Register

A password will be e-mailed to you.

The Centennial Case: A Shijima Story je novinka z produkcie Square Enix, ktorá sa tentokrát pozrie medzi žáner FMV hier. Pokúsi sa vyrozprávať storočie trvajúcu záhadu a popritom prísť s niekoľkými ďalšími detektívne ladenými prípadmi. Čo k tomu autori potrebujú? Najmä vás a vašu pozornosť, nakoľko rozlúsknutie prípadov stojí práve na vašich bedrách. Mali by ste však venovať tomuto projektu svoj čas? To sa dozviete v dnešnej recenzii.

Recenzovaná verzia: PlayStation 5

FMV (full motion video) hry alebo ak chcete interaktívne filmy mám pomerne rád. Je síce pravdou, že častokrát ide vlastne o priemerné filmy, ktoré ťažia najviac z vlastných neduhov (minuloročný Bloodshore), no ak už nič iné, jedná sa aspoň o vtipné projekty – ak ich teda samotní tvorcovia neberú smrteľne vážne. Každopádne, občas sa medzi nimi nájdu aj kvalitnejšie hry, ktoré, samozrejme, nikdy nebudú pripomínať veľkú filmovú produkciu.

Môžu ale ťažiť zo svojej civilnosti, komornosti a hlavne interakcie koncového používateľa, čiže konkrétneho hráča. Napríklad nedávny Who Pressed Mute on Uncle Marcus? mi prišiel ako ideálny príklad žánrovej hry, ktorá všetky drobné nevýhody využíva vo svoj prospech a hoci nejde o bezchybne zvládnutý počin, zábavný a zaujímavý rozhodne je. A takisto ide o záhadu, i keď podstatne menej komplikovanú.

Niečo podobné som v zásade očakával aj od The Centennial Case: A Shijima Story, ktoré na mňa, minimálne z trailerov, pôsobilo ako nijak výnimočný FMV titul so zaujímavým príbehovým zasadením (exotický východ) a klasickou mysterióznou zápletkou ako od Agathy Christie. Výsledok však nie je úplne taký a vlastne ma prekvapil. Pýtate sa či v dobrom alebo v zlom? To si prezradíme a rozoberieme v najbližších riadkoch a odstavcoch.

Mŕtve telo, sake a zástup podozrivých

Hlavnou dejovou líniou je príbeh zasadený priamo do súčasnosti a je zameraný na hľadanie takzvaného ovocia mladosti s názvom Tokijiku. Je teda rok 2022, kde sa primárne zhostíte úlohy sympatickej spisovateľky Haruky, ktorá má jednak zistiť identitu kostry vykopanej pod stromom rodiny Shijima a súčasne aj vypátrať informácie o zmienenom ovocí. V takejto polohe to znie pomerne tradične, no nie?

Ak by sa nič nezmenilo, dostali by sme vlastne klasickú modernú detektívku, ktorá by pracovala s desiatkou rôznorodých postáv, akurát by to celé nebolo snáď ani trochu výnimočné (nad rámec exotickejšieho ladenia, ktorá však funguje na tunajších hráčov predsa len viac). V tomto prípade ale autorovi príbehu napadol jeden geniálny ťah. Konkrétne to, že sa prostredníctvom rôznych príbehov budete vracať do minulosti, ktorá jednak poodhalí polohu ovocia a bude súvisieť s dianím v súčasnosti, čiže s hlavnou dejovou líniou.

Nemohol by sa ale tým pádom vyskytnúť problém s priveľkým počtom postáv? Veď príbeh by mal logicky kvôli takejto členitosti narásť na hercoch. Nie nutne. Respektíve nie, ak sa dokážete vynájsť. Dianie v minulosti totiž technicky vzaté sledujete pohľadom hlavnej protagonistky (zmienenej spisovateľky) a tá jednotlivé prípady rekreuje vo svojej hlave. Ide teda výhradne o jej fantáziu a tým pádom je pochopiteľné, že si predstavuje iba postavy a ľudí, s ktorými sa stretla, a s ktorými sa v zhruba pol hodinu trvajúcom úvode stretol samotný hráč.

Tomuto faktu je venovaný krátky dialóg priamo v príbehu a je až prekvapujúce ako dobre to vo výsledku funguje. Áno, z produkčného hľadiska ide o ospravedlnenie nižšieho rozpočtu alebo nedostatku reálnych hercov, avšak tvorcovia tento fakt veľmi pekne využili a ja osobne som ho hravol prijal. A vlastne som sa naň takmer okamžite naladil.

Čo sa týka prítomných hercov, väčšina z nich odviedla veľmi dobrú prácu. Je síce pravdou, že príležitostne sú ich výrazy pomerne teatrálne a prehnané, no k východnej kinematografii niečo podobné v podstate patrí. Súčasne, réžia nepôsobí najhoršie, občas vyčaruje naozaj peknú scenériu (či už interiérovú alebo exteriérovú) a umne pracuje s jednotlivými atmosférami a náladami. Neraz som sa vyložene bál, pociťoval výrazné napätie alebo so zatajeným dychom čakal na ďalšie udalosti a posun v prípade i v naratívnom rozprávaní. Toto všetko je navyše podporené veľmi dobrým hudobným podkladom, ku ktorému sa rád vrátim aj na voľné počúvanie.

Taktiež by som rád upozornil, že som sa do hrania pustil v autentickom japonskom origináli, pretože anglický dabing mi pripadal laický a vyložene ma vyrušoval. Jeho prítomnosť však chápem, pretože nie každý chce byť neustále očami nalepený na titulkách, ktoré (minimálne na televízii) nie sú dostatočne veľké. Každopádne, musím pochváliť autorov, nakoľko prezentované scény poňali tak ako by ste ich pozerali na DVD prehrávači.

To znamená, že si môžete kedykoľvek dianie zastaviť, posunúť dopredu alebo dozadu a to hocikoľkokrát. Vďaka tomu sa nemusíte báť, že by vám ušla kľúčová pasáž alebo by ste dostatočne rýchlo nezaregistrovali nejakú reakciu, pretože sa jediným kliknutím ovládača viete vrátiť späť a pedantne si skontrolovať všetko podstatné. Dialógy zvyknú mať slušnú kadenciu a je možné, že vám niečo príležitostne ujde, takže takáto funkcia ja viac ako vítaná.

Detective work

Shijima Story však nie je iba o tradičnom pozeraní vopred nakrúteného materiálu a vyberaní dialógových možností. Autori totiž k tomuto základu pridali dobre známy myšlienkový palác, ktorý sa stáva rovnocennou súčasťou filmového materiálu. Pripomína totiž klasické pátranie, ktoré síce je relatívne skromné a takmer výhradne textové, no zato plne dostačujúce.

V rámci pozerania totiž narazíte na kľúčové momenty a stopy. Či už je to nejaké konanie, zmienka alebo predmet, hra vám dostatočne výrazne naznačí (textom na obrazovke), že ide o dôležitý prvok, pričom ten vám poslúži k vytvoreniu hypotézy. Spomenutú hypotézu pritom vytvoríte tak, že spojíte konkrétne stopy, ktoré by s ňou mohli súvisieť. Akonáhle totiž skončí konkrétny celok, teda sa stane zločin, je na vás, aby ste ho dešifrovali. V tomto momente sa dostávame do vnútra hlavy hlavnej postavy, kde si jednak viete pozrieť všetky scény daného príbehu a spájate už zmienené stopy.

Viete sa dostať k architekúre miesta zločinu, pozrieť si postavy, prehrávať scény alebo sa pokúsiť nájsť nejaký skrytý význam či detail (prípadne si udalosti iba pripomenúť). Ak vytvoríte hypotézu, nezriedka je prostredníctvom jednoduchej grafickej ukážky odprezentovaná, takže si zložin dokážete lepšie predstaviť. Dokonca, jednotlivé stopy majú na sebe určité symboly, ktoré sa tiež musia napájať (čiže súvisieť spolu), takže ak si niekedy neviete rady, takýmto spôsobom si viete pomôcť bez toho, aby ste podvádzali.

Prípadne môžete k sebe rýchlo pripájať stopy a čakať, pokiaľ sa náhodne trafíte do tej správnej a vytvoríte hľadanú hypotézu. Vo finále táto detektívna práce končí v momente, keď vytvoríte dostatočný počet stôp. Nie vždy preto musíte nájsť všetky možné hypotézy, no, ak už nič iné, ste za takúto poctivú činnosť odmenení trofejami. A aj dobrým pocitom, že ste dokázali poskladať jednotlivé logické uzly.

Vďaka tomu novinka od štúdia Square Enix má reálnu hrateľnost, ktorá nezriedka podnecuje aktívne rozmýšľanie a spájanie videného, počutého alebo prečítaného. Osobne oceňujem komplexnejšie spracovanie stôp a hypotéz, pretože mi to umožnilo prejsť z pasívneho pozerania do aktívneho zapájania sa a analyzovania videnej situácie, čo pôsobilo ako príjemná zmena. Taktiež ako hráči dostanete ilustračné fotografie, mapy, portréty aktérov, pričom ide výhradne o vizuálny doplnok ale práve vďaka jeho prítomnosti sa nepozeráte iba na suchý a nezáživný text.

Na strane druhej si však neodpustím nejaké výčitky, ktoré súvisia napríklad s niektorými nelogickými a naozaj hlúpymi hypotézami. Plne chápem, že konkrétne stopy a možnosti sú v paláci prítomné iba kvôli hráčovi a jeho zneisteniu. No miestami mi naozaj prišlo, že tá či oná hypotéza je takpovediac do počtu. Obzvlášť, keď hra sama upozorňuje, že nemôže dôjsť na paranormálne prvky alebo špeciálne (nerealistické) schopnosti postáv a následne sa vám pod rukami premelie teória, ktorá s niečím podobným počíta. To sa následne sami seba opýtate či ide o omyl alebo tvorcovia výrazne podceňujú vašu pozornosť.

A vrahom je…

Hoci sa na prvý pohľad môže stať, že The Centennial Case: A Shijima Story je tradičnou FMV záležitosťou, ktorá nijakým spôsobom nevybieha zo žánrového radu, nie je tomu tak. Ak už nič iné, príbeh tohtoročného počinu Square Enix je výrazne komplexnejší a súčasne omnoho sofistikovanejšie prerozprávaný než tomu býva v moderných zástupcoch obdobných hier. Tie totiž väčšinou (samozrejme nie vždy) pracujú s jednoduchou príbehovou líniou a menším množstvom postáv stvárnených živými hercami.

Áno, menší počet hercov je “problém”, ktorý je prítomný aj v A Shijima Story. Avšak, ako som zmienil vyššie, tvorcovia umne narábali s obmedzeným hereckým štábom a teda neplatí, že by sme sa dočkali užšieho charakterového okruhu. Vlastne je to práve naopak. Vďaka zaujímavému kombinovaniu minulosti a prítomnosti môžeme riešiť hneď niekoľko kurióznych prípadov s odlišným osadenstvom, pričom toto všetko je spojené súčasnosťou, ktorá figuruje ako centrum diania a divákovho zanieteného záujmu.

Navyše, čo sa týka hrateľnosti, tá je využitá nad rámec bežného a jednoduchého rozhodovania sa, prípadne výberu dialógu. Prítomný palác myšlienok, kde si vytvárate vlastné hypotézy a možné riešenia zločinov je až prekvapivo komplexný a nevšedný (oproti štandardu). Dokonca si dovolím povedať, že ani sedem rokov starý Sherlock Holmes: Crimes and Punishments takto šikovne nevyužíval spájanie stôp a logických celkov, pričom doteraz mi prišla práve táto hra v tomto ohľade zďaleka najzaujímavejšia.

A to sú hlavné dôvody prečo je Centennial Case viac interesantným projektom ako iné žánrové počiny a mali by ste mu dať minimálne šancu. Obzvlášť ak obľubujete starosvetské detektívky a pátranie, ktoré je tu rovnako dôležité ako samotné pozeranie (ak nie rovno podstatnejšie). Súčasne si myslím, že ide o výborný koncept a Square Enix ho ešte v budúcnosti nejakým spôsobom zužitkuje. Koniec koncov, žáner mystiky a tajomna bude pre divákov či hráčov vždy zďaleka najatraktívnejší a pokiaľ sa vývojárskemu štúdiu dostane pod ruky takto zaujímavý scenár, myslím, že nad jeho realizáciou nebudú dlho váhať. Tak či onak, The Centennial Case: A Shijima Story je za mňa slušným prekvapením, keďže samotná hrateľnosť v FMV počinoch býva výrazne obmedzenejšia. No práve vďaka väčšej komplexnosti by som nemal problém nazvať dnes preberaný projekt hrou a nie iba interaktívnym filmom akých sa v priebehu roka dočkáme niekoľko.

Hru na recenziu poskytla spoločnosťCenega LOGO

The Centennial Case: A Shijima Story - Orientálna detektívka
Square Enix prichádza s nekonvenčným mysterióznym príbehom a pomerne tradičnú FMV záležitosť The Centennial Case: A Shijima Story obohacuje o komplexnejšiu hrateľnosť než býva zvykom. A vo výsledku to funguje veľmi dobre.
Pozitíva
  • Slušná réžia a herci
  • Výborne a sofistikovane prepojené príbehové línie
  • Zábavný a adekvátne komplexný palác myšlienok
Negatíva
  • Príležitostne zvláštne kombinácie jednotlivých stôp
  • Východné poňatie postáv a výkony nemusia sadnúť každému
  • Anglický dabing je takmer nepočúvateľný
75%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!