Serious Sam: Siberian Mayhem – Mrznúce dobrodružstvo v ruskej tajge

Len tento mesiac sme sa dozvedeli, že na naše obrazovky opäť zavíta slávny Sam Stone alebo taktiež známy ako Serious Sam. Neprešlo ešte veľa času a už môžeme hrať najnovšie pokračovanie tejto série. V čase oznámenia titulu sa ešte poriadne nevedelo, či pôjde len o väčšie príbehové DLC alebo ďalší diel. Nakoniec je to tak trochu jedno aj druhé, keďže Siberian Mayhem predstavuje samostatne spustiteľné rozšírenie k štvrtému dielu. Rozšírenie na ktorom pracovala najmä skupina modérov tejto značky ako Timelock Studio, ale, samozrejme, aj s pomocou chorvátskeho štúdia Croteam. Poďme sa teda pozrieť, ako dopadla Samova návšteva Ruska.

Recenzovaná verzia: PC

Serious Sam 3 nás po cestovaní v čase a po rôznych dimenziách zaviedol do bodu v budúcnosti, keď sa to všetko začalo. Keď ešte Zem úplne neovládli Mentalove hordy a posledné zvyšky preživších sa snažili o zvrátenie tohto konfliktu. V štvorke sme sa takto presunuli z Egypta do Talianska, pričom došlo v sérii k mnohým a značným zmenám. Tentokrát pokračujeme v príbehu ďalej a presúvame sa na zamrznutú Sibír. Príbeh nie je tou najsilnejšou stránkou série, takže aj tu na nás idú vývojári vcelku zľahka. Vaším cieľom je dostihnúť a zlikvidovať generála Branda. Tým pádom vás čaká putovanie po zasneženej krajine, ropná rafinéria, ruská dedinka alebo post-socialistické mesto. To všetko sa však bude držať už nových zaužívaných mechaník zo štvorky. Oproti starším dielom vás teda čakajú skôr otvorené oblasti, po ktorých sa budete presúvať pomocou rôznych vozidiel (napríklad snežný skúter alebo tank Abrams).

Akokoľvek sa už na Siberian Mayhem pozrieme, veľa závratných noviniek hra neprináša. Pribudlo pár nepriateľov, ktorých budete buď kropiť, čím sa dá, alebo nájdete ich slabiny. Okrem toho máte možnosť zastrieľať si z dvoch nových zbraní, a to laserového dela a kuše. Laserové delo je klasická energetická zbraň, ktorou sa budete prepaľovať cez hordy nepriateľov alebo tým väčším s ním poriadne „zatopíte“. Kuša je v podstate prierazná ostreľovačka s pomalou kadenciou. Je to veľmi efektívna zbraň, ktorá sa ale zatiaľ potýka s dosť podstatným bugom. Ak sa väčšinou pokúsite použiť jej optiku, tak na pár sekúnd vám môže poklesnúť framerate aj na 20 fps, čo je pri takejto rýchlej hre dosť mrzuté, ale to je len jeden z mála problémov, na ktoré môžete naraziť.

Priznám sa, že do dnešného dňa som sa vlastne ani poriadne k štvrtému dielu nedostal, a to z jedného hlavného dôvodu, a tým je optimalizácia. Tak trochu som očakával, že po vydaní tohto rozšírenia sa budem môcť konečne ponoriť aj do tohto môjho restu, ale, bohužiaľ, Siberian Mayhem trpí rovnakým problém ako v čase vydania Serious Sam 4. Optimalizácia je aj na nových zostavách jedna veľká katastrofa. Croteam využívajú svoj vlastný engine, no ten je taký nemastný neslaný. Možno spĺňa to, čo vývojári potrebovali, ale výsledok, čo dostanú hráči, je dosť rozporuplný. Hry na Unreal engine 4 alebo najnovšom Cry Engine mi idú zvyčajne na ultra nastaveniach a Full HD rozlíšení so skoro plynulým frameratom okolo 80 až 100 FPS. Siberian Mayhem však ledva na vysokých detailoch dosahuje 70 FPS. To by nebolo zlé, lenže stačí, že sa na obrazovke objaví trochu viac nepriateľov alebo nejaké efekty a framerate klesá aj pod 40 FPS. Najhoršie sú na tom cutscény, tie mnohokrát doslova sekajú a niekedy idú aj pod 25 FPS. Hra podporuje len DX11 a Vulkan, lenže hra sa správa aj na Vulkane skoro rovnako ako na DX11, pričom pri mnohých hrách má Vulkan značne navrch oproti DX11. Uvidíme, možno sa vývojárom časom podarí hru doladiť.

Po stránke hrateľnosti a level dizajnu sa tento diel drží toho, čo Croteam zaviedol už v treťom dieli. Oblasti sú mnohokrát väčšie než kedysi a teraz dupľom, keď sú v hre aj vozidlá. Spolu s touto „realistickou“ grafikou to môže byť plus, aj keď podľa mňa sa už vývojári značne odklonili od pôvodných dielov a niekedy je to trochu na škodu. Jednotlivé levely už nie sú priamočiare, ale väčšina z nich obsahuje aj nejakú tu vedľajšiu misiu, ktoré sú často dosť originálne. Potlesk si jednoznačne zaslúži misia so strateným dievčatkom. Po grafickej stránke ide v porovnaní s hardvérovými nárokmi o priemer až podpriemer. Textúry sa neustále načítavajú a postupne doskakujú, čo by sa myslím nemalo diať. A aj keď sú všetky textúry načítané, tak hra nevyzerá ktovieako dobre. Siberian Mayhem vyzerá mnohokrát horšie než tretí diel a ten vyšiel v roku 2011. Okrem toho všetkého je frustrujúce prvé načítavanie nových levelov, ktoré trvá aj niekoľko minút. Raz sa mi dokonca stalo, že sa mi hra nespustila ani po 10 minútach a musel som ju vypnúť. Áno, Serious Sam bol vždy najmä o hrateľnosti a zábave. Lenže ako má byť človek z hry nadšený, keď dostane do rúk novinku, ktorá vyzerá horšie ako predošlý diel série a k tomu mrzne aj na nových zostavách?

Po technickej stránke je potrebné ešte spomenúť fyziku a zvuk. Čo sa týka fyziky, tak z tej budú mať hráči tiež rozporuplné pocity. Občas sa stáva, že nepriatelia zostávajú zaseknutí vo vzduchu, to je ale ten lepší prípad, horšie je to s vozidlami, ktoré sa správajú no všelijako. Otáčanie vozidiel a celkový jazdný model je niekedy dosť utrpenie a to sa radšej nebudem rozpisovať o tom, kde všade som sa s nimi zasekol. Zo zvuku, teda hudby a dabingu mám taktiež rozporuplné pocity. V tomto prípade, ale beriem do úvahy, že nejde úplne o produkt samotného Croteamu. Akčné scény sú sprevádzané hlasitou hudbou ako sme zvyknutí, plus tá sa občas prelína aj s nejakými rusky ladenými pesničkami, čo myslím nie je na škodu. Dabing je ale ďalšou samostatnou kapitolou. Na dabing Serious Sama sme už zvyknutí a vždy predstavuje tú pozitívnu stránku hry. Otázne však je, čo si máme myslieť o dabingu ostatných postáv. Tie majú väčšinou ruský prízvuk a niekedy dokonca rozprávajú kompletne po rusky. Po pravde, mne sa tento krok vývojárov vcelku páčil.

Za zmienku však určite stojí celková hrateľnosť. Tá sa drží starých dobrých mechaník. Keď sa niečo pohne, zastrelíte to a popri tom sa snažte uhýbať všetkému, čo proti vám letí alebo k vám uteká. V trojke pribudli do hry zabitia zblízka, ktoré sú teraz viazané na vylepšovanie schopností, ale príde mi škoda, že ich vývojári značne zredukovali. Takže už žiadne vytrhávanie očí gnarlov, čo už… Munície je však habadej, takže aj na strednej náročnosti je hra pomerne jednoduchá. Tak ako v štvorke budete mať opäť možnosť bojovať po boku iných preživších, čo je oproti starším dielom trochu zmena, keďže do Serious Sam 4 ste vždy stáli proti Mentalovym hordám len sám so svojím arzenálom alebo ste mohli hrať v coop režime, ktorý je k dispozícii aj tu. Podstatnou novinkou Siberian Mayhemu sú automatické veže, ktoré vám budú niekoľkokrát stáť v ceste. Veľmi rýchlo si však uvedomíte, že nejde o nič svetaborné, len o ďalší typ nepriateľa, ktorého treba zdolať, aby ste mohli pokračovať ďalej.

Séria Serious Sam patrí medzi moje najobľúbenejšie značky, keďže sa pri nich dokážem odreagovať aj zabaviť. No musím priznať, že mi trochu vadí, že vývojári nezostali pri zaužívanom štýle série, ale posunuli sa vpred k realistickejšej grafike a rozľahlejším oblastiam. Pozitívne však je, že Siberian Mayhem si aj naďalej zachoval svoju zábavnosť, tajomstvá a hlavne humor. V tomto prípade je najviac na škodu to, že hra je hrozne optimalizovaná a na dnešné pomery vyzerá poriadne zastaralo. Po grafickej stránke už na tom lepšie nebude, ale snáď sa časom zlepší aspoň tá optimalizácia. V Siberian Mayhem som strávil viac ako 10 hodín a môžem povedať, že kvalita hry v podstate zodpovedá jej cene, plus je potrebné brať do úvahy, že sa na nej vo veľkej miere nepodieľal Croteam, ale skupina modérov. Ak ste teda fanúšikom série, rozhodne mu dajte šancu. No pokiaľ ním nie ste a zaujal vás, tak si počkajte, nech sa mu ešte vývojári trochu povenujú.  

Komentuj!