Kingdom Come: Deliverance II – Stále žiadne draky a mágia

Pokračovanie Kingdom Come: Deliverance, unikátneho RPG bez mágie a drakov a pojednávajúceho o kúsku stredovekej histórie je už na diskoch samotných hráčov. Podarilo sa unikátny, no pomerne surový koncept prvej hry obrúsiť na herný drahokam?

Recenzovaná verzia: Xbox Series X

Existencia pokračovania Kingdom Come: Deliverance od českého štúdia Warhorse Studios, bola už pred oficiálnym ohlásením akýmsi verejným tajomstvom. Prvý počin (pôvodne financovaný cez Kickstarter) bol len akýmsi experimentom, či má niečo podobné zmysel. No pri najnovšom dieli a pod krídlami väčšieho vydavateľa a s lepšími konzolami už mohli vývojári naplno roztiahnuť svoje tvorivé krídla. Kingdom Come: Deliverance II si nedáva za úlohu robiť niečo dramaticky odlišné, ide skôr o mohutné vylepšenie originálu a dôslednejšiu realizáciu prítomného potenciálu. No a, samozrejme, cieľom je prilákať čo najviac nových fanúšikov. Jednotka predsa len nebola až tak masová záležitosť a populárne osobnosti v svete videohier ju hromadne objavili až ku koncu jej životného cyklu. Druhý diel sa však od začiatku stavia do polohy dospelého a prepracovaného západného RPG. To sa prejavuje ako v príbehu, tak vo vyššej produkčnej kvalite, či v hrateľnosti určenej pre všetkých, nie len pre zabehnutých veteránov.

Príbeh prakticky začína tam, kde pôvodná hra skončila. Kingdom Come: Deliverance II hodí hráčov priamo do deja, no ak chcete, viete si pozrieť aj video od autorov, ktoré rekapituluje doterajšie dianie. S vašim dobrosrdečným mladým lordom Janom Ptáčkom a skupinkou mužov prechádzate krajinou poverení dôležitou úlohou doručiť list v rámci diplomatickej delegácie. Intro vás naučí systém boja, základný manažment inventáru a ako viesť konverzácie s postavami. No ako to už v takejto dobrodružnej fikcii býva, znenazdajky sa to celé poriadne domrví. Vy a Jan ostanete v svete sami, bez výbavy, bez kontaktov, poriadne unavení a stratení. Viac nebudem prezrádzať, iba to že je to len začiatok poriadne dlhej zápletky, kde preskúmate i okolie Kutnej Hory. Tá je inak zďaleka najväčším mestom, aké autori kedy v tejto frančíze vytvorili, a opäť sa v rámci možností držia originálnej lokácie, samozrejme, prispôsobenej dobe, v ktorej sa hra odohráva. Očakávajte tak zablatené námestia plné trhovísk, dobových remeselných dielní a chudobných stredovekých mešťanov. Počet zámkov, kostolov, kaplniek a usadlostí sa výrazne zväčšil, v podstate sa môžete vybrať hociktorým smerom a vždy natrafíte na niečo zaujímavé.

Keď už hovoríme o svete, je síce väčší ako minule, no nie je to expanzia na štýl iných veľkých frančíz. Rozloha je približne dvakrát väčšia, no ide hlavne o detaily. Svet je primeranejšie expandovaný, a zároveň detailnejší. Geograficky je tu viac variability. Reliéf je rozšírený, máme tu oveľa viac kopcov, členitých skalných útvarov a taktiež početné vodné plochy. V rámci vertikality pohybu však nečakajte nijaké novinky, nie je to Assassin’s Creed ani Mirror’s Edge. Stále viete maximálne vyskočiť na menší predmet, preliezť nejaký ten plot a prešprintovať pár metrov, než mladému protagonistovi dôjde ATP a začne dychčať a točiť sa mu hlava. Jazda na koni sa rovnako nezmenila, kôň má tiež svoju výdrž a keď poriadne narazíte tak spadnete na zem obaja. Pochváliť však musím rôzne náhodné udalosti porozmiestňované po svete, na ktoré si v predošlom dieli do takej miery nespomínam. Tam vás prevažne len niekto prepadol a museli ste sa brániť, prípadne utekať, občas ste našli niečo pozoruhodné. Autori však s rozprávaním príbehu prostredníctvom prostredí vyšli o stupienok vyššie. Bežne sa stane, že nájdete náhodné postavičky, ktoré vám dajú nový quest, ktorý vaši kamaráti napríklad nedostali. Alebo nájdete bandita, ako vyberá cennosti z nejakej mŕtvolky, a bude s vami diskutovať a tváriť sa, že nie je zločinec, a podobne. Tieto elementy výrazne pomáhajú predĺžiť zážitok z hry a zvyšuje to znovuhrateľnosť. 

Systémy ako zbieranie byliniek a varenie elixírov tu ostali. Minihra páčenia zámkov je identická z predošlej hry, a nebola práve obľúbená fanúšikmi. Tentoraz je o niečo ľahšia na ovládači, ale stále vám to dá zabrať otočiť celý zámok a udržať pakľúč v strede okolo osi. Podobne stresujúca je minihra na kradnutie cenností postavám. Samozrejme vám pomôže, keď sa im vkradnete do domu, keď spia, ale stále musíte mať trpezlivosť a pohrať sa s radiálnym menu, kde odhaľujete v časovej tiesni veci, čo majú u seba (väčšinou narazíte na kus chleba alebo pár zlatiek). Viete stále loviť zvieratá a ich mäso potom uvariť pri ohni na kotlíku, čo vám dodá energiu. Diviačiky v lese už nie sú len krochkajúce čudá, čo za vami behajú a posúvajú vás, ale vedia vám naozaj ublížiť. To isté platí pre vlky. Autori sami povedali, že psy v jednotke boli len akési zabezpečovacie alarmy pri domoch, lebo im nestihli vyrobiť animáciu pohybu. Tu už sú oveľa lepšie spracovaní a ak ich stretnete niekde v lese, prípadne pri vykrádačke domu, tak veľa šťastia. Musíte sa samozrejme stále starať o vaše brnenie a výstroj a postavy to konštantne komentujú. Už len jeden boj na blízko niekde v blate alebo rozsekanie nepriateľa vám úplne zohaví vzhľad. Aby ste si zachovali akú-takú kredibilitu, je potrebné sa minimálne prepláchnuť niekde vo vedre s vodou, prípadne si zaplatiť pobyt v mestských kúpeľoch, čo, samozrejme, nestojí malé peniaze. 

V oblasti technickej stránky sme sa tu obstojne posunuli. Pôvodné zábery a ukážky nenaznačovali masívne zmeny oproti predchodcovi. Všeobecný pohľad na oba diely naznačuje prevažne kontinuitu vo vizuále. Po bližšom preskúmaní sa k nám však dostáva oveľa vyladenejší počin. Kým pri prvej hre som neveril, že CryEngine reálne zvládne takúto veľkú a detailnú otvorenú hru v stabilnej podobe, v dvojke sa k nám dostáva oveľa plynulejší zážitok. Snímkovanie nepadá na konzolách ani na PC. Vegetácia je hustejšia, s väčšou dohľadnosťou a na konzolách sa k nám dostáva aj 60fps mód.  Čo sa týka technického spracovania postáv, je vidieť, že ich skenovali podľa ozajstných ľudí, aj keď L.A. Noire určite nečakajte. Dokonca je miestami vidieť pár nedostatkov, napríklad u postav ktoré majú odhalenú hruď vidieť deliacu čiaru, kde bol model hlavy nalepený na zvyšok tela. Celkovo by som tento aspekt ohodnotil tak, že stále nejde o úplnú špičku, no ani to nikoho nemôže uraziť. Autori chcú, aby ste ich vnímali prevažne prostredníctvom toho, ako zapadajú do sveta a cez ich rozmanité dialógy a osobnosti, čo sa im určite darí.

Výrazne musím pochváliť evolúciu v bojoch zblízka či z diaľky. Tie sú stále založené na smerovaní úderov a blokov a fyzike odrazu od brnenia či nepriateľovej zbrane. Počet smerov útokov a blokovania sa však znížil a boje tak plynú o čosi ladnejšie. Neviem, či je to len môj pocit, no nepriateľ dáva o čosi väčší priestor na blokovanie alebo protiútok, ľahšie sa boje plánujú a vykonávajú rôzne manévre, kde nepriateľov útok obrátite proti nemu. Stále musíte dávať pozor, aby vás neprepadla skupinka viac ako dvoch, troch ozbrojených protivníkov, a stále si nemôžete dovoliť, aby sa vám dostali za chrbát. Tentoraz máte však prostredníctvom lepšieho balancovania oveľa väčšiu kontrolu nad bojiskom a pozíciám oponentov. Šermiarske duely, ktoré som v predchodcovi vôbec nezvládal, tak boli tu pri troche sústredenia naozaj uspokojivé. Pribudli nám tu taktiež kuše, ktoré sú síce spracované realisticky a nabíjajú sa pomaly, ale pri troche nácviku s nimi viete trafiť nejednu hlavu. Puristi, ktorí sa vyžívali v jednotke (ktorá mala naozaj náročné boje) sú, samozrejme, nespokojní. Ale pre väčšinu hráčov od toho závisí rozhodnutie, či si hru zahrajú alebo nie. Novinkou sú taktiež akési strelné zbrane. Viete sa dostať k malej trubičke, ktorú musíte pracne naplniť pušným prachom, potom opatrne namieriť a vypáliť na krátku vzdialenosť. Nepriateľa to vie pekne zneškodniť, ale ide skôr o kuriozitu, než solídny nástroj na boj.

Musím však vypichnúť aj nejaké tie negatíva. Hra totiž naďalej disponuje mechanikami, ktorých vylepšenie by iba prospelo k väčšiemu pôžitku. Jedným z nich je ukladanie hry. Pôvodná beta verzia jednotky umožňovala uložiť hru v hociktorom bode v menu. Obe hry sa však nakoniec ukladajú iba v dôležitých príbehových momentoch a stále od vás požadujú sejvovicu. Tým, že je načítavanie oveľa rýchlejšie, všetci v mojom okolí (vrátane mňa) hru aj tak vypnú, čím sa postup uloží a následne ju behom minúty naštartujú, čím oklamú tento zbytočný systém. Destilovať si vlastnú pálenku je totiž oveľa pracnejšie, než vyriešiť to touto nezamýšľanou okľukou, čo len podtrhuje bizarnosť rozhodnutia nedovoliť hráčovi ukladať v ľubovoľnom momente.

Skritizovať musím aj to, že až na naskriptované výnimky v príbehu postavy nemenia správanie vo vzťahu k vám a vašim skutkom. Bežne sa mi stalo, že som nejakej postave urobil veľkú službu, alebo jej dokonca zachránil život a potom si ľahol do nevyužívanej postele v jej príbytku. Aké bolo prekvapenie, keď na mňa verbálne zaútočila, ako keby sme sa nikdy nestretli a bez okolkov volala na mňa hliadku. To isté sa mi dialo, keď som zobral obyčajné jablko zo stola, ktoré mi nepatrilo. Pritom už desať rokov staré RPG dávno mali systémy, kde na vás vďaka vybudovanej reputácii nahliadali pozitívnejšie. Tým nechcem povedať, že na vás postavy dynamicky nereagujú, napríklad, keď im ukradnete oblečenie a stretnú vás s ním v meste, okamžite sa do vás pustia. Len sú vyslovene neúprosné, keď v ich príbytkoch prejdete cez čiaru slušnosti aj neslušnosti.

Ak by som mal moje výhrady voči hre zhrnúť v jednej vete, napísal by som, že “samotná hra má až príliš prehnaného realizmu a nedotiahnutých vecí, na to, aké perfekcionistické nároky má na hráča”. Viem, že ide o subjektívny názor a autori a ich skalná fanúšikovská základňa sa netaja tým, že sa vyžívajú v realizme. Z môjho pohľadu však približne 20% čistého času nebolo zábavou, ale skôr vybavovaním sa s rôznymi otravnými povinnosťami. Spánku a konzumácii jedla sa stále nevyhnete, inak sa vám bude točiť hlava, nezregeneruje sa vám život, nebudete mať výdrž na boje zblízka a podobne. Hráč by pritom radšej riešil questy, ale niekedy proste nemôže, musí zháňať nocľah a čerstvé jedlo, inak bude zle. Keď už je reč o posteliach, ak si v v pohostinstve nejakú zakúpite na noc, musíte sa trafiť presne do tej označenej malou ikonkou, inak páchate trestný čin. Nemôžete si ľahnúť ani do slamy niekde pri sklade, inak na vás zavolajú stráže. A beda ak si odjete z polievky mimo hodín, ktoré ste si dopredu zaplatili, idete sedieť, alebo vás umlátia. Okrem postelí inak v hre nie je poriadne naznačených veľa vecí, občas dostanete úlohu hľadať niečo alebo niekoho v hrade a razom máte na na pár hodín o “zábavu” postarané. 

Kingdom Come Deliverance II otvára svoj pekný (no drsný) svet širším masám. Optimalizuje boje zblízka, aj na diaľku, rozširuje svoje univerzum a zvyšuje kvalitu produkcie. Postavy, prestrihové scény, množstvo dialógov a dĺžka príbehu sú už naozaj na vysokej úrovni. A hoci i naďalej platí, že niektoré elementy nie sú dotiahnuté a až príliš evokujú staršie RPG, sú to len menšie škvrnky na inak výbornom titule. Väčšinu času sa budete kochať prírodou a fascinujúco spracovanými hradmi, mestami a dedinkami. A, samozrejme, budete jesť, piť, spať, variť a konštantne sa brániť pred náhodnými blbcami s kyjakmi, ktorí chcú aj tých posledných päť grošov a praclík, čo máte u seba. Ak teda chcete niečo jednoduchšie, poobzeral by som sa inde. No pre každého, kto má však aspoň trocha trpezlivosti a a nevie čo s voľným časom, bude asi Kingdom Come: Deliverance II splneným snom. Naďalej je totiž akýmsi unikátom medzi dnešnými hrami, hlavne svojou atmosférou a neošúchanou tematikou.

Komentuj!