Register

A password will be e-mailed to you.

Detektívna séria o najslávnejšom fiktívnom detektívovi na svete vychádza pod hlavičkou ukrajinského štúdia Frogwares počnúc rokom 2002. Áno, už čo nevidieť to bude dvadsať rokov odkedy Sherlock Holmes vyšetroval tajomstvo múmie, pričom za tento dlhý čas prešiel naozaj veľký kus cesty. To dokumentuje aj najnovší prírastok s názvom Sherlock Holmes Chapter One, ktorý sa v súlade s ním vracia na úplný začiatok a do značky vnáša ďalšiu vcelku zásadnú zmenu.

Recenzovaná verzia: PC

V priebehu rokov sa ich Sherlock Holmes na videohernom poli vyvíjal, keďže štúdio sa snažilo neustále vylepšovať svoju základnú formulku. Zakaždým však išlo o tradičné adventúry, hoci predchádzajúci The Devil’s Daughter už pôsobil miestami skriptovanejšie a nechýbal mu ani dôraz na QTE sekvencie. To sa však nestretlo s univerzálnou spokojnosťou a v Chapter One na to idú Frogwares zase o niečo inak. Konkrétne cestou otvoreného sveta, pričom za zmienku stojí, že ide o úplnú premiéru v rámci dobrodružstiev tohto známeho detektíva. Má však tento, v dnešnej dobe viac než módny, koncept svoje opodstatnenie v príbehu, respektíve potrebuje vôbec Sherlock Holmes open world? No o tom až za chvíľu.

Ako už predznamenáva samotný názov, v centre diania nie je Sherlock akého zväčša poznáme z kníh, filmových či seriálových adaptácií, ba dokonca ani z predchádzajúcich hier. V novej iterácii má iba 21 rokov a hoci disponuje viacerými typickými črtami, je o niečo horkokrvnejší, arogantnejší a ani zďaleka nie tak sebaistý ako jeho staršia verzia. To sa však má postupne zmeniť, no ešte predtým musí vyriešiť jeden mimoriadne osobný prípad, konkrétne smrť jeho matky, ktorá sa podľa všetkého neudiala tak, ako si to pamätá z detských čias. Za účelom nájsť akési rozhrešenie sa preto vracia na stredomorský ostrov Cordona, kde trávil svoje detstvo s bratom Mycroftom a jeho imaginárnym kamarátom Jonom. Ten ho pritom sprevádza až dodnes, čo len dokumentuje, že Sherlock stále nie je v ideálnom psychickom rozpoložení. Kde sa ukrýva hranica medzi genialitou a šialenstvom?

Hlavný dej hry je rozložený medzi päť veľkých prípadov, kde je ten najdôležitejší z nich neustále prerušovaný zvyšnými a i prostredníctvom nich sa neustále posúva dopredu. Táto štruktúra je každopádne sympatická a osobne mi vcelku vyhovovala. Jednotlivé prípady sú navyše dostatočne zaujímavé, rozhodne nie jednotvárne a na konci nechýba ani emotívne rozuzlenie, ktoré môže citlivejších hráčov naozaj zasiahnuť. Po scenáristickej stránke, ktorú podporujú i pôsobivé dialógové výmeny kľúčových protagonistov, je to skrátka veľmi dobre odvedená práca. Teda viac-menej. Nie vždy je totiž úplne jasné, kto spáchal daný zločin, keďže získané stopy podporujú hneď viacero variant. To všetko má zrejme ešte väčšmi podporovať dojem, že na vašich rozhodnutiach záleží, s čím sa však subjektívne nestotožňujem. Správna detektívka by vám totiž mala minimálne naznačiť riešenie a nie vždy je tomu v hlavných prípadoch tak.

Ako však zaznelo vyššie, nový diel Sherlocka Holmesa sa odohráva v otvorenom svete ostrova Cordona, čo je samo o sebe zámienkou na zapracovanie ďalších prípadov do diania. A je tomu skutočne tak, keďže v uliciach môžete naraziť ako na krátke mini príbehy, tak i o na komplexnejšie vyšetrovania, ktorými vás poverí buď samotná polícia, nasmeruje vás k nim náhodne odpočutá informácia, alebo na ne skrátka narazíte pri svojom priechode ulicami. Zďaleka najzaujímavejšie mi prišli poverenia od Mycroftových agentov – tie sú len tri, no každé ponúka unikátny zážitok – ale i ostatné sú prevažne kvalitné. A ak sa náhodou pýtate, akú máte motiváciu ich plniť, tak mimo dobrého pocitu je to i finančná motivácia. Za získané peniaze môžete následne buď zveľaďovať svoje rodinné sídlo, alebo kupovať rôzne prevleky použiteľné pri vyšetrovaní. To druhé je však relatívne zbytočné, keďže väčšinu z nich si môžete bezplatne zapožičať na ľubovoľný čas…

Samotný open world je inak prevedený kvalitne a hoci očividne čerpá inšpiráciu z predošlého titulu Frogwares The Sinking City, dokázal sa poučiť hneď z viacerých chýb. Predovšetkým, nenájdete tu žiadne zaplavené štvrte a prechod ulicami je o poznanie jednoduchší. Nezdržuje vás ani žiadny crafting a zbytočné súboje s protivníkmi, čiže nik vás neobmedzuje v jeho plnohodnotnom skúmaní. Pozitívom je i to, že Cordona pôsobí atraktívnejším dojmom než Oakmont a jednotlivé štvrte sa od seba naozaj odlišujú. Kým v Miner’s End narazíte hlavne na chudobnejších občanov, Grand Saray je očividne domovom bohatších vrstiev a Old City až orientálne ladeným miestom preplneným tureckou populáciou. V tomto smere je teda všetko v poriadku a jediné čo musíte akceptovať, že nejde o žiadny sandbox, skôr o kulisu z rangu Mafie. Frogwares navyše nie sú AAA štúdio, čo sa prejavuje i v takých detailoch, že pri rozhovoroch s bežnými postavami na ulici absentuje dodatočný dabing a nahrádza ho klasický text.

V jadre sa môžeme každopádne bavíť o tradičnej sherlockovskej hrateľnosti (vypočúvanie postáv, hľadanie dôkazov, nechýba ani myšlienkový palác) okorenej o niekoľko nových prvkov. Tým najzásadnejším je, že po vzore The Sinking City vás nikto nevedie za ruku, absentujú akékoľvek ukazovatele a dôležité informácie si musíte nezriedka vyhľadať sami. Ak teda neviete kam ísť, možno vám pomôže miestny archív. A keď už aj odhalíte približnú lokáciu, na mape vám ju nikto nezaznačí. Fungovalo to už minule a funguje aj teraz, no bez problémov to určite nie je. Nie vždy je totiž stopercentne jasné, čo máte robiť, keďže stôp v denníku je veľa a hra nie je vždy dokonale intuitívna. Aby ste sa totiž mohli niekoho spýtať na špecifickú vec, musíte si ju najprv manuálne pripnúť medzi dôkazy. Čo je však ešte zvláštnejšie, občas vám môže kvôli chýbajúcemu pripnutiu relevantného dôkazu uniknúť i dôležitá informácia na mieste činu, ktorá sa vám tým pádom pri prieskume nevyjaví.

Trochu ťažkopádne pôsobí aj zostavovanie časovej osy zločinu. Kým bežne si viete dôležité poznatky zobrazovať v pravom hornom rohu obrazovky, priame vyjadrenia svedkov medzi nimi chýbajú a preto sa budete musieť neustále vracať do denníka, aby ste ich vzájomne porovnávali. Alebo sa rozhodnete pre metódu pokus omyl, ale v tom prípade počítajte že váš imaginárny kamarát Jon (inak veľmi dobre spracovaný charakter a z príbehového hľadiska extrémne dôležitý) vás bude nielenže neustále kritizovať za nesprávne riešenia, ba dokonca písomne zaznamenávať svoju frustráciu s vašimi analýzami. Čo je vcelku bizarný prvok a hráča to môže skôr motivovať k tomu, aby si riešenie vyhľadal inde.

Mimochodom, neveľmi intuitívne je podaná aj inak jednoduchá a zábavná minihra pozostávajúca z chemických analýz, kde som chvíľu bojoval s tým, kde a ako mám klikať. Pri zmenách prevlekov zase vidíte len siluety sociálnych skupín na ostrove a kým niektoré sa dajú identifikovať ihneď, iné sú podstatne spornejšie. A pri tomto sa ešte chvíľu zdržím, keďže systém na akom prevleky fungujú je miestami taktiež sporný. Kým raz mi stačilo obliecť si dámsky odev a oslovená osoba mi hneď všetko vyzradila ako žene pochádzajúcej z jeho vrstvy, inokedy mi nestačili ani ošarpané šaty, či fingovaná jazva na tvári, aby som pôsobil drsne a oklamal tak dotyčného gaunera. Obecne však ide o zaujímavé spestrenie hrateľnosti a k Sherlockovi Holmesovi to tak nejak patrí.

Nakoľko je v centre diania mladšia verzia tejto postavy a tvorcovia sa citeľne snažia osloviť i mladšie ročníky, hra sa nevyhýba ani akčnejším pasážam. Stále pritom platí to, čo som uviedol nižšie a teda že pri prieskume ostrova vás nebude otravovať nikto. Čo je úplne v poriadku, no v rámci deja, či nepovinných prípadov vás hra nezriedka zavedie na mieste, kde sa konfrontáciám nevyhnete. Dobrou správou je, že pokiaľ niečomu podobnému neholdujete, môžete ich jednoducho preskočiť a pokojne ignorovať. Pokiaľ nie, tak si užijete relatívne tradične spracované strieľanie z pohľadu tretej osoby, kde môžete svojich oponentov trochu prekvapivo i zabíjať. Vzhľadom k nekonečnej munícii je to i jednoduchšie, ale oveľa zmysluplnejšie je ich omračovať a zatýkať, za čo získavate i peniaze od polície ako jej pomocník. Ako oddych od vyšetrovania asi dobré, i keď časom už len dookola opakujete rovnaké činnosti. Osobne si navyše myslím, že miesto prestreliek by sa tu ďaleko viac hodili boxerské súboje, ale Frogwares boli zjavne odlišného názoru.

Sherlock Holmes Chapter One je v jadre vynikajúcou hrou, ktorá disponuje zaujímavým hrdinom, je kvalitne napísaná, patrične atmosferická, audiovizuálne obstojná, základ hrateľnosti funguje na jednotku… len aby ju zrážali trochu zbytočné dizajnové nedostatky a čiastočne i diskutabilný technický stav. Či už sú to prudké poklesy fps, občasné doskakovanie textúr, pomalšie nahrávanie hry po prvom spustení, alebo menšie bugy, nič z toho vyložene nepoteší. Na druhej strane – nejedná sa ani o vyloženú tragédiu a pokiaľ bažíte po kvalitnej hre so slávnym britským detektívom, okamžitou kúpou ani tentokrát nespravíte chybu. O to viac, že si ju môžete vďaka vydarenej lokalizácii vychutnať i v českom jazyku.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Sherlock Holmes Chapter One - Hra začína
Sherlock Holmes Chapter One je v jadre vynikajúcou hrou s najslávnejším fiktívnym detektívom sveta, ktorú však zrážajú trochu zbytočné dizajnové chyby a čiastočne i diskutabilný technický stav.
Pozitíva
  • Výborne vymyslený príbeh a jednotlivé prípady
  • Malebne spracovaná Cordona plná tajomstiev a iných detektívne ladených aktivít
  • Chytľavý základ hrateľnosti
Negatíva
  • Občas ťažkopádne a málo intuitívne
  • Technický stav mohol byť i lepší
  • Prestrelky sú relatívne zbytočné
75%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (1 Hlas)
77%

Komentuj!

komentárov