The Bench – Starec, lavička a holuby

The Bench patril tento rok medzi mnou vcelku očakávané hry. Venoval sa mu aj v Skrytých esách, pričom demoverzia ma skutočne nadchla. Farebné dobrodružstvo seniora, ktorý sa presúva z lavičky na lavičku a dáva dokopy svoju armádu holubov, bolo pre mňa skrátka adeptom na jeden z najlepších nezávislých titulov roka. Výsledok ma však nakoniec nenadchol a tvorcovia z Voxel Studios ho mohli pokojne aj odložiť, aby ho stihli poriadne doladiť. Možno by sa tak zároveň vyhli väčšine problémov, ktoré sa v hre aktuálne nachádzajú.

Recenzovaná verzia: PC

Príbeh The Bench sa začína vo chvíli, keď si hlavný hrdina užíva popoludňajšiu pohodu na lavičke pred ústavom. Sestrička mu oznámi, že sa blíži čas večere a mal by sa pobrať dnu. Tento pokojnú rutinu však naruší neznámy cudzinec, ktorý sa rozhodne starému mužovi trochu zmeniť život. Keďže bol vždy priateľský k holubom, ponúkne mu možnosť získať celú armádu malých okrídlených agentov, ktoré si môže vyliahnuť zo zlatých vajec. Spolu s nimi sa bude musieť popasovať s rôznymi prekážkami a dostať sa do veže v parku, kde si budú môcť obaja pohovoriť viac v súkromí. Cesta plná nástrah sa môže začať.

Prvé minúty, ktoré som s The Bench strávil, ma skutočne bavili. Úvodná lokalita v parku, ktorú sme mohli preskúmať už v demoverzii, je vynikajúco spracovaná a prináša presne to, čo som od hry očakával. Skúmanie prostredia, zákerné jednanie s NPC postavami, humorné momenty, dobre zvládnuté minihry (petang a škrupinky). Celý koncept skrátka pôsobí vcelku sviežim dojmom. Holuby pre vás nosia predmety ako guličky, zlaté vajcia či tehly a hra sa stáva rajom pre hráčov, ako som ja. Aj preto je škoda, že práve v tejto časti vyloží všetky najsilnejšie karty a ďalej pokračuje už v oveľa slabšom duchu. Nemôžem pritom napísať, že by zvyšné lokácie nemali svoje čaro, no ani zďaleka nedosahujú prvotnú úroveň.

Z parku sa následne presuniete k jazeru, ktoré síce neponúka až toľko zaujímavých momentov, no stále si v ňom budete môcť užiť niekoľko dobrých nápadov. Zvyšné tri lokality však už výrazne zaostávajú vo svojej kreativite a postupne si začnete viac uvedomovať určité nedostatky, ktorými hra trpí. Je pravda, že počas hrania budete mať vždy čo robiť a vaše mozgové závity sa budú musieť vysporiadavať s rôznymi situáciami, ktoré si pre vás tvorcovia pripravili. Nie vždy vás to však bude zrejme baviť.

Náročnosť aj kvalita minihier postupne klesá a či už budete strieľať do bránky s futbalovou loptou, hrať piškvorky alebo hádzať šípky na balóny, nikdy nebudete mať pocit, že sa vám The Bench snaží situáciu výraznejšie skomplikovať. Väčšinu úloh skrátka zvládnete bez problémov hneď na prvý pokus. Keď som videl umelú inteligenciu súperov, proti ktorým sa máte postaviť v piškvorkách, bolo mi až trápne. Nesnažili sa ma nijako blokovať, nemali žiadnu taktiku ani logiku. Celé to pôsobí, akoby v tomto smere ani nebolo možné prehrať. Možno to autori časom opravia, no moje dojmy to už nevylepší.

Keď už sme pri tých patchoch, mal by som napísať, že The Bench sa počas posledných dvoch dní môjho testovania dočkal asi desiatich aktualizácií. Snahu tvorcom nemôžem upierať, no opravou jedného bugu sa im nezriedka podarilo pokaziť niečo úplne iné. Ako príklad môžem uviesť lavičku, ktorá bola pôvodne umiestnená v nákladnom kontajneri a žeriav ju zdvihol do vzduchu, no po aplikovaní patchu už ležala na zemi, zatiaľ čo kontajner stúpal hore prázdny. I preto si myslím, že bolo rozumnejšie neuponáhľať vydanie, než sa snažiť zašívať výsledok horúcou ihlou.

Celkovo som narazil na veľké množstvo rozličných bugov. Písanie ceruzkou do novín mi veľmi nefungovalo, zem pod mojimi nohami sa občas strácala, noviny sa nedali odložiť, postavy prechádzali cez steny a podobne. Neraz som preto musel hru úplne reštartovať. Najhoršie je každopádne to, že aj keď si hra pamätá všetky presuny medzi lavičkami a po načítaní sa ocitnete na tej poslednej, pre niektoré otvorené dvere to neplatí. Občas tak budete musieť zopakovať určité akcie, aby ste sa mohli vrátiť na predchádzajúce miesto alebo sa naopak posunúť ďalej. Je síce pravda, že medzi lavičkami sa dá presúvať aj pomocou mapy, ktorú máte uloženú v novinách, no aj tak mi nepríde v poriadku, keď vás hra nechá v miestnosti, v ktorej sa za vami zrazu zavrú dvere a jedinou možnosťou, ako sa odtiaľ dostať, je použiť mapu.

Čo ma však trochu zamrzelo, že hoci môžete v úvode využívať holubov na množstvo zákerných útokov proti NPC, hra časom zmení charakter a budete im naopak pomáhať. Tí po vás budú chcieť fotiť určité miesta, vyriešiť nejaký hlavolam a podobne. Možnosť zhodiť miestnemu DJovi na hlavu diskoguľu je pritom oveľa atraktívnejšia než pomaľovať bustu podľa nejakého vzoru. Stále síce môžete hádzať na ľudí holubov, alebo ich mlátiť palicou, no neskôr už chýba reálny dôvod na vykonanie týchto akcií a pôsobí to trochu nadbytočne, až stereotypne.

Aby som však nebol úplne negatívny, hoci je väčšina miniher vskutku jednoduchá až primitívna, dočkáte sa aj niekoľkých zaujímavejších hlavolamov, kde budete musieť vypínať kamery. Vie vám to miestami celkom zamotať hlavu a sú skrátka veľmi dobre navrhnuté. V priebehu hry navštívite aj arkádovú herňu s množstvom automatov a budete si môcť zahrať aj niektoré známe klasiky, napríklad Flappy Pigeon.

Pochváliť musím aj sympatický vizuál a peknú farebnú paletu. Keď sa deň strieda s nocou a máte možnosť vidieť, ako tvorcovia pracovali so svetlom a tieňom, vytvára to veľmi pekný efekt, ktorý v nezávislých hrách tohto typu často nevidieť. Postavy vyzerajú väčšinou celkom jednoducho, no dostatočne dobre. Aj preto je škoda, že sa tu stretnete len s dvomi ženskými postavami. Pochvalu si zaslúži aj vizuálny humor, ktorý je prítomný po celú hru. Zaujímalo by ma, kto vymyslel, že holuby môžu vytvoriť elektrickú reťaz, ktorou sa dá nahradiť elektrický článok. Ochrancovia prírody by to asi nepochválili, no to nechajme bokom.

Tiež sa mi páčilo využitie guličiek, ktoré v hre neustále zbierate. Môžete nimi odblokovať nové skiny pre vašich holubov, kúpiť si inú palicu alebo získať nápovedy, aby ste zozbierali všetky známky, ktoré sú v hre dostupné. Existuje tu aj rýchle cestovanie pomocou autobusov, hoci nerozumiem, ako vás môže autobus odviesť do lokality v kanáloch alebo na plošinu. Vracanie sa do jednotlivých lokalít vám navyše umožní dostať sa na miesta, ktoré vám predtým neboli prístupné. Koniec koncov, v každej lokalite získate novú užitočnú vecičku, ktorá vám v predchádzajúcich otvorí nové možnosti.

Dobre spracované sú aj hlavolamy, ktoré môžete lúštiť vo vašich novinách (Fillpoint). Spočiatku sú relatívne jednoduché, no postupne sa dočkáte aj oveľa zložitejších variant. Práve tu som musel miestami poriadne premýšľať a hľadať správne riešenie. Nie vždy je totiž viditeľné na prvý pohľad a občas je potrebné vyskúšať viacero ciest, kým sa dopracujete k správnemu výsledku.

V každej lokácii inak nájdete aspoň nejakú aktivitu, ktorá stojí za to absolvovať. Či už ide o prekážkovú dráhu na člne, ovládanie demoličnej gule alebo rybárčenie. V hre sa navyše nachádza niekoľko trezorov, ktoré síce nie sú povinné, no lúštiť štvormiestne kódy je občas celkom zábava. To je však asi všetko, čo môžem na titule aktuálne vyzdvihnúť.

Z textu je vám teda zrejmé, že The Bench nie je principiálne zlou hrou. Rozhodne však nedosiahol na potenciál, ktorý sľuboval v demoverzii, a nepotešilo ma ani množstvo najrôznejších bugov. No aj keby som ich ignoroval a hra by fungovala po tejto stránke bezchybne, stále by to nestačilo na lepší výsledok. Dočkal som sa skrátka fantastického predkrmu, no zvyšok menu bol smutným sklamaním a preto The Bench nemôžem vonkoncom odporúčať, hoci by som to urobil veľmi rád.

Komentuj!