Register

A password will be e-mailed to you.

Minimálne v našich končinách patrí Gothic medzi najznámejšie RPG série. Vývojári z Piranha Bytes však už dávnejšie prišli o práva na túto značku, a tak vznikla ich nová séria Risen. Nič však nemôže pokračovať do nekonečna, preto sa rozhodli, že vyskúšajú niečo ďalšie. A tým bol prvý Elex, ktorý skombinoval klasické prvky z ich fantasy hier s niečím novým, čo sme dovtedy v ich hrách ešte nevideli a vlastne ani v iných tituloch. K fantasy prvkom pridali post-apokalyptický svet využívajúci vyspelú technológiu. Na papieri to možno pôsobilo úchvatne, ale výsledok nebol úplne taký, ako si vývojári predstavovali. Recenzenti a aj hráčka komunita prijali tento ich experiment pomerne vlažne. Napriek tomu sa ale Piranha Bytes rozhodli, že dajú tejto značke druhú šancu. Jax sa tak vracia späť v pokračovaní, ktoré nadväzuje na záver prvého dielu. Poučili sa však vývojári z vlastných chýb?

Recenzovaná verzia: PC

Vojna s Albami sa skončila víťazstvom slobodných ľudí a porážkou Hybrida. Jax sa dozvedel o prichádzajúcej hrozbe z vesmíru, ale nikto ho nebral vážne. (Zároveň ani vývojári neberú vážne hráčov svojich hier a ich rozhodnutia z jednotky sú nepodstatné, keďže Elex II nadväzuje na ich vlastný scenár.) Stihol tak maximálne počať chlapca s Cajou a zaliezol do chatky v horách, kde čakal na mimozemšťanov. A tí pristáli doslova pred jeho prahom. Takto sa teda začína invázia Skyandov, ktorí so sebou priniesli nákazu v podobe fialovej formy elexu. Jax sa, samozrejme, hneď na úvod touto infekciou nakazí a vy sa tak budete snažiť najmä nájsť liek, ale aj zjednotiť ľudstvo, aby bolo schopné čeliť tejto novej hrozbe. Nákaza sa spočiatku prejavuje len občasným preblikovaním obrazovky a tými istými Jaxovými komentármi, ale v priebehu hry sa bude zhoršovať. Kvôli tomu budete strácať vedomie a budete sa premiestňovať po mape, čo reálne nemá nejaký výrazný vplyv na hru, ale budete sa musieť zbytočne viac teleportovať po mape a zvyčajne aj viac spať, keďže dané výpadky vám posunú čas o pol dňa. Osobne mi to prišlo len ako otravný prvok, ktorý sa dal rozhodne lepšie zapracovať.

Hlavná dejová línia je pomerne jednoduchá. Prvá polovica hry vás núti behať po svete a spĺňať vedľajšie úlohy, aby ste sa tak mohli pripojiť k jednej z piatich frakcií. Popri tom hľadáte spoločníkov, ktorí vás zasypú až nezdravým množstvom úloh (ich cieľ je často rovnaký). Postupne však zistíte, že sa vlastne ani nemusíte k žiadnej z frakcii pripojiť a v príbehu postúpite aj tak ďalej. Priznám sa, že už od jednotky mi ani jedna z frakcií nebola veľmi po chuti a v dvojke pribudli ďalšie dve, ktoré sú snáď ešte horšie ako tie pôvodné. Hlavný príbeh je v podstate skoro úplne priamočiary. Líši sa len v tom, ktoré frakcie sa proti vám vzbúria, pričom budete musieť zlikvidovať pár ich bezmenných jednotiek. Ich vzťah voči vám sa následne nijako nezmení. Záleží teda najmä na vašich spoločníkoch, ktorých budete postupne lepšie spoznávať. Ale to, či sa s nimi spriatelíte alebo nie, tiež nemá na hru v podstate žiadny efekt. Tak akurát sa môžete rozhodnúť, či si začnete vzťah s Cajou, Nyrou alebo Nasty.

Vedľajšie misie sú asi tou najzábavnejšou časťou hry. Niekomu síce môže prekážať, že väčšina z nich je poriadne rozvetvená, ale denník je spísaný dosť detailne na to, aby ste sa v hre nijako nestratili. V Elex II funguje klasický štýl ako v ostatných hrách od Piranha Bytes. V priebehu misií sa snažíte si niekoho nakloniť, aby ste tak získali vyšší vplyv u jeho frakcie. K tomu máte ale skoro vždy možnosť sa rozhodnúť, či podporíte svoju ničivú stránku alebo nie. Dá sa povedať, že ide o akúsi formu karmy. Alebo inak povedané či ste agresívny a sebecký, alebo naopak dobrosrdečný a veci riešite najmä diplomaticky. Tento ukazovateľ má vplyv najmä na frakcie a podľa neho sa budete môcť pridať do niektorých z nich. Misií je v hre neúrekom. Napríklad jeden z achievementov je za splnenie 300 z nich a ten som splnil až niekedy tesne pred koncom. Pripravte sa však, že väčšina z nich sú opäť o tom, že máte niečo priniesť, niekoho zabiť alebo niekoho niekam odprevadiť. Ale dosť z nich sa nesie v duchu akéhosi vyšetrovania, keď budete pomáhať trom deťom zistiť, kto narobil neporiadok v dome jedného Berserkera alebo zisťovať, ako došlo k výbuchu sila v základni Albov.

Elex II však pôsobí na prvý pohľad všelijako. Aj keď sa vám bude zdať, že hráte novú hru, tak veľmi rýchlo zistíte, že tá mapa sa nejako veľmi nezmenila. Vo svete uplynulo niekoľko rokov, pevnosť obsadili a prebudovali Bersekeri. Ale v konečnom dôsledku skoro polovica mapy je tá istá, čo bola v prvom dieli. Druhá polovica mapy pôsobí zase naoko ako niečo nové, ale z veľkej časti je to pustá oblasť obsadená Skyandmi. Hrad Clericov sa skoro úplne podobá ruinám ďalšieho hradu v Ignadone. Čím viac času strávite na Magalane v Elexe II, tým viac budete vnímať tú podobnosť jednotlivých prvkov. Všimol som si napríklad, že vo viacerých táboroch banditov sa im dajú veci len ukradnúť, aj keď to boli banditi a je to vlastne jedno. Dané miesta sú vždy na častiach mapy, ktoré boli aj v jednotke, akoby to len vývojári zabudli odstrániť. Sú to len maličkosti, ale keď si to človek sčíta s ďalšími chybami hry, tak dôjde k tomu, že tu niečo nehrá.

To, že sa vývojári rozhodli, aké rozhodnutia z jednotky prenesú do dvojky má svoje vady na kráse. Akoby nestačilo to, že Jax kvôli nákaze je opäť nula, tak v postate celý Magalan na neho zabudol a tí, čo nie, tak s ním taktiež len zametajú. Rozhodnutie vývojárov spojiť Jaxa s Cajou som pochopil až na konci hry, ale aj napriek tomu som z toho nebol veľmi nadšený. Elex II skrátka chýba duša – v jednotke som mal rád aspoň spoločníkov, tu som mal často chuť ich poslať skočiť do lávy v Ignadone, len aby mi už nezadávali ďalšie otravné úlohy. Celkovo mi dvojka prišla trochu vulgárnejšia ako jednotka, čo je vec vkusu, ale mne to nie vo všetkých prípadoch sadlo. Elex II drží hráča ako každé správne RPG, ale len do doby, kým nezačnete plniť hlavné misie. Tie sú od polovice hry už len o masakrovaní desiatok Skyandov, ktorí sú navyše čím ďalej silnejší oproti tým bežným potulujúcim sa vo svete.

Záver hry je už len potom jedným veľkým sklamaním, kedy sa nestíhate diviť, čo sa to vlastne stalo. Záverečný „boss“ je len ďalším záznamom medzi nepriateľov, akoby to nemal byť koniec hry, ale len nejaký polčas, keď vám bol predstavený nový protivník. Zároveň obdržíte jetpack s nekonečným palivom, ale načo vám je, keď ste už videli titulky. Ale najviac ma zarazil dodatok po titulkoch, keď sa máte porozprávať so všetkými dôležitými postavami. Potom nasleduje zostrih zo snímok, ktorý je ako zlý vtip. Namiesto toho, aby vám zhrnul podstatné informácie, prípadne povedal, čo sa s postavami v budúcnosti stalo, tak len na vás vypľuje informácie z denníka a ešte pár ďalších nepodstatných poznámok. Kebyže mám hru hodnotiť na základe hlavného deja, tak mi to príde, že vývoj Elex II bol narýchlo ukončený.

V hrách od Piranha Bytes som sa vždy tešil z elixírov zvyšujúcich atribúty alebo z kvetov či častí monštier, ktoré boli potrebné na vyrobenie daných elixírov. Tu urobili značný pokrok v sérii, lebo elixíry sa vám pripočítavajú ako bonusový bod nie ako základný. Pre hráčov je to dobré kvôli tomu, lebo zvyšovanie atribútov stojí čím ďalej viac, ale takto máte po použití elixíru rovnakú základnú hodnotu a od tej sa odvíja cena. V hre sa však nachádza tých elixírov strašne veľa a zároveň sa obnovujú aj monštrá (trolovia, kyklopovia, behemoti…), z ktorých získavate suroviny. Takto som mal na konci všetky atribúty nad 90 a v zásobe som mal skoro 300 bodov, ktoré sa mi už ani nechcelo utratiť. V tomto smere sa tak hra stáva dosť ľahká a stačí vám pár hodín taktizovania, čo ako prvé vylepšiť a čo sa naučíte. Potom už len body pribúdajú a vy sa sústredíte na to, čo potrebujete. Keď získate aj nejaké tie legendárne zbrane, tak sa budete už len presekávať cez hordy nepriateľov.

Čo sa týka náročnosti, tak spočiatku budete mať ako vždy problém. Budete skákať ako kobylka a utekať, aby ste niečo silou mocou zabili alebo len ušli preč od nepriateľov označených lebkou. Postupne však budete naberať na sile a tak od polovice hry už len zoberiete do rúk brokovnicu a z tesnej blízkosti budete likvidovať protivníkov. Tu vám k šťastiu stačí aj spoločník. Len zo srandy som po pár hodinách hrania skúsil zabiť trola. A podarilo sa mi to. Je len potrebné, aby sa sústredil na spoločníka, skákať pri tom ostošesť a mať dostatok šípov. Takže buď vývojári značne znížili náročnosť, alebo znížili UI protivníkov (obidve hry som hral na rovnakej náročnosti).

Systém inventáru zostal v podstate zachovaný. Jednotlivé veci máte zoradené do príslušných kategórii a máte bezodné vrecká. Zmenila sa iba hodnota predmetov, teda skôr tá kúpna. Je to najmä kvôli tomu, že vlastnosť obchodovanie mení kúpne ceny len o 10 % a 20 %, čo je dosť málo. Aj tak budete nakupovať najmä muníciu a zbroje. Hodnoty zbrojí sú ale tiež značne vyššie oproti jednotke, takto som hravo prešiel celú hru aj s tou najdrahšou zbrojou neprislúchajúcou žiadnej frakcii. Súčasťou ponuky postavy je aj mapa, za ktorú si vývojári zaslúžia pochvalu. Ide najmä o to, že si na ňu môžete zakresľovať vlastné značky, čo je minimálne na začiatku dosť dobrá vychytávka. Označíte si tak protivníkov s lebkou, zamknuté truhly a trezory alebo len miesta, ktoré ste už preskúmali. Nakoniec som ale prišiel na to, že moja radosť netrvala večne, počet značiek na mape je obmedzený. Takže keď vám hra povie, že stačilo, budete musieť nejaké vymazať, aby ste si mohli zakresliť nové. Škoda.

No vráťme sa k už spomínaným frakciám. Opäť sa stretávame s našimi známymi Berserkermi, Clericmi a banditmi. Okrem nich sú po novom k dispozícii Albovia a úplne nová frakcia Morkoni. Množstvo schopností, ktoré vám poskytnú jednotlivé frakcie bolo značne zredukované. Dve z frakcií dokonca vyžadujú, aby ste sa najprv pripojili k jednej inej. Teda chcú od vás, aby ste pre nich špehovali. Takže v podstate budete môcť odomykať až dva stromy so schopnosťami naraz. Mne však neprišla ani jedna z frakcií ktovieako lukratívna a ani tie schopnosti, ktoré sú vo väčšine prípadov akási forma kúziel. Každá z frakcií má pritom svoje mesto, kde si budete môcť chodiť kupovať vybavenie alebo len tam splniť viacero vedľajších úloh. Tu by som sa akurát chcel pozastaviť ešte nad systémom kradnutia. Väčšinou môžete kradnúť priamo pred niekoho očami a oni s tým nič neurobia, ale zase naopak zoberiete zo zeme nejakú vec, čo je označená, že nikomu nepatrí a už vás niekto uteká ohlásiť strážam.

Po invázií Skyanov Magalan prekypuje životom viac než kedykoľvek predtým, čo je trochu zvláštne, keďže mimozemšťania chcú vraj všetko vyhubiť alebo premeniť podľa svojich predstáv. Akčná stránka hry takto naberá úplne nový obraz. Divokých zvierat, mutantov alebo Skyanov je v hre neúrekom. V dobrom slova zmysle to znamená, že vývojári pridali do hry mnoho nových potvor a tak sú rady protivníkov značne rozmanitejšie. Ale po tej temnej stránke ide o to, že respawn je tu fakt dosť rýchly. Akoby nestačilo, že na niektorých miestach ste pomaly po kolená v mŕtvolách, čo je tých všelijakých potvor neúrekom, tak stačí, že sa vyspíte jeden deň a už sú tam znovu a to dokonca mŕtvoly ich predchodcov ani nezmizli. (Mŕtvoly dokonca ostávajú označené na radare červenou bodkou, čo vám veľmi nepomáha sa orientovať)

No prejdime na technickú stránku hry. Dúfam, že Elex II je na tom lepšie na konzolách ako počítačoch. Hry od Piranha Bytes poznám už nejeden piatok a vedel som, že po stránke optimalizácie sa ani pri Elex II nebudem veľmi smiať. Takže som ani nebol veľmi prekvapený, keď som videl ten neustále padajúci framerate. Najhoršie na tom sú nastavenia. Tam je to jedno, čo si človek nastaví. Hra sa bude správať aj tak nevyspytateľne. Okrem toho sa mi nedali nastaviť shadery, buď som ich mal nízke, alebo vysoké. Cez stredné mi to vždy preskočilo. V určitých fázach dňa alebo teda inak povedané v mestách sa môžete tešiť na 30 fps alebo menej. Pri pohybe po krajine to ide väčšinou okolo 50 fps pri FullHD rozlíšení a nastaveniach medzi vysokými a strednými. Ale nalejme si čistého vína. Elex II nevyzerá oproti jednotke ktovieako lepšie. Vo viacerých ohľadoch by som povedal, že dokonca aj horšie. A hardvérové nároky sú 5x vyššie. Mal som tú česť skúšať prvý Elex na GTX 860m a správal sa tak isto ako dnes Elex 2 na RTX 2070.

Stačí si Elex II porovnať s takým The Witcher 3: Wild Hunt, čo sa týka nárokov a aj kvality grafiky. V obidvoch prípadoch podstatne starší The Witcher vyhráva. Uvidíme, čo s tým Piranha Bytes urobia, ale nečakal by som ktovieaké zázraky. Okrem toho sa môžete tešiť na rozsypané textúry, a to najmä v cutscénach. Druhý pojem, ktorý zrejme vývojárom nič nehovorí, je fyzika. Tá je na tom opäť snáď horšie ako v jednotke. Zabijete päťmetrového trola mečom a ten odletí 10 metrov, veď prečo nie. Mŕtvoly nepriateľov sa správajú ako gumené loptičky odrážajúce sa od zemi. Človek sa cez to snaží preniesť, ale keď takto desiatky hodín sleduje ako svet vytvára mŕtvoly nepriateľov, ktoré sa zjavia pár metrov pred vami, pričom spadnú z jasného neba, je to dosť o nervy. K tomu si ešte pripočítajte absolútne nezvládnuté svetelné efekty. Tiene pôsobia značne neprirodzene a k tomu často najmä počas rozhovorov vám to hodí taký uhol kamery, že si chvíľu myslíte, že Jax je černoch a to je jasný deň. Hru som hral s poľským dabingom, s ktorým som spokojný, ale väčšina z vás zrejme uprednostní angličtinu, takže to už nechám na vás, aby ste posúdili sami. Akurát by som sa chcel ešte vyjadriť k hudbe. Tá je svojím spôsobom fajn. Lenže počas rozhovorov týkajúcich sa hlavného príbehu sa skoro vždy spustí aj táto hudba, čomu absolútne nerozumiem. Hlasitosť hudby aj dabingu je nastavená správne, no počas tých rozhovorov je náhle hudba znateľne hlasnejšia a prekrýva dabing. Prečo je tomu tak, to fakt netuším.

Trvalo mi skoro 80 hodín, kým som zdolal snáď väčšinu vedľajších úloh na Magalane a dokončil hlavný príbeh Elexu II. Štýl hrateľnosti, ktorý už dlhodobo využíva Piranha Bytes, mám rád a niekedy by som chcel, aby sa takýmto smerom uberali viaceré tituly. Elex II nie je zlou hrou a vývojári sa navyše aj naďalej snažia ju vyladiť. No minimálne po stránke hlavnej dejovej línie už nič nezmenia a takto aj ak doladia optimalizáciu a vychytajú tie najpálčivejšie chyby, stále bude vyzerať tak, akoby ju v polovici vývoja náhle ukončili a vydali. Čo je nesmierna škoda. Elex II odporúčam najmä skalným fanúšikom hier od Piranha Bytes, prípadne mu dajte šancu o niekoľko mesiacov, keď sa vyladia viaceré známe chyby.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

ELEX II - Osud Magalanu je opäť vo vašich rukách
Niekoľko rokov po porážke Hybrida sa Jax vracia opäť na scénu, aby čelil invázii Skyanov a zase zachránil ľudstvo. Čakajú vás starí aj noví spoločníci, nové frakcie a kvantum vedľajších úloh. Ale viaceré technické problémy a veľa bugov. Ak ste hrali prvý diel a boli ste s ním spokojní, tak aj tomuto pokračovaniu prídete na chuť. Inak odporúčame zahrať najprv ten, než sa pustíte do tohto Jaxovho dobrodružstva.
Pozitíva
  • Vedľajšie úlohy
  • Hrateľnosť (nový systém mapy)
  • Nové monštrá a Skyandi
Negatíva
  • Optimalizácia
  • Grafika a fyzika
  • Množstvo menších bugov a celkový pocit, že hra bola vydaná pred dokončením
65%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (2 Hlasy)
77%

Komentuj!