Register

A password will be e-mailed to you.

S titulmi, ktoré môžeme oprávnene zaradiť do škatuľky “lovecraftoviek”, sa v posledných rokoch doslova roztrhlo vrece. Neuplynie snáď jediný mesiac, aby sa na trhu objavila viac či menej kvalitná hra, pýšiaca sa označením “inšpirované dielom H. P. Lovecrafta”. Ide o fenomén, ktorého príčinu a korene by určite stálo za to niekedy bližšie preskúmať. V každom prípade Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness nepochybne spadá pod pokrievku vyššie uvedeného označenia, keďže, ako ďalej ukážem, spĺňa všetky nie len čisto formálne atribúty k tomu, aby som ho tam mohol zaradiť. Pozrime sa teda bližšie na kúsok, ktorého podtitul nesie názov zrejme najslávnejšej spisovateľovej novely: Mountains of Madness.

Recenzovaná verzia: PC

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness je priamym sequelom k hernému titulu z roku 2017 jednoducho pomenovaným Chronicle of Innsmouth. Šlo o kúsok skutočne hlboko inšpirovaný deväťdesiatkovou point and click adventúrou menom Call of Cthulhu: Shadow of the Comet. Oba počiny úzko spájajú najmä dva aspekty: pixelartová grafika a lokalita pračudesného rybárskeho mestečka Innsmouth, ktorého obyvateľov všetci čitatelia spisovateľovej tvorby určite veľmi dobre poznajú. Skrátene napísané, tvorcovia zo štúdia PsychoDev sa pokúsili premietnuť ducha starých 2D adventúr do podoby moderného herného kúsku, ktorého modernosť však bude skrytá pod povrchom vizuálu 90. rokov. Keďže Chronicle of Innsmouth bol vo výsledku pomerne úspešný, vývojári sa rozhodli pre pokračovanie, bližšie objasňujúce osud hlavnej postavy, detektíva Lona Cartera.

V Mountains of Madness sa však spočiatku neocitáme v koži detektíva, ale profesora, vedúceho expedíciu do mrazivých končín Antarktídy. Výskumnému tímu sa podarí pod povrchom ľadu objaviť obrovitý prastarý vchod do nezmerných jaskynných komplexov. Po tom, čo profesor po slávnostnom preslove všetkým spolupracovníkom a výskumníkom odpáli nálož dynamitu, ktorá roztaví ľadový štít a vstúpi do siete tunelov, náhle opúšťame odľahlé kúty Antarktídy a z ničoho nič sa nachádzame na pobreží so zraneným detektívom. No a priamo za ním sa nachádza vchod do podzemných komplexov pod Innsmouthom, s ktorými sú hráči predchádzajúceho dielu určite veľmi dobre oboznámení.

Aby som to skrátil a prešiel k tomu podstatnému, Lone sa čuduje, ako mohol prežiť stretnutie s tamojšou obrovitou bytosťou, Shoggotom, a s pomocou innsmouthského opilca Zadoka (meno tejto postavy je narážkou na poviedku Tiene nad Innsmouthom) uteká z mesta do svojho bytu v meste Arkham. Odtiaľ čoskoro vyráža smerom ku Arkhamskej univerzite, kde sa má stretnúť s profesorom Hernym Armitagom (odkaz na postavu v poviedke Hrôza v Dunwichi), ktorý ho v predchádzajúcej časti Chronicle of Innsmouth poslal do tohto pobrežného mestečka, aby zistil, čo sa stalo s jeho bratom. Lone sa s Hernym stretá, avšak toto stretnutie neznačí koniec jeho doterajšej cesty, ale začiatok novej, ktorá bude tvoriť obsahovú náplň tohto titulu.

A veru, že príbeh najnovšieho počinu od vývojárov z PsychoDev je veľmi pútavý. Niežeby obsahoval zložky, ktoré by presahovali tradičné koncepčné ohraničenia vlastné “lovecraftovkám”, avšak podáva ich nanajvýš pútavým štýlom, takže hra aj napriek svojej neoriginálnosti a skutočnosti, že zlučuje miestami možno až nesúrodé prvky zo všetkých možných autorových poviedok, dokáže zaujať a pripútať k obrazovke na celé hodiny. Je to čiastočne spôsobené i skutočnosťou, ktorú som už vyššie naznačil, že príbeh veľmi plynulo odsýpa, avšak podiel na tom majú i stručné, ale kvalitne napísané dialógy.

Jediné, čo je v tomto smere možné tvorcom vytknúť, je prílišná viazanosť na Lovecraftove poviedky, ako keby tvorcovia nemohli alebo nechceli vytvoriť dielo postavené na totožných princípoch, odohrávajúce sa v rovnakom univerze, avšak s absenciou neustálych, skôr otravných ako zábavných narážok a odkazov na postavy a lokality z jeho korpusu. Armitage, Zadok, Carter, Upton, Akeley, aby som menoval len niekoľko postáv, ktorých mená a v niektorých prípadoch aj osobnosti korešpondujú s rovnomennými charaktermi v Lovecraftových dielach. Priznám sa, že mi stále nie je zrejmý účel celého tohto počínania. V tomto smere je mi oveľa sympatickejší prístup tvorcov napríklad adventúry Transient, ktorí sa Lovecraftovým dielom takisto inšpirovali a aj napriek občasným narážkam dokázali vytvoriť vlastné univerzum.

Ďalším kontroverzným aspektom môžu byť humorné scénky a dialógy. Poviem na rovinu, že mne osobne neprekážali, práve naopak, miestami dokázali spestriť určité situácie a, čo je možno ešte podstatnejšie, vykúzliť úsmev na tvári. Som si však vedomý, že toto je jeden z tých aspektov, ktorý by mohol nejednému hráčovi nesmierne prekážať či dokonca až znížiť zážitok z hrania. Z tohto dôvodu ho nebudem priveľmi vyzdvihovať ani sa ním bližšie zaoberať. Ak ktorékoľvek nekomediálne dielo obsahuje humorné narážky, stojí vždy na subjektívnom vkuse, či ich prijímateľ akceptuje, alebo nie.

Čo sa týka hernej stránky, tak Mountains of Madness je klasickou 2D point and click adventúrou so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že obsahuje logické hádanky, kombinovanie predmetov, prieskum objektov, nechýba ani pixelhunting (ktorý však v tomto prípade nie je nevyhnutný vďaka tlačidlu na zvýraznenie použiteľných objektov – to je však, bohužiaľ, priveľmi zabugované, no viac ďalej). So svojím hrdinom sa teda budete premiestňovať medzi lokalitami, riešiť náročné hádanky, komunikovať s postavami, prezerať si predmety, pričom vaša postava bude často komentovať situáciu osobitnými, duchaplnými poznámkami.

Najväčším problémom titulu sú jednoznačne bugy a technické problémy. Po stlačení tlačidla na zvýraznenie použiteľných predmetov som sa na viacerých miestach stretol s okamžitým pádom hry, inokedy zase došlo k zaseknutiu hernej plochy aj menu, takže hra išla vypnúť len pomocou neštandardných metód. A to nie je všetko. Opätovné stlačenie rovnakého tlačidla v nesprávnej chvíli a následné uloženie vám môže dokonca znefunkčniť i celú uloženú pozíciu, ktorú potom nemusí byť možné ani len znovu nahrať! Bohužiaľ, ide o problém, s ktorým som sa pasoval počas väčšiny hernej doby, aby som nakoniec zistil, že jediným skutočným riešením je jeho nepoužívanie. Ide o skutočne zbytočný, ale zato závažný nedostatok, ktorý by mali tvorcovia vo veľmi blízkej dobe vychytať, ak sa chcú oblúkom vyhnúť kritike za celkový technický stav.

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness je však i napriek tomu dôstojným prírastkom do širokého portfólia lovecraftovských hier. Zábavný a dobre napísaný scenár dokáže vyvážiť pomerne nepríjemné technické problémy a možno až prílišnú spojitosť v súvislosti s už trochu ošúchaným Lovecraftom. Pekelná náročnosť starých point and click adventúrnych kúskov je už dávno minulosťou, a tak je tento počin prístupný i širšej hráčskej verejnosti. A za mňa je to len dobre.

Hru na recenziu poskytla spoločnosť

Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness - Ďalšia pocta Lovecraftovi
U Chronicle of Innsmouth: Mountains of Madness dostanete všetko, čo by ste od podobnej hry čakali: mechaniky klasickej point and click adventúry a množstvo Lovecrafta k tomu. Menej však býva niekedy viacej. No i napriek tomu ide o kvalitný zážitok a do budúcna môže byť ešte kvalitnejší, ak tvorcovia odstránia problémy technického charakteru.
Pozitíva
  • Pútavá a kvalitne napísaná príbehová linka
  • Príjemná vizuálna stránka
  • Vydarená snaha sprítomniť atmosféru starých adventúr z 90. rokov
Negatíva
  • Zbytočné technické problémy
  • Príliš časté odkazy a narážky na diela H. P. Lovecrafta
  • Niekomu nemusí sadnúť pokus odľahčiť niektoré scény
70%Celkové hodnotenie
Hodnotenie čitateľov: (0 Hlas)
0%

Komentuj!

komentárov