Ghostrunner II – Sek sem, sek tam

Na to, aby hra zabodovala, často stačí jednoduchý koncept. Ghostunner z roku 2020 bol jasným dôkazom, keďže na zaujatie mnohých hráčov stačil priamočiary bojový systém a skákacie pasáže, ktoré preverili hráčove schopnosti. Priame pokračovanie nazvané jednoducho Ghostrunner II sa nesie v podobnom duchu, pričom primárne sa snaží vylepšiť a rozšíriť nápady, ktoré fungovali minule, čo však nie je negatívum. Finálny produkt síce nie je dokonalý, ale milovníkom výziev a priaznivcov predchodcu má čo ponúknuť.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

Ak náhodou patríte k hráčom, ktorí pôvodnú hru minuli, ide o akčný titul z pohľadu prvej osoby, kde musíte svoje kroky dobre zvážiť, pretože jedna rana od nepriateľa znamená smrť a opakovanie. Neľakajte sa, nie je to tak zlé ako to možno na prvý pohľad vyznie, pretože i keď sa v hre umiera pomerne často, ide o súčasť zážitku z hry. Nejde však o nefér záležitosť, hoci niektoré pasáže obtiažnosť vyženú umelo nahor, no väčšinou je iba na vás a vašich schopnostiach preukázať, že môžete napredovať. Kombinácia skákania po neónmi zaliatych cyberpunkových prostrediach v kombinácii s likvidovaním nepriateľov skvelo zafungovala a ponúkla adekvátnu výzvu pre tých, ktorí ju boli chceli prijať. A i keď nástupca, o ktorom si povieme viac v nasledovných riadkoch, stavia na rovnakých základoch, chce hráčom priniesť aj niečo nové.

Dharma Tower v ohrození

Príbeh je priamym pokračovaním predchádzajúcej hry a zameriava sa na Ghostrunnera 74, inak prezývaný Jack. V hlavnom menu sa nachádza rekapitulácia prvého Ghostrunnera, ak by ste náhodou chceli rovno skočiť na pokračovanie, ktorá poskytne určitý pohľad na príbeh pôvodnej hry, ale je príliš nejasná na to, aby bola nováčikom extra nápomocná, čo je škoda. Autori totiž veria v to, že hráči budú terminológiu a niektoré spojitosti poznať, čo môže najmä spočiatku pôsobiť chaoticky. Pochopiteľne, ak idete hrať priame pokračovanie, so znalosťou predchodcu sa viac-menej počíta, no už nejeden raz som sa stretol s lepšie spracovaným uvedením nováčikov do už zabehnutého sveta či príbehu. Aby som však vývojárom nekrivdil, príbeh nie je zrovna dôvod, prečo prvého či druhého Ghostrunnera chce človek absolvovať. Späť však k tomu, čo na vás v pokračovaní čaká.

Po zlikvidovaní Architekta a vyvrcholení posledného dobrodružstva sa teraz Jack snaží obnoviť poriadok vo veži Dharma, poslednom známom útočisko ľudstva. V minulej hre bol hlavný hrdina jediný, kto vedel svojim mečom rozsekať zástupy nepriateľov, ale teraz je všetko inak. Máme tu totiž novú skupinu známu ako Asura, ktorú tvorí niekoľko ďalších Ghostrunnerov. Títo chlapi, vedení postavou menom Mitra, sú rovnako rýchli a smrtiaci ako Jack a netúžia po nadväzovaní nových priateľstiev. Napriek potenciálu a možno vcelku zaujímavého lore má však príbeh nezaujal.

Ghostrunner II sa totiž síce snaží nasevírovať zaujímavý príbeh, v ktorom sa riešia komplexné sci-fi témy, no klišéovité dialógy a nezaujímavé postavy minimálne mne znemožnili, aby som bol zvedavý na ďalšie rozhovory a podobne. Nepomáha ani to, že filmových prestrihových scén je málo a väčšina príbehu sa odohráva v dialógoch počas hrania, kedy sa snažíte nespadnúť do prázdna v parkourovej sekcii alebo pri snahe vyhnúť sa nepriateľskej streľbe. Jack je síce sympaťák a napriek tomu, že je kyborg aj empatický, no má málo priestoru na to, aby zažiaril. Samotný príbeh je na 10 až 12 hodín počas prvého priechodu, keď už budete vedieť čo a ako, pôjde to aj rýchlejšie, ostatne vývojári s tým počítajú, keďže sa dá zapnúť časomiera – Ghostrunner je totiž na speedrunning ako stvorený. Zabudnúť nemožno ani na nový roguelite režim s názvom Roguerunner.exe. V tomto režime si ako Jack bez zručností razíte cestu cez parkourové a bojové výzvy, pričom si občas môžete kúpiť schopnosti a vylepšenia, aby ste sa pokúsili prejsť celú cestu na jeden záťah. Znovuhrateľnosť je v tomto prípade nielen vďaka novému režimu solídna, zlepšovanie sa a prekonávanie predošlých pokusov totiž má niečo do seba i v príbehových úrovniach.

Bež, skáč, bojuj a preži

Jack, hlavný hrdina, dokáže všetkých nepriateľov zlikvidovať jedným seknutím svojej vernej katany, ale aj, ako som už spomenul, zomrieť jediným útokom. To vytvára adrenalínovú hrateľnosť, v ktorej sú rozhodnutia rovnako dôležité ako vaše zručnosti. Každá akcia je tým pádom dôležitá a môže byť rozdielom medzi zdolaním oblasti alebo nutnosťou reštartovať ju od posledného kontrolného bodu. Jednotlivé sekcie pripomínajú pomyselný malý puzzle. Musíte si vytvoriť stratégiu na nájdenie najlepšej trasy na vyčistenie oblasti od nepriateľov, čo, pochopiteľne, nie vždy ide na prvý pokus. Výzva dramaticky stúpa, keď sa kombinuje boj a skákanie, pretože čas na rozhodovanie sa výrazne skracuje a mnohokrát musíme dôverovať iba reflexom. Práve tieto elementy majú za následok adrenalín, pretože kladú na hráča určité nároky a nutno dodať, že to funguje výborne. Zamrzí však skutočnosť, že v neskorších častiach hry je náročnosť neprirodzene vyhnaná nahor, podobne ako tomu bolo aj v prípade prvého dielu, je to zbytočné, takéto fígle zážitok z hry nezlepšujú.

Hoci je katana hlavnou zbraňou, k dispozícii sú aj ďalšie nástroje, ako sú shurikeny, vystreľovací hák, dokonca sa môžete stať neviditeľnými alebo vytvárať tieňové klony. Tieto schopnosti obohacujú boje a sú užitočné aj počas niektorých parkourových úsekov. Systém postupu sa tiež rozšíril, pretože možno kupovať vylepšenia. Napríklad je možné zvýšiť si úroveň vytrvalosti alebo zabezpečiť, aby strely, ktoré odrazíte mečom, boli vrátené tomu, kto ich na vás vyslal. Aj keď tieto vylepšenia postup vpred uľahčujú, hranie zostáva výzvou počas celého času.

Motorkár

Jedným z veľkých nových prvkov pokračovania je motocykel, ktorý sa v úsekoch prenasledovania, kde musíte sledovať určený cieľ alebo unikať hrozbe. Tieto chvíle príbehovej kampaňe bezpochyby patria k najlepším okamihom, pretože riadenie po stenách a vyhýbanie sa prekážkam pri plnej rýchlosti rozpumpuje adrenalín na maximum.

Na druhej strane, hoci má kampaň väčšinu času lineárnu štruktúru, občas sa experimentuje a dôjde na polootvorené oblasti, kde môžeme viac preskúmať a získavať zberateľské predmety. Je fajn, že autori chceli pridať aj niečo iné, no tieto časti narúšajú rytmus hry. Zhruba v polovici hry je navyše mimoriadne frustrujúca časť, pretože nie je jasné, kadiaľ pokračovať ďalej. Hoci je zábavné ovládať motorku počas prenasledovania, v týchto úsekoch to až tak príjemné nie je, pretože sa ľahko zasekáva o nerovnosti na zemi a malé predmety. Našťastie, momentov tohto druhu je málo.

Neóny

Keďže sa Ghostrunner hrdo radí medzi cyberpunk, vizuál nemôže byť ochudobnený o neóny. O tie však teraz nepôjde, keďže sa pozrieme na grafickú stránku. Na PS5 je k dispozícii ako režim preferujúci grafickú kvalitu, tak aj počet snímkov za sekundu, čo je v zásade už bežná prax. Oba režimy majú čo to do seba, no nakoľko je Ghostrunner II titul aký je, väčšina siahne skôr po snímkovacej frekvencii než kvalite grafiky. A ja, samozrejme, som šiel proti prúdu a väčšinu času som strávil s režimom preferujúcim vyššie natívne rozlíšenie a kvalitu grafiky. A i keď Ghostrunner II nepatrí medzi aktuálnu špičku, ostatne ono ani nejde o AAA počin, vizuál nepovažujem za sklamanie. Ako celok všetko do seba zapadá, prostredia sú vďaka svetlám a nasvieteniu naozaj pekné, čo mne stačilo, aj tak nie je veľa času na detailné rozbory tej či onej textúry, nepriatelia čakať nebudú. Zvuková stránka je bezproblémová, soundtrack podobne ako minule výborný.

Houston, máme problém

Bohužiaľ, Ghostrunner II sa nevyhol bugom, ktoré hranie z času na čas znepríjemňujú. Pozitívne je, že mi hra ani raz nespadla, no napriek tomu som sa nejeden raz stretol s tým, že skupina nepriateľov akoby zamrzla a tým pádom na mňa nereagovala. To mi síce umožnilo ľahký postup vpred, no zámer autorov to zrejme nebol. Raz sa mi dokonca stalo, že som sa prepadol pod textúry a nezostávalo nič iné, ako načítať posledný záchytný bod. Opomenúť nemožno ani poklesy snímkovania, čo je pri titule zameranom na rýchlosť a pohotové reakcie nežiadúce, i keď nešlo ani o rapídne a ani časté poklesy. Ako som už spomínal, ani zasekávanie sa motorky o malé nerovnosti nie je úplne príjemné, obzvlášť ak kvôli geometrii sveta príde Jack o život. Pochopiteľne, ide o veci, ktoré môžu vývojári časom opraviť, no to ma aktuálne nezaujíma.

Čas to rozseknúť

Ghostrunner II je v konečnom dôsledku veľmi zábavná hra a poteší hráčov, ktorí hľadajú intenzívny a výzvou naplnený zážitok, rovnako aj tých, ktorí sa radi zdokonaľujú. Jednoduchosť konceptu hrá titulu do karát a i keď často budete niektoré úseky opakovať, hra sa nestáva otravnou a ani stereotypnou. Novinky osviežujúce hrateľnosť oproti predchodcovi sú fajn, no škoda chýb, ktoré počin sprevádzajú. Autori skrátka napriek nie až tak bohatým skúsenostiam chceli dodať niečo viac než iba viac toho istého, takže výsledok postretli aj neduhy, no to sa stáva, žiaden však hru nerozbíja a ani nerobí nehrateľnou. Skôr oceňujem, že sa vývojári nebáli a skúsili to. Tak či onak, Ghostrunner II dokazuje, že jednoduchý a dobrý koncept stačí na to, aby sa hráč skvelo bavil, niekedy je totiž menej viac.

Komentuj!