Prvé dojmy z Rise of the Rōnin | PREVIEW

Feudálne Japonsko, samurajovia, ninjovia, to sú veci, ktoré zbožňuje od detstva nejeden chlapec. Priznám sa, nie som na tom inak, a preto sa vždy poteším, ak sa objaví hra, ktorá niektorý z týchto prvkov (a mnohých ďalších) obsahuje. Nie je preto prekvapením, že som si maximálne užil perfektný Ghost of Tsushima a bol pre mňa v čase vydania hrou roku (áno, i keď vyšiel ešte lepší The Last of Us Part II), celkom ma zaujíma aj nový Assassin’s Creed s označením Red, no na môj list naočakávanejších hier roku 2024 sa dostal aj Rise of the Rōnin od vývojárov z Team Ninja. A keďže som vďaka tuzemskému zastúpeniu PlayStationu dostal review kópiu v dostatočnom predstihu, môžem sa s vami podeliť aj o prvé dojmy z úvodných hodín hrania.

Často sa v rôznych diskusiách objavujú názory, že novinka od skúsených vývojárov je kopírka Ghost of Tsushima, prípadne dostáva aj hanlivé označenie Tsushima z Wishu. Je to však veľká škoda, pretože Rise of the Rōnin nie je kópiou spomínaného titulu, hoci v sebe inšpiráciu nezaprie, najmä čo sa vizuálu týka, pretože veľmi rýchlo narazíme na krásne sfarbené prostredia, ktoré počin od Sucker Punch na prvý pohľad evokovať môžu. Pri hraní si však bude skôr hru asociovať s predošlými hrami štúdia (NiOh, Wo Long: Fallen Dynasty, Ninja Gaiden), sem-tam sa v hlave vynorí aj Assassin’s Creed, no predovšetkým Sekiro: Shadows Die Twice od FromSoftware.

Netreba sa však obávať, že by vás Rise of the Rōnin trestal ako asi najťažšia hra od FromSoftware, no v súbojoví systém má veľmi dôležitý prvok, ktorý hral v Sekiro prím. K tomu sa však dostaneme o chvíľu.

Rise of the Rōnin je príbehová záležitosť, ktorá mieri na omnoho širšie publikum, než spomínané soulslike tituly. V úvode si môžete vybrať jednu z troch obtiažností, čo je pre soulsovky veľké tabu, no v tomto prípade si môžete hru užiť bez toho, aby vás rozsekal na kúsky hneď prvý nepriateľ. Samozrejme, editor postavy nechýba, takže je iba na vás ako si svojho hrdinu prispôsobíte, no mne sa vzhľad postavy od Team Ninja pozdával, takže som veľmi nešpekuloval a bojovníka pozmenil iba decentne.

Ďalším rozdielom v porovnaním s soulslike hrami je, že úvod vás naučí čo a ako. Tutoriál v tomto prípade nechýba, avšak je do sveta titulu dobre zakomponovaný, nie je nudný a tým pádom si jeho prítomnosť pochvaľujem. Po naučení sa nevyhnutného základu mierite hneď na prvý misiu, ktorá vás zavedie na loď, kde je potrebné nielen vysporiadať sa s nepriateľskou posádkou, ale aj získať určený predmet. Vývojári neponechali nič na náhodu a úvodná zhruba hodina šliape na plynový pedál aby pred vás servírovala jeden akčný moment za druhým. Musím uznať, že i vďaka tomu som si ma hra získala a ukázala mi, čo viac-menej môžem očakávať.

O príbehu sa baviť nechcem, úvodné hodiny ani zďaleka nemôžu poskytnúť dostatočnú výpovednú hodnotu o tom, či bude alebo nebude stáť za to, no zápletka sa javí nádejne a som zvedavý, čo mi do záverečných titulkov postaví do cesty. Časovo sa hra odohráva počas Boshinskej vojny, v rokoch Bakumatsu, záverečnej časti obdobia Edo. Nejde však o historicky presný počin, takže nejde o žiaden dokument mapujúci konkrétne historické udalosti. Táto doba má však minimálne v rôznych spracovaniach (či už herných alebo filmových/seriálových) neopakovateľné kúzlo a atmosféru, čo hráč pociťuje aj v Rise of the Rōnin. Hra obsahuje otvorený svet, takže popri hlavných príbehových misiách sú k dispozícii aj menšie, vedľajšie úlohy, ktoré však prinášajú cenné odmeny, a preto bude určite dobré nehnať sa iba za príbehom, no zatiaľ to neviem potvrdiť ani vyvrátiť. Zaujímavým prvkom je možnosť zvoliť si, či niekoho necháte nažive alebo ho usmrtíte. Áno, sú tu voľby a už v úvode je vidno, že majú na hranie nejaký dopad, keďže ak niekoho ušetríte, môže vám neskôr prísť na pomoc, no je možné, že bude prahnúť aj po pomste z predošlej konfrontácie, no to si overím asi až neskôr. Každopádne, je to príjemná zmena a bude iba na vás, či povraždíte všetkých, alebo budete z času na čas prejavovať súcit.

Alfou a omegou hry však budú súboje, ktoré sú poriadne krvavé, takže odletujúce ruky či hlavy budete vidieť naozaj často, no bavíme sa o hre od autorom Ninja Gaiden, takže sa netreba čudovať. Tu sa už dostávam k prvku, ktorý som spomínal v súvislosti so Sekiro, a tým je parírovanie. Ide o veľmi podstatnú časť súbojového systému, pretože práve odrazenie nepriateľského útoku v správnu chvíľu dokáže rozhodiť nepriateľa, jeho postoj a vám tým pádom poskytnúť príležitosť na smrtiaci alebo aspoň veľmi zraňujúci útok. Pochopiteľne, je tu aj úskok, vďaka ktorému možno uhýbať útokom a potom postupne nepriateľa zlikvidovať, no zrejme v neskorších fázach proti silnejším nepriateľom bude obyčajné uskakovanie zdĺhavé a neúčinné. Niektoré útoky však parírovať nemožno, takže si bude nutné nakoniec osvojiť oboje. Postoj nepriateľa je má svoj vlastný ukazovateľ pod jeho zdravím, takže po úspešnom odrazení útoku vidíte, koľko z jeho správneho bojového postoja ubudlo a koľko ešte zostáva. Dôležité budú bezpochyby aj rôzne bojové postoje, respektíve štýly, nakoľko niektoré postavy sú voči tomu či onomu postoju odolnejšie, než voči inému. Ako píšem, súboje budú spolu s príbehom najdôležitejšie, no v tomto smere je na Team Ninja spoľah, nakoľko ich predošlé počiny jasne ukázali, že majú remeslo zvládnuté. Súboje sú zábavné, na strednej obtiažnosti tak akurát náročné a hoci je ťažko teraz hodnotiť kvalitu a variabilitu, úvodných hodinách nie je v tomto smere čo vytýkať.

Okrem chladných zbraní sú k dispozícii aj zbrane na diaľku, zatiaľ som mal k dispozícii shuriken, luk, zopár pištolí, no postupne sa ponuka bude zrejme rozrastať. Ak však budete chcieť likvidovať nepriateľov na diaľku, i táto možnosť je k dispozícii.

Je tu však predsa len jedna oblasť, v ktorej hra vynikať nebude, a to grafická stránka. Nie, hra vôbec nevyzerá zle, inšpirácia z Ghost of Tsushima ohľadom farieb robí svoje, i nasvietenie je kvalitné, no engine, ktorý vývojári už nejaký ten rok používajú skrátka nedokáže detailnosťou konkurovať modernejším enginom. V prestrihových scénach je kvalita grafiky a detailov posunutá o niečo nahor, no ak stretnete postavu priamo v hre, nie je to nič, z čoho by ste padli na zadok, respektíve sa vaša sánka začala váľať po podlahe. Svoju daň si zrejme vybral i fakt, že hra bola vo vývoji od roku 2015, čiže spočiatku, pravdepodobne, vznikala pre predošlú generáciu konzol, no za seba nemôžem povedať, že by hra vyzerala zle. Na 75“ televízore som s vizuálom nemal problémy, hoci režim preferujúci snímkovú frekvenciu bude spomedzi dostupnej trojice tým najmenej oku lahodiacim. Osobne mám radšej krajšiu grafiku, takže primárne hrám na režime kvality, no k dispozícii je aj režim s ray-tracingom. Plynulosť v režime kvality je za mňa dobrá, nemal som problém ani počas súbojov, takže väčšinu času určite strávim práve v tomto režime. Nechýba ani možnosť zamknúť framerate, čo som ja urobil, keďže počet snímkov oscilujúci medzi 30 a 60 nemám rád. Je trošku škoda, že chýba režim podporujúci VRR, ale tak možno sa dočkáme časom, keďže aktuálne ide o najlepší spôsob kompromisu medzi kvalitou a snímkovou frekvenciou. Suma summarum – grafika určite nie je zlá, reakcie na internete sú dosť prehnané, no ašpirant na titul najkrajšej hry roku Rise of the Rōnin nebude.

A to sú moje prvé dojmy. Rozhodne pozitívne, určite sa teším na pokračovanie v hraní a výsledný verdikt, ktorý sa dozviete 21. marca, a teda deň pred vydaním samotnej hry. Hodnotiť, pochopiteľne, zatiaľ nemôžem, no ak ste sa na hru tešili, dostupné ukážky a predošlá tvorba štúdia na vás zapôsobili, nemyslím si, že by tak neučinil aj výsledný produkt. Osobne som skôr zvedavý, či na mňa čaká nejaké prekvapenie, ktoré hru ozvláštni a ja budem môcť povedať, že práve vďaka tomu si ju stojí za to zadovážiť, no to si však povieme až v recenzii.

Komentuj!