Crisis Core: Final Fantasy VII Reunion – Návrat klasiky v novom šate

Len pred dvoma rokmi sme sa konečne dočkali vytúženého remaku Final Fantasy VII, respektíve jeho prvého dielu, no ešte kým vyjde pokračovanie, si môžeme znovu vychutnať udalosti, ktoré mu predchádzali. To všetko vďaka úplne novej remasterovanej verzii Crisis Core: Final Fantasy VII s podtitulom Reunion. Ako obstojí tento titul z pohľadu dnešnej doby?

Recenzovaná verzia: PC

Pôvodný Crisis Core: Final Fantasy VII vyšiel v roku 2007, teda rovných 10 rokov po legendárnej sedmičke. Na rozdiel od nej však išlo až o doposiaľ o konzolovú exkluzivitu, keďže hráči si ho mohli užívať výhradne prostredníctvom PlayStation Portable. Toto už po novom, samozrejme, neplatí a vyskúšať si ho môžete na všetkých dôležitých platformách, vrátane populárneho Nintenda Switch. O čom vlastne pojednáva a aké sú styčné body so spomínanou siedmou časťou?

Dej sa začína odohrávať sedem rokov pred jej udalosťami a sleduje osud Zacka Faira, elitného vojaka organizácie Shinra. Toho sme mohli spoznať už v rámci flashbacku Final Fantasy VII, no veľkú rolu tam skutočne nehral. Crisis Core si teda kladie za cieľ bližšie rozviesť jeho príbeh, jeho napojenie na iné známe postavy a celé to nejak zmysluplne uzavrieť. Nebudem však zachádzať do do detailov a napíšem len to, že minimálne záver sa bezpochyby vydaril. Inak ma príbeh ako celok až tak nezaujal, hoci v jednotlivostiach vie občas bez problémov fungovať. Poteší i návrat viacerých ikonických charakterov, takže z tohto pohľadu som pomerne spokojný. Na kvality Final Fantasy VII či Final Fantasy VII Remake však Crisis Core určite nedosiahol.

Ak ste to inak z nejakého dôvodu nevedeli, na rozdiel od väčšiny hier tejto série disponuje odlišným súbojovým systémom. Autori sa totiž rozhodli spracovať strety s nepriateľmi podstatne akčnejším spôsobom a tie tak prebiehajú v reálnom čase. Dnes to už nepôsobí nijak kontroverzne (ako nová verzia VII, tak XV či chystaná XVI stoja na podobných základoch), no v čase vydania sa to u všetkých nestretlo s maximálnym pochopením. To síce dokážem rešpektovať, no aj keby pôvodný titul obsahoval ťahové súboje, u novej verzie akčnejšie ladenie – ktoré mi osobne plne vyhovuje – iba kvitujem. Pomáha to i plynulejšiemu prechodu na remake sedmičky, čo platí o to viac, že jedna hra de facto končí v momente, kde sa druhá začína odvíjať.

Hodí sa pritom zmieniť, že práve boje sú jednou zo zložiek, ktoré sa dočkali určitého prepracovania. To všetko s cieľom, aby pôsobili modernejším dojmom a hoci je Final Fantasy VII Remake na trochu vyššej úrovni, zábavnosť sa im nedá upierať. Vedia totiž pôsobiť poriadne dynamicky a rozhodne nie sú iba o bezhlavom búšení do vašich oponentov. Tých slabších pritom viete zlikvidovať takýmto spôsobom za pomoci občasného bloku či využitia úskoku do strany, inak sa však viac než hodí používať ako špeciálne, tak i magické útoky. Dôležitú úlohu zohráva aj DMW systém (Digital Mind Wave), ktorý funguje vo forme stále bežiacich automatov, náhodne prideľujúcich konkrétne bonusy. Dostať sa tak môžete ako k chvíľkovej nezraniteľnosti, dočasne neobmedzenému kúzleniu či Summonom, čo sa v praxi prejavuje buď mimoriadne silným útokom alebo liečivou vlnou. Je tu teda i určitý element náhody, no v zásade je beztak primárne o dvoch veciach – ako o vašej šikovnosti, tak o vašom vybavení.

V tomto smere je Crisis Core úplne tradičným RPG a pokiaľ sa vám náhodou nedarí alebo nedisponujete dostatočne kvalitnými materiami, môžete jednoducho levelovať vašu postavu. Na to slúži kvantum vedľajších misií, ktoré sa vám odomykajú postupne a miestami sa cez ne viete dostať k poriadne silnému vybaveniu. Teoreticky. Papierovo sú totiž kratšie vedľajšie úlohy situované v jednoducho navrhnutým bludiskách či arénach dobrým nápadom, no realita je trochu komplikovanejšia. Autori totiž poriadne prestrelili mieru a pokiaľ ich chcete náhodou plniť všetkých 300 (!), pripravte sa na šialený a po chvíli i repetetívne pôsobiaci grind, ktorý v drvivej väčšine prípadov neobsahuje ani žiadne príbehové pozadie. A hoci môžete namietať, že nikto vám ich nekáže absolvovať všetky, aj keď ich budete plniť len raz za čas, prostredia a oponenti sa začnú opakovať až nepríjemne rýchlo. Jednoducho povedané, prakticky sú tým najhorším aspektom celej hry a nebyť inak zábavného súbojového systému, dopadli by v mojich očiach ešte o niečo horšie. Aspoň že na normálnej náročnosti sa im prakticky nemusíte venovať.

Hrateľnosť inak ostala zachovaná a stále ide o vcelku lineárne vystavanú záležitosť. Osobne mi to neprekážalo ani v rámci sedmičky a neprekáža mi to ani tu. V pravidelných intervaloch ju oživujú aj akési minihry, ktoré sa nikdy neopakujú a aspoň v príbehovej kampani tak tvorcovia kompenzujú nedostatok kreativity v rámci vedľajších misií. Navštívite aj viacero rôznorodých prostredí a v globále tak nikdy nehrozí vyložený stereotyp. Keďže sa však bavíme o hre z roku 2007, logicky je cítiť istá zastaralosť a prejavuje sa vo viacerých aspektoch. Nie tak, aby to výraznejšie prekážalo, no predsa. No niečo podobné sa dalo pri remasteri staršej hry očakávať.

Aj keď… je to skutočne remaster ako tvrdia autori? Faktom totiž je, že vývojári vytvorili hru odznova v úplne novom engine. Špecificky Unreal Engine 4 poháňajúcom Final Fantasy VII Remake a hoci je to v zásade 1:1, titul pôsobí vizuálne podstatne, a to naozaj podstatne, lepším dojmom. V niečom sa dokonca vyrovnáva spomínanému remaku (nie vo všetkom) a minimálne textúry sú ostrejšie a ďaleko viac odpovedajúce súčasným štandardom. Kvalitnejšie je i nasvietenie a nové cutscény pôsobia viac než dobre. O to viac potom zamrzí, že FMV sekvencie využívajú iba vyššie rozlíšenie a so zvyškom až nepríjemne kontrastujú. Chápem, že nikomu nechcelo vytvárať ich odznova, no takéto polovičaté riešenie pôsobí až kontraproduktívne. Poteší však aspoň to, že technicky všetko beží bezproblémovo.

Zmien je inak oveľa viac. Znovunahrania sa dočkal napríklad pôvodný soundtrack, anglický dabing je úplne nový, pričom všetky postavy sú plne nahovorené a tým to skutočne nekončí. Už skôr som sa venoval vylepšeniam v rámci súbojov, no došlo aj na úpravu ovládania či kamery a manuálne ukladanie dopĺňa po novom autosave. Vylepšením taktiež prešla hrateľnosť, keďže vaša postava už dokáže šprintovať, cutscény sa dajú preskakovať a ak by som mal vypísať všetky väčšie či menšie rozdiely, vydalo by to na samostatný článok. Tu teda môžem autorov iba pochváliť, hoci pár výhrad by sa predsa len našlo. V prvom rade totiž nerozumiem, prečo sa väčšina nepriateľov i naďalej respawnuje zo vzduchu. To pôsobí o to zvláštnejšie, že viaceré či už statické alebo pobehujúce modely vidíte z diaľky, no nepovinným konfliktom sa vyhýba oveľa horšie. Aktuálne z nich síce môžete uniknúť, no miestami je to k ničomu, nakoľko vás hra dokáže ihneď po úteku hodiť do ďalšieho boja a toto nemá problém zopakovať aj viackrát po sebe. A ešte jedna vec – tomu kto si myslí, že súbojové notifikácie nie je nutné vypínať, by som celý deň púšťal hlášky Activating combat mode“ a „Conflict resolved.“ Ak by mu to aj potom prišlo v poriadku, očividne má vyšší prah tolerancie ako ja.

Bol by som však nerád, ak by tento text vyznieval kritickejšie ako je potrebné. Nie som síce skalný fanúšik Final Fantasy a veľa titulov zo série som neskúšal, no v zásade proti nim vôbec nič nemám. Práve naopak, v niečom mi vedia imponovať a Crisis Core: Final Fantasy VII Reunion som si podstate užil. Oceňujem ako plynulú hrateľnosť, zakomponovanie známych hrdinov, tak množstvo zmien, ktoré Reunion priniesol. A že som chcel ešte viac a že ma všetko ani zďaleka neuchvátilo? Nevadí – pokiaľ máte k tejto značke vrelejší vzťah, možno to budete vnímať ešte pozitívnejšie. Autori si totiž hanbu nespravili a vylepšený Crisis Core stojí i v tejto podobe za pozornosť.

Komentuj!