Register

A password will be e-mailed to you.

Herná plavba po mori v podobe hry Overboard! k nám dorazila z vývojárskeho prístavu inkle Ltd, čo sú autori zodpovední za Heaven’s Vault alebo 80 Days. Obe zmienené hry spadajú medzi mimoriadne kvalitné tituly, ktoré si získali silnú fanúšikovskú základňu, a preto sa nemôžeme čudovať, že v určitých kruhoch vzbudzoval Overboard! náležité ovácie. My sme sa z kraja mesiaca dostali k recenznej kópií a preto vám prinášame náš textový rozbor údajného indie hitu terajšieho leta.

Recenzovaná verzia: Nintendo Switch

Nemám nič proti indie hrám, práve naopak. Z času na čas je fajn pustiť sa do rozsahovo menšieho projektu, ktorý nepodlieha princípom, nárokom a očakávaniam robustnej, finančne náročnej a vizuálne opulentnejšej AAA tvorby. Je pritom jedno, či ide o hororový klenot Little Nightmares 2, hrateľnosťou pulzujúci počin Cyber Shadow, z ktorého srší retro alebo slušnú historickú fabulu s názvom Life and Suffering of Sir Brante. Rád som si v priebehu roka všetko zo zmieneného zahral a do určitej miery aj užil. Pochopiteľne, niečo ma bavilo menej a niečo pre zmenu viac.

Súčasne obľubujem i detektívky, obzvlášť nahlodávanie žánrových konceptov a štrukturálnych postupov, ktoré využíval Alfred Hitchcock. Samozrejme, dnes sú už mnohé značne ohrané a skúsenejším divákom môžu pripadať až smiešne. Preto ma začiatok Overboard! prekvapil a potešil zároveň. Stalo sa niečo nevídané a mal sompocit virtuálneho diela, ktoré presne trafilo aspekt, ktorý považujem za esenciu Alfreda Hitchcocka. Prekvapenie, strach a nepríjemnosť, to všetko skĺbené do jednej zhruba trojminútovej sekvencie, po ktorej však prichádza až okázalo všedná dialógová adventúra zbavená akéhokoľvek ťahu na bránu…

Directed by Alfred Hitchcock

Samotný úvod, respektíve niekoľkominútové intro, pôsobí fantasticky. Je pokojný večer a na nebi by ste nenašli ani mraku. Manželský pár sa prechádza po hornej palube, pričom obaja vyzerajú spokojne a šťastne. Po chvíli sa zastavia pri zábradlí, no stoja pri ňom až neprimerane dlho. Mierne zafúka a vlajky začnú viať. Behom krátkeho momentu žena zhodí svojho muža z lode a vzápätí sa stratí v modrej temnote letnej noci. Vráti sa do svojej kajuty. Zhodí zo seba šaty, klesne do nepohodlného kresla a s tisíckami desivých myšlienok a spokojným pocitom v srdci zaspí. Cíti sa slobodná, no súčasne sa nemôže zbaviť pocitu, že ju niekto sleduje alebo nebodaj videl.

Do toho sa pustí pozdvíhajúca hudba, ktorá evokuje klasické tóny Bernarda Herrmanna z legendárnych kinematografických počinov režiséra Hitchcocka. A práve v týchto úvodných momentoch som si vravel, že pôjde o solídnu záležitosť a modernú detektívku, ktorá prevracia dnes už príliš zaužívaný naratívny oblúk a rozohrá mystifikačné karty na úplne iné protipóly než všetka existujúca konkurencia lemujúca najrôznejšie žánre a hlavne odlišné rozprávacie médiá.

Lenže ono to nie je tak úplne pravda. Počiatok síce je skvelý, avšak následné scenáristické riadky sú o niekoľko tried horšie. A to ako v kreatívnej nápaditosti, tak aj jej implementovaní do lodných kulís detektívneho prípadu. Niektoré dialógy sú až bizarne cringe (ospravedlňujem sa za to slovíčko), kde som si ani nebol istý, či autori žartujú alebo by som to celé mal brať vážne. Je fajn, že príležitostne narazíte na naozaj bizarnú voľbu, avšak omnoho ľahšie by som ju prijal vo forme easter eggu a nie ako relevantnú možnosť ako napredovať v samotnom príbehu.

No a potom zrazu príde seriózna zápletka, ktorá ma zaujíma po charakterovej aj naratívnej stránke, no už sa nedokážem adekvátne vcítiť do celého diania. A v takejto trpkej dvojtvárnosti sa odvíja celý príbeh. Scenáristický tím síce dokázal prísť so zaujímavými slučkami, ktoré vám skrytie onoho najťažšieho zločinu sťažujú, avšak do serióznej kriminálnej zápletky vkladajú rozhodnutia a možnosti, ktoré dehonestujú výborný a pevný základ. A to je pri výhradne príbehovo orientovanej záležitosti ťažký hriech, ktorý sa nedá nijako odpustiť.

Neexistujúci oblúk hrateľnosti?

Ako hráč sa nezhostíte úlohy arogantného, no vďaka svojej inteligencii šarmantného archetypu knižného detektíva, ktorý by sa plavil po lodi a snažil by sa vyriešiť zmiznutie nebohého manžela. Ste totiž vrahom, respektíve vrahyňou, ktorá síce nezvierala v ruke krvavý nôž, ale zbavila sa svojho manžela. Čo bol jej motív? Prečo to urobila? A hlavne, kto všetko vie o tom odpudivom čine?

Odpovede na jednotlivé otázky postupne zisťujete, avšak nemyslite si, že sa dočkáte dôkladne vyskladaných charakterových mozaík, ktoré by evokovali hutné psychologické thrillery. Autori sa rozhodli ísť odľahčenou cestou, ktorá v podstate funguje, no ak ste dúfali v niečo naozaj dobré, tu to, nanešťastie, nenájdete. Už som to zmienil, no Overboard! proste nie je najlepšie napísaný a miestami je až laický.

Nakoľko ide takmer striktne o dialógovú záležitosť (s absenciou voice-actingu, no to nepovažujem za problém), väčšinu času sa zhovárate s postavičkami, pričom tie vás zásobujú informáciami. Tieto správy následne využívate k získavaniu stôp a prípadných svedkov (alebo ďalších obetí?). Tých sa je, pochopiteľne, potreba zbaviť alebo ich minimálne skompromitovať. Do toho ale tvorcovia pridávajú jednoduchšie úlohy, ktoré úplne nesúvisia s primárnou zápletkou, avšak dotvárajú psychologický pôdorys okolitej hŕstky postáv.

No a to je, dámy a páni, jadro hrateľnosti. Na vrchu obrazovky vám neustále beží časový limit, pretože loď dorazí do prístavu o štvrtej. Dovtedy chodíte jednotlivými sekciami plavidla a snažíte sa pripraviť všetko tak, aby ste mohli vyjsť na súš bez pút a bez akéhokoľvek tieňa podozrenia. Ak to náhodou nestihnete, budete v krátkej scéne usvedčený a poslaný za mreže. Kontraproduktívne však pôsobí, že v prípade nesprávnych volieb musíte celú tú seansu absolvovať znova. Je tam síce určitá možnosť rýchlejšieho posunu, avšak i tak tie správne rozhodnutia opakujete neustále dokola. Adventúrne prvky sú pritom osekané na holé minimum a rozlúsknuť tých zopár riešení, ktoré súvisia s postavami a ich časovým harmonogramom vám nezaberie veľa času.

Vizuálna novela na vražednom korábe

K tomu všetkému si môžete pripočítať jednoduchú grafickú stránku, ktorá vás s najväčšou pravdepodobnosťou neohúri. Nevyzerá síce zle, no neponúka ani žiadnu pridanú umeleckú hodnotu, ktorá by ju učinila zapamätania hodnou alebo aspoň signifikantnou. A to si pritom podobné projekty dávajú na vizuále skutočne záležať. Stačí sa pozrieť na Carrion alebo už zmienený Cyber Shadow, ktorý mi utkvel v pamäti dodnes.

Na obrazovke sa spravidla striedajú rôzne postavičky, pričom jedinou pohyblivou kulisou je loď, ktorá neustále smeruje dopredu. Ak už nič iné, Overboard! veľmi dobre prostredníctvom audiovizuálnych prvkov evokuje pocity okom videných kulís. Vďaka tomu celé dobrodružstvo pôsobí stiesňujúco a nie úplne príjemne, čo osobne považujem za devízu a dúfam, že šlo aj o autorský zámer.

Pred samotným záverom by som ešte rád uviedol veci na pravú mieru. Ak poviem o nejakom titule, že je nerevolučný, ešte nehovoríme o výhradne zlom počine. Nedávny Biomutant neprináša na stôl nič nové alebo neopozerané, no aj tak si ho viem užiť ako letnú oddychovú záležitosť. A takisto i Overboard! je hra, od ktorej som čakal omnoho viac, ako som nakoniec dostal, no to neznamená, že by šlo o zatratenia hodný kus virtuálnej zábavy. A bez toho, aby som prezrádzal výsledné hodnotenie, majte na pamäti, že musia vychádzať i menej kvalitné projekty, pretože každá hra deviatku dostať nemôže. Ani osmičku. Minimálne nie odo mňa.

Doyle by nebol hrdý

Nie, nie je to tam, aj keď by som veľmi chcel, aby ma tá hra bavila. Zahraničné ohlasy totiž hovoria jasne, konkrétne tvrdia to, že ide o jednu z najlepších hier roka (ostatne, metascore 87% je fantastické), avšak ja si sám pred sebou nedokážem takéto verdikty obhájiť. A z toho, čo som videl, argumenty protistrany nie sú až tak pevné. Prečo teda Overboard! dostáva tak fantastické známky, i keď je iba mierne nadpriemerný a v niektorých ohľadoch dokonca značne neuspokojujúci? Odpoveď treba hľadať u tamojších kritikov, ktorí práve k tomu dielu pristupovali až prehnane pozitívne.

Nejdem tvrdiť, že môj názor je ten správny, avšak to, že niečo nejakým spôsobom funguje v rámci svojich možností a žánrových mantinelov, ešte neznamená, že by za to tá hra mala byť vynesená do ovačných nebies. Mne sa totiž pod ruky dostala relatívne zábavná záležitosť, ktorá však v žiadnom svojom aspekte neexceluje. Časový tlak nedáva žiaden zmysel, scenár je miestami fajn, pôsobí zábavne a dokáže vo vás podnietiť detektívneho ducha, ktorý sa s nasadením seriálového Dextera snaží zahladiť stopy po ohavnom zločine, ale je to veľmi málo. Kompletná, takpovediac obrátená, detektívka je písaná nekonzistentne a výrazne neprekvapí.

No a hrateľnosť? O tú v prípade takto orientovaného projektu nejde a preto je minimalistická. Zahladzovanie stôp a snaha ujsť slučke zákona je papierovo skvelý nápad, no priamo v hre nie je ani zďaleka využitý takým spôsobom, aby to uspokojilo mozgové závity tých náročnejších. A aj kvôli tomu dokážete indie záležitosť Overboard! pokoriť zhruba do piatich hodín . Nie, toto nevyšlo a fakt, že sa niečo podobné svojimi známkami blíži k niečomu ako Disco Elysium (ktoré je v každom aspekte prepracovanejšie, dokonca i scenár vyznieva neporovnateľne lepšie) je pre mňa záhadou. Väčšou než samotné zmiznutie herného manžela pre okolité karikaturistické postavičky.

Na druhej strane pre isté obhájenie výborných zámorských recenzií by som rád upozornil na fakt, že som si užil Souls like akčnú adventúru Star Wars Jedi: Fallen Order. A práve pri tomto projekte môžu mnohí prehlásiť, že je len mierne nadpriemernou záležitosťou, ktorá v zásade nerobí nič výnimočné. Čo to znamená? Že ak bažíte po dialógovej záležitosti, ktorá je hravou detektívkou s mnohými vrstvami, zrejme budete spokojní. Akurát ja osobne tu nevidím nič špeciálne alebo prevratné.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Overboard! - Lodná detektívka ako od Hitchcocka
Najväčší problém Overboard! je jeho jednoduchosť a autorská neschopnosť hráča prekvapiť, nadchnúť alebo aspoň prísť s niečím naozaj pútavým. Detektívky roka sme sa rozhodne nedočkali, i keď potenciál tu bol.
Pozitíva
  • V jadre zábavné (stále ale nevýnimočné)
  • Výborné intro
  • Solídny stavebný kameň v podobe konceptu
Negatíva
  • Scenáristicky neprekvapujúce
  • Celá tá detektívka a všetko okolo nej mohlo byť komplexnejšie
  • Po chvíli nezáživné
60%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov