forest, ktorý je tak stredobodom pozornosti celej expanzie, no zároveň u neho došlo k menšiemu prepracovaniu. Vďaka už spomínaným požiarom pôsobia niektoré jeho časti o poznanie depresívnejšie a došlo i k pridaniu nového subregiónu The Ravines. To je neprekvapivo jednou z finálnych oblastí expanzie a na rozdiel od zvyšku hry sa po ňom budete musieť presúvať pešky alebo prostredníctvom direhorsov. Na ikrana teda môžete rovno zabudnúť, pričom ten sa vyhýba aj horiacim oblastiam. Príjemnou správou je však to, že mapa sa postupom v príbehu mení a dochádza ako k uhaseniu ohňov, tak čiastočnému návratu prírody na tieto miesta. Sympatické.

Pomaly sa však dostávam k tomu najpodstatnejšiemu a to samotnej hrateľnosti. Tá je o poznanie akčnejšia ako kedykoľvek predtým, čo nakoniec súvisí aj s odlišným protagonistom. Ten ani nepoužíva žiadne technologické vychytávky typu hackovacieho zariadenia SID, o to je lepším bojovníkom. Oproti vašej Sarentu postave dokonca dokáže rýchlo likvidovať nič netušiacich alebo oslabených mechanických protivníkov a nechýba ani možnosť boja na blízko. Súboje sú celkovo ešte svižnejšie, zábavnejšie a hra vás zbytočne nezdržuje nepodstatnými aktivitami ani v otvorenom svete. Stále pritom môžete likvidovať základne RDA, zabíjať členov klanu Mangkwan, či hľadať ovocie Zyekoma, čo je zároveň jedinou možnosťou ako zvýšiť váš health bar. Nič z toho vám však nikto nenúti, ani vás k tomu nenavádzajú žiadne ukazovatele a je len na vás ako dôkladne budete preskúmavať okolitý svet.

Ak to pritom nebolo z predošlého odstavca jasné, toto všetko je za mňa jednoznačne plus. Nie že by mi v tomto originál prekážal, no From the Ashes má nepochybne lepšie tempo. To všetko ide ruka v ruke s kvalitou príbehových misií, kde musím obzvlášť pochváliť trojicu odlišne vystavaných bossfightov s lídrami ohnivého klanu. To, že sú tentokrát vašimi protivníkmi aj Na’vi sa zároveň pozitívne podpisuje na variabilite protivníkov. Tých rady však doplnilo aj niekoľko ďalších typov, vrátane mechanických psov, Hellhoundov, ktorí vám vedia vo väčších počtoch trochu zatopiť.

Na záver som si však nechal ešte jednu vec, keďže nie je priamo súčasťou expanzie ako takej. V rámci bezplatného decembrového updatu sa totiž Frontiers of Pandora dočkala fanúšikmi vytúženého third person pohľadu, čo je obrovskou devízou celej hry. Logicky z nej teda ťaží aj From the Ashes, keďže vôbec po prvýkrát môžete prechádzať nový obsah v úplne novej perspektíve. A hoci sa to nezaobíšlo bez menších nedostatkov (len plávanie je naďalej first person a animácie na seba nie vždy plynulo nadväzujú) priam sa ponúka otázka, prečo sme na niečo také vôbec museli tak dlho čakať. Osobne som ho využíval takmer nepretržite a menil som ho iba občasne, aby som posúdil rozdiely.

From the Ashes je v podstate tým, čím chcela byť už pôvodná hra, no stopercentne sa jej to nepodarilo. Ani tentoraz to síce nie je bezchybné a pokiaľ vám originál vyložene nesedel, vaše dojmy sa nemusia o toľko zlepšiť. V opačnom prípade však dajte tomuto návratu na Pandoru šancu a možno budete príjemne prekvapení. Zamrzí azda len absencia co-op režimu, no ktoré So’lekovo dobrodružstvo oproti zvyšku neponúka, no aspoň sa to dá čiastočne chápať.

Komentuj!