This Ain’t Even Poker, Ya Joker – Cirkus kariet a mincí

Už si ani nepamätám hru, pri ktorej by sa môj názor dokázal zmeniť tak výrazne ako v prípade This Ain’t Even Poker, Ya Joker. Zatiaľ čo po úvodných piatich minútach som mal chuť hru odinštalovať a už sa k nej nevrátiť, po takmer desiatich hodinách som dospel k tomu, že vlastne vôbec nie je taká zlá. Predchádzala tomu však poriadna dávka trpezlivosti, počas ktorej som sa snažil hru preskúmať čo najdôkladnejšie a najmä jej dopriať dosť času na to, aby mohla naplno ukázať svoj potenciál. Základná otázka, ktorú by ste si však mali položiť na začiatku, je, či vám tých niekoľko hodín bude stáť za to, aby ste sa dostali k zaujímavejším momentom

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh začína v momente ako ju spustíte. Bez toho, aby ste čo i len vstúpili do hlavného menu sa ocitnete v nejakom cirkuse. To sa však vôbec nepáči miestnemu šašovi, ktorý tvrdí, že tu nemáte čo hľadať. Ešte viac ho urazí, keď ho omylom nazvete klaunom. Zjavne totiž existuje rozdiel medzi slovami klaun a šašo a on si váš prešľap zobral veľmi osobne. V tej chvíli sa stávate jeho väzňom. Sľúbi vám však, že vás prepustí, ak budete hrať jeho hru a podarí sa vám nazbierať bilión mincí. Hra sa môže začať.

Na úvod by som mal asi vysvetliť, čo spôsobilo tie negatívne prvé dojmy. Môžu za to najmä dva faktory. V prvom rade som veľmi rýchlo nadobudol pocit, že hre chýba takmer akákoľvek skutočná hrateľnosť. Jediné čo budete robiť je v podstate klikať na karty a sledovať, ako sa vám striedajú pokrové ruky jedna za druhou. Nič viac. Postupne som si však všimol, že za získané mince si môžete v hre kupovať rôzne vylepšenia. Tie vám umožnia hrať nie jednu, ale rovno desať pokrových rúk naraz alebo vám pridajú možnosť držať až sedem kariet namiesto piatich. Jednou z najlepších vychytávok je možnosť automatického otáčania jednotlivých kariet. Najprv pomaly, no postupne stále rýchlejšie.

To však odrazu znamenalo, že v podstate už pri hre nemusíte ani len sedieť. Sama dokáže za vás robiť aj samotné klikanie. Nerozumel som čo má byť mojou motiváciou, nevidel som žiadny zmysel v tom, aby som pri hre ostával a v podstate som ani nevidel žiadnu pointu v tom, aby som dosiahol ten spomínaný bilión. Jediné akcie, ktoré vám zostali bolo vysielanie expedícií. Tie slúžia na získavanie nových kariet do balíčku, alebo naopak na ich likvidáciu. Rovnako budete musieť neustále zvyšovať úroveň svojich automatických bonusov, aby ste dokázali zvyšovať aj svoje zárobky.

Prakticky mi však bolo úplne jedno, či som zarábal tisíce alebo milióny. Boli to len obyčajné čísla. Začal som sa preto viac potulovať po hracej ploche a objavil som niekoľko predmetov ukrytých pod kartami, s ktorými sa dalo rôzne manipulovať. Netušil som, aký majú účel, no aspoň ponúkali menšiu zábavu počas toho, ako hra automaticky vykonávala všetky ostatné úlohy. Žiadny väčší význam som v nich však nenašiel. No keď sa mi podarilo dosiahnuť spomínaný míľnik jedného bilióna mincí, hra konečne začala naberať jasnejšie kontúry.

V tom momente totiž do hry vstúpi víla Mary, ktorá vám otvorí nový obchod s prelomovými vylepšeniami. Tam však nie je menou klasická minca, ale hracie žetóny. Zrazu si teda môžete odblokovať úplne nové víťazné kombinácie ako tri trojice, veľký full house, prípadne šesticu či dokonca sedmicu. Rovnako môžete zdokonaliť svoje doterajšie schopnosti a postupne už nebudete zarábať tisíce ani milióny. Posuniete sa až do sextiliónov a vôbec pritom nepreháňam. Neskôr si takto sprístupníte aj obchod so žolíkmi, ktorý dokáže vaše úspešné ruky ešte výhodnejšie speňažiť. Okrem toho sa vám otvoria aj questy a achievementy, za ktoré budete získavať ďalšie mince navyše.

Stále síce platí, že všetko sú len čísla, no konečne začnete mať pocit, že hra k niečomu skutočne smeruje. Mary má totiž plán, ako sa zbaviť nepriateľského šaša a ponúkne vám pri tom pomoc. Okrem toho vám spomínané predmety pod hracou plochou začnú prinášať aj vlastné zárobky. Ak ich postupne aktivujete, budú fungovať automaticky a zároveň zvyšovať stav vášho mincového účtu. Môže sa zdať, že v hre už v podstate nemusíte pohnúť ani prstom, no nie je to úplne pravda. Navyšovanie bonusov, nakupovanie žolíkov a vysielanie expedícií budete musieť stále vykonávať manuálne.

Dôležité však je, že som konečne porozumel tvorcom a pochopil, v čom vlastne spočíva samotná hrateľnosť. Karty sa síce môžu otáčať samy a mince môžu pribúdať bez vášho zásahu, no bez vašich krokov pôjde všetko oveľa pomalšie. Okrem toho likvidovaním kariet a získavaním nových výrazne ovplyvňujete, akú budú mať podobu vaše najbližšie ruky. Do hry sa tým dostáva potrebná motivácia a objavuje sa aj určitá taktika. Už to nebola hra, ktorá sa hrá sama, mal som pocit, že som jej súčasťou a sledovať tie obrovské zárobky bolo miestami naozaj zábavné.

Je tu aj záverečná fáza, v ktorej vás čaká súboj s bossom, teda so spomínaným šašom. V rámci hrateľnosti si odomknete ešte jeden obchod vylepšení, kde sa vašou novou menou stanú runy. Čím viac rún počas hry získate, tým silnejšie útoky budú vaše karty protivníkovi spôsobovať. Určite stojí za zmienku, že na jeho porazenie mu musíte ubrať bilión života. Súboj bol spočiatku veľmi pomalý, no keď som získal potrebné vylepšenia, tempo sa citeľne zrýchlilo. Trochu ma však mrzí, že trailer sľuboval možnosť vidieť bossa priamo pred sebou, čo sa napokon v hre neobjaví. Všetko prebieha podobne ako doteraz, iba s tým rozdielom, že karty tentoraz slúžia aj ako zbrane.

Po stránke hrateľnosti je tak nakoniec This Ain’t Even Poker, Ya Joker celkom solídnou a zábavnou kartovou hrou. Síce v nej nemožno prehrať a jej náplň spočíva primárne v zbieraní mincí, no úplne to stačí. Stále je však potrebné spomenúť niekoľko aspektov, ktoré mi ani po dlhodobom hraní neboli príliš sympatické. Predovšetkým ide o hudbu a zvuky. Hra obsahuje jeden nekonečný hudobný loop s cirkusovým motívom, ktorý už po pár minútach pôsobí neuveriteľne monotónne, a tak som ho nakoniec musel vypnúť.

S príchodom druhej fázy a aktiváciou predmetov som však musel vypnúť aj zvuky, pretože sa objavila krabička s čertíkom. Keď sa jej kľuka začne otáčať, neustále počúvate tú istú repetitívnu zvučku, ktorá sa nikdy nekončí. Najlepšie je preto všetko vypnúť a pustiť si vlastnú hudbu, ktorá po chvíli nezačne prekážať. Určite by teda neuškodilo pridať do hry o niečo viac skladieb.

Kritike sa nevyhne ani vizuálna stránka. Jednoduchší dizajn a farebnosť mi nijako výrazne neprekážajú, od nezávislých titulov neočakávam fenomenálnu grafiku. Väčší problém však vidím v tom, že počas hry na ploche neustále lietajú mince a karty neprestajne blikajú a žiaria. Deje sa to s takou intenzitou a rýchlosťou, že už po chvíli som pociťoval silné bolesti hlavy. Chvíľu som mal dokonca pocit, že hra týmto spôsobom simuluje atmosféru nevýherných hracích automatov, čo mi vôbec nebolo príjemné. Odporúčal by som radšej tieto efekty zmierniť alebo pridať možnosť ich vypnúť.

A hoci som napísal, že do hry neustále zasahujete a vaše akcie sú potrebné, neviem, ako mám vnímať fakt, že som si od nej mohol na hodinu odísť a medzitým sa mi samé nakumulovali nové zárobky. Skutočnosť, že väčšina činností je plne automatická, robí z hry istým spôsobom nezastaviteľný hrací automat. Mám z toho teda zmiešané pocity. Na jednej strane mi neprekážalo hru občas takto nechať a venovať sa niečomu inému, na strane druhej som si však uvedomoval, že v podstate získavam mince len tak, teda zadarmo.

Výsledné dojmy z This Ain’t Even Poker, Ya Joker sú však nakoniec prekvapivo oveľa pozitívnejšie, než sa spočiatku javilo. To však neznamená, že nemá svoje nedostatky, ktoré som nakoniec popísal i vyššie. No ak máte radi kartové tituly, hra vás asi dokáže zabaviť, hoci osobne by som skôr odporučil minuloročný hit Balatro. Ten je nielen oveľa kreatívnejší po stránke hrateľnosti, ale ponúka aj reálne výzvy, možnosť prehrať a všetky akcie máte neustále vo vlastných rukách. Pokiaľ ste už však do Balatra investovali veľa času a chcete vyskúšať niečo trochu odlišné, pokojne dajte This Ain’t Even Poker, Ya Joker šancu. Počítajte však s tým, že na začiatku otestuje vašu trpezlivosť.

Komentuj!