Borderlands 4 – Nová planéta, noví hrdinovia a otázne inovácie

Už za pár dní to bude presne 16 rokov, čo nám Gearbox Software predviedli jeden zo svojich najambicióznejších projektov, aj keď v danej dobe to tak spočiatku nevyzeralo. Začiatky série Borderlands boli rozporuplné, keďže vo veľkej miere priniesla na naše obrazovky niečo nové, aj keď na prvý pohľad prišla mnohým ako poriadny zlepenec rôznych žánrov a nápadov. Celkovému dojmu veľmi nepomohol ani nie príliš pôsobivý herný kabátik, ktorý mal komixový charakter na rozdiel od ostatných AAA hier danej doby, ktoré si zvolili realistickejšie stvárnenie. Napriek mnohým výčitkám od hráčskej komunity sa však táto séria naďalej drží podobného kurzu. Ten však postupne rozšírila o mnohé herné mechanizmy a elementy. A tak tu máme už štvrtý plnohodnotný diel (nesmieme však zabudnúť na Pre-Sequel a Tinin Wonderlands), ktorý sa opäť snaží získať pozornosť hráčov a osloviť ich viacerými inováciami. Poďme sa teda spoločne pozrieť, čo bolo v Borderlands 4 od základov prekopané a čo zostalo zachované.

Recenzovaná verzia: PC

Séria Borderlands patrí k najlepšie vyladeným príbehovým kooperatívnym hrám, aké sú aktuálne k dispozícii. V najväčšej miere vďaka tomu, že každý hráč si v kooperatívnom režime môže naplno vychutnať aj príbeh. Keďže v mnohých podobne ladených tituloch to často končí tak, že hosťujúci hráč má v rukách opraty a ostatní sa len vezú, pričom polovica udalostí im uniká, čo je dosť škoda. Borderlands ako kooperatívna FPS/RPG takto v podstate ani nemá veľmi konkurenciu, všetky ostatné tituly, ktoré sa uberali podobnou cestou, väčšinou skončili fiaskom (všakže, Redfall?). Borderlands 4 však v kooperácii poskytuje hráčom ešte viac voľnosti ako doteraz. Aj keď má to jeden menší háčik. Úvod hry je oproti ostatným dielom tentokrát určený len na sólo hranie, až po jeho dokončení (20-30 min.) sa ocitnete v otvorenom svete novej planéty Kairos, kde sa začína plnohodnotná hra. Táto zmena mi trochu prekáža, no inováciám sa niekedy medze nekladú.

Predpokladám, že pri slovách „v otvorenom svete“, ste sa na chvíľu pozastavili. Nuž, leveldizajn si prešiel v štvrtom pokračovaní najväčšími zmenami. Predošlé diely boli tvorené menšími či väčšími mapami, medzi ktorými sme sa presúvali. Načítavania medzi prechodmi boli občas trošku rušivé, ale to veľmi nestojí za zmienku. Väčšie mapy často umožňovali používať rôzne druhy vozidiel. Borderlands 4 tak búra pomyselné múry načítavacích obrazoviek a prichádza s jedným veľkým svetom. Aj keď, ehm, stále je tu niekoľko menších odbočiek, napríklad cestovanie do vaultov, kedy mapu Kairosu na chvíľu opustíme. Na prvý pohľad je otvorený svet pre hráčov prívetivejší ako pôvodný model. No už po pár hodinách hrania zistíte, že niečo tu nesedí. Svet je svojím spôsobom bohatý, vždy sa v ňom dá niečo robiť. No mnoho jeho častí pôsobí trochu nemastno neslano, až príliš genericky a často budete krúžiť krížom krážom, aby ste sa niekam dostali, no v ceste vám stojí nejaký ten útes alebo iná prekážka, v čom vám mapa veľmi nepomôže.

Tento neduh sa vývojári snažili zredukovať vyváženejšou implementáciou vozidiel. Tie si tak prešli downgradom aj upgradom. V hre tak po novom figuruje v podstate len jedno vozidlo (vznášadlo), to má síce viac rôznych výzorov a skinov, no jeho vlastnosti a celkovo správanie v podstate ostávajú rovnaké. Pri množstve prekážok vo svete je však vznášadlo asi jedinou vhodnou voľbou, keďže s ním môžete elegantne preskočiť či obísť väčšinu prekážok. Druhou zmenou je to, že vznášadlá sú len jednomiestne. Takže každý hráč má svoje vlastné vozidlo, ktoré si dokáže privolať v podstate kedykoľvek a kdekoľvek. Z vozidla sa však stáva už len skôr transport než nejaká ničivá superzbraň. Na zrážanie protivníkov či ich porciovanie ťažkými zbraňami môžete tentokrát zabudnúť.

Čo sa týka príbehu a zasadenia, tak Borderlands 4 sa vracia k trochu komornejšej atmosfére prvých dielov. Oproti trojke je tak príbeh hry situovaný na planéte Kairos, kde sa nachádzajú ďalšie vaulty, ktoré k sebe, samozrejme, lákajú vault hunterov, teda v tomto prípade našich 4 hrdinov. Planéta je však v rukách psychopatického diktátora Timekeepera, ktorý si zotročil celú populáciu prostredníctvom nervových implantátov. Ak sa teda chcete dostať k svojim vytúženým vaultom musíte najprv prejsť cez neho. Preto sa pridávate k odboju a čaká vás strastiplná cesta k jeho porazeniu. Príbeh tak opäť nie je ktovieako zložitý, no naďalej srší poriadnou dávkou humoru. Osobne mi však príbehové/humorné spracovanie štvorky prišlo výrazne prívetivejšie oproti tretiemu dielu. Má to však jeden háčik. Borderlands 4 sa výrazne dištancoval od predošlých dielov. Doteraz sme boli zvyknutí na to, že jednotlivé diely nejako navzájom nadväzujú, že v nich stretávame viac-menej známe postavy a posúvame sa v deji. No v tomto prípade ide tak trochu o odbočku. Samozrejme, mnohé známe postavy tu nesmú chýbať. No nebude ich až toľko ako v dvojke či trojke. Nie je to však na škodu, keďže takto si hra snaží nájsť cestu aj k hráčom, ktorí túto sériu ešte nepoznajú.

Základy hrateľnosti zostávajú v podstate nezmenené. Najvýraznejšou zmenou si však prešla náročnosť. Už pri zahájení kampane máte možnosť si zvoliť preferovanú náročnosť, čo má, samozrejme, dopad na herný zážitok. V sólo režime sa v predošlých dieloch dalo niekedy poriadne zapotiť, čomu sa niet čo diviť, keďže ide primárne o kooperatívnu hru. V tomto prípade sa však vývojári zamerali aj na menej skúsených hráčov či nováčikov. Zároveň, aj keď sa hru rozhodnete hrať osamote, tak občas nebudete mať pocit, že ste sami. Keďže NPC vo svete či počas misií aj reálne bojujú a dokonca vás vedia aj oživiť. V rámci otvoreného sveta však prichádzajú na scénu aj nové herné mechanizmy. Prvým je hák, ten už poznáme z mnohých iných hier, takže jeho úloha je v tomto prípade dosť predvídateľná. Aj keď jeho použitie je trochu limitované, keďže ho môžete používať len na pritiahnutie predmetov (označených) alebo na pritiahnutie sa k určitým miestam (opäť označené). Druhou vychytávkou sú trysky, tie slúžia v podstate na plachtenie alebo chvíľkové vznášanie. Takže nie, nejde o jetpack! Jednou výraznou zmenou si však prešiel aj váš arzenál. Raketomety už nie sú samotnou kategóriou zbraní, ale len jednou z ťažkých zbraní. Ťažké zbrane si môžete vybaviť namiesto granátov, takže ich munícia sa dopĺňa časom.

Otvorený svet má vplyv aj na herný obsah. Príbehové misie sú často dosť dlhé a rozvetvené. Preto sa vám pomerne často bude stávať, že pri ich plnení si odskočíte splniť pár vedľajších misií alebo nájsť nejaké tie zberateľské predmety. Všetky herné aktivity však máte označené na mape, čo svet robí nudným a prieskum v podstate zbytočným. Na druhú stranu, vedľajšie misie sú skoro vždy vcelku originálne a zábavné. Takže občas sa mi stávalo, že som sa aj pozabudol, o čom vlastne hlavný príbeh je. Herný svet však poskytuje aj mnoho iných aktivít, za ktoré získate skiny či dodatočné zbrane. Čaká vás zbieranie audiozáznamov, vypínanie rozhlasov či hľadanie častí kľúčov od vaultov. Splnenie aktivity sa vám zaznamená na mape. Ak vám misie či vedľajšie aktivity nestačia, tak máte ešte k dispozícii kontrakty, čo sú krátke úlohy, najmä od Claptrapa, v duchu niekde niečo zabite, nájdite alebo doneste. Najhoršie sú misie nájdi a dones, keďže predmety doslova nesiete v ruke, takže váš pohyb je trochu obmedzený a k tomu ani nemôžete nasadnúť na vozidlo. Takže vám neostáva nič iné ako prechádzka.

Technicky stav je najviac kritizovanou časťou tohto pokračovania, no je tomu naozaj tak? Už tretí diel mal výrazne vyššie hardvérové nároky ako ten druhý, čo zapríčinil prechod z Unreal Engine 3 na štvorku. Aj v tomto prípade hra prešla evolúciou a presedlala na päťku. Ten je aspoň zatiaľ známy mnohými neduhmi, takže už dopredu sa dá počítať s tým, že Borderlands 4 sa mnohým nevyhne. Mnoho chýb je však spojených so samotnou hrou. Najviac vrások na čele robí hráčom optimalizácia. Najhoršie na tom dopadli konzoly, aj keď ani na počítačoch si nemôžete byť istý, ako plynulo vám Borderlands 4 nakoniec pôjde. Mňa osobne najviac prekvapilo to, že cutscény sú uzamknuté na 30 fps, čo robí trochu neplechu, keď máte zapnutý frame generátor. Na druhú stranu musím povedať, že Borderlands 4 si na mojom PC s RTX 4070 ti viedol lepšie ako najnovšia Mafia. Aj napriek viacerým aktualizáciám tu môžete naraziť na rôzne bugy spojené s chybami v textúrach či fyzike, no postupne sa to zlepšuje. Mne osobne najviac vadí polofunkčný inventár, ktorý sa veľmi často tvári ako úplne prázdny, aj keď dobre viete, že v ňom máte plno koristi. Grafická stránka si oproti trojke prešla opäť mnohými vylepšeniami, ktoré dokresľujú detaily, no komiksovo ladený podtón zostáva zachovaný.

Ak si jednotlivé dojmy zhrnieme, aby sme dostali ucelený obraz o Borderlands 4, tak zistíme, že vývojári mali pár dobrých nápadov ako sériu okoreniť, no viaceré z nich nedopadli úplne najlepšie. Otvorený svet je často viac na škodu než k úžitku. Mapa je neprehľadná a nepresná, takže často sa namiesto boja len túlate a niečo hľadáte. Misie, hlavne vedľajšie, sú však tým najlepším, čo sme v tejto sérii kedy videli. Bugy a technický stav však hre na kráse veľmi nepridávajú, no počíta sa snaha vývojárov prilákať nových hráčov viacerými ústupkami, ktoré však zároveň neurazia ani veteránov série. Oproti tretiemu dielu ide o zlepšenie, no druhý diel stále neprekonal. Stále však ide o vcelku dobrú hru, ktorú si najlepšie užijete v kooperácii, no radšej počkajte ešte na niekoľko aktualizácii.

Komentuj!